Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Salvini má ísť znova pred súd pre odmietnutie lode s migrantami

Matteo Salvini stále čelí súdnemu procesu za svoje kroky proti migrantom počas pôsobenia na poste ministra vnútra. Prokuratúra sa odvolala proti jeho oslobodzujúcemu rozsudku z vlaňajška v prípade z roku 2019, keď odmietol vpustiť loď Open Arms s viac ako 160 migrantmi do prístavu.

Plavidlo muselo čakať pri ostrove Lampedusa niekoľko týždňov, kým zasiahla prokuratúra – proti Salviniho vôli. Prípad teraz smeruje na najvyšší súd v Ríme.

Salvini čelí obvineniam zo zneužitia právomoci a obmedzovania osobnej slobody. Súd v Palerme ho vlani oslobodil, prokurátori však rozhodnutie napadli. Súčasný minister dopravy a zástupca premiérky Giorgie Meloniovej to označuje za politicky motivované prenasledovanie.

Jeho pozíciu podporila aj Meloniová, podľa ktorej je pokračovanie súdneho procesu "neúnavným prenasledovaním ministra, ktorý presadzoval zákon".

Politik je známy tvrdým postojom voči migrácii. Ten narážal najmä na napätie s humanitárnymi organizáciami, ktoré zachraňujú migrantov na mori. Taliansko ako pobrežný štát pritom dlhodobo čelí tlaku nelegálnej migrácie zo severnej Afriky a Blízkeho východu.

(tasr, dpa, ansa, max)

Minúta  |  

Bolsonaro dostal náramok, sudcom berú víza. Spor Brazílie a USA sa vyostruje

Spojené štáty zrušili víza sudcovi brazílskeho najvyššieho súdu Alexandrovi de Moraesovi a ďalším sudcom, ktorí sa podieľajú na procese s exprezidentom Brazílie Jairom Bolsonarom. Podľa brazílskeho denníka O Globo sa toto opatrenie týka aj ďalších siedmich sudcov.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio už predtým oznámil okamžité zrušenie víz "Moraesovi a jeho spojencom na súde, ako aj ich najbližším rodinným príslušníkom".

Odvolal sa na súdne príkazy súdu proti bývalému brazílskemu prezidentovi Bolsonarovi. Moraesove súdne rozhodnutia označil za "politický hon na čarodejnice".

Jedinými sudcami brazílskeho najvyššieho súdu, ktorým by neboli zrušené víza, by boli Andre Mendonca a Nunes Marques, obaja vymenovaní za Bolsonarovej administratívy, a sudca Luiz Fux.

Najvyšší súd Brazílie v piatok rozhodol, že exprezident nesmie udržiavať kontakt so zahraničnými predstaviteľmi. Reagoval tým na správy, že sa snažil zabezpečiť zásah Donalda Trumpa do svojho prípadu.

Súd Bolsonarovi nariadil nosenie elektronického náramku a vydal príkazy na domové prehliadky.

Bolsonaro čelí obvineniam z pokusu o štátny prevrat, ktorým sa údajne snažil zostať pri moci po prehratých voľbách v roku 2022.

(reuters, max)

Minúta  |  

Smrť pacientov otriasla dôverou v génovú terapiu. Hrozí jej zastavenie

Americká farmaceutická firma Sarepta Therapeutics čelí rastúcemu tlaku po tom, ako ju Správa potravín a liečiv (FDA) požiadala o zastavenie distribúcie jej génovej terapie Elevidys.

FDA žiadala zastaviť klinické skúšky pre úmrtie nechodiaceho pacienta so svalovou dystrofiou končatín a pletenca, ktorý síce neužíval liek Elevidys, avšak jeho experimentálna terapia a Elevidys sú založené na podobnej génovej technológii.

Spoločnosť však dodávky pre pacientov, ktorí môžu chodiť, odmieta zastaviť – tvrdí, že neexistujú nové bezpečnostné riziká v tejto skupine.

Liek Elevidys schválili vlani pre pacientov vo veku štyri roky a viac s génovou mutáciou Duchenneovej svalovej dystrofie, ktorí môžu chodiť. Zrýchlené, podmienečné schválenie dostal liek aj pre pacientov s ochorením spôsobujúcim úbytok svalov, ktorí nemôžu chodiť, a to aj napriek tomu, že terapia v neskoršom štádiu štúdie nesplnila hlavný cieľ.

Správa potravín a liečiv zvýšila kontrolu tejto spoločnosti po tom, ako tento rok zomreli dvaja dospievajúci chlapci užívajúci spomínaný liek. Všetky tri úmrtia boli spôsobené akútnym zlyhaním pečene a vyskytli sa u nechodiacich pacientov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Deti odtrhli od rodiny pre americké deportácie, Venezuela ich priviezla späť

Venezuela repatriovala sedem detí, ktoré po deportácii ich rodičov zostali samy v USA. Podľa vlády boli tieto deti vystavené situácii pripomínajúcej únos. Návrat detí oznámil venezuelský minister vnútra Diosdado Cabello na letisku v Caracase, na ktoré dorazil spolu s ďalšími 244 Venezuelčanmi z Houstonu.

Kampaň za ich návrat sa vystupňovala po tom, ako minulý týždeň stovky ľudí v Caracase demonštrovali za repatriáciu približne 30 detí, ktoré zostali v USA po vyhostení rodičov administratívou Donalda Trumpa.

Predseda venezuelského parlamentu Jorge Rodriguez už skôr vyhlásil, že deti boli násilne odlúčené od rodín a umiestnené do inštitúcií, do ktorých nepatria.

Cabello pripomenul, že Caracas intenzívne pracuje na tom, aby všetky odlúčené deti priniesol späť do vlasti, avšak nešpecifikoval, ako dlho boli tieto deti od rodičov oddelené.

Od februára 2025 repatriovali z USA a Mexika späť do Venezuely už viac ako 8 200 ľudí vrátane tisícky detí.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Mosad rokuje o vysídlení Gazy, Etiópia a Indonézia sú vraj ochotné pomôcť

Šéf izraelskej rozviedky Mosad David Barnea navštívil Washington, kde so špeciálnym vyslancom USA pre Blízky východ Steveom Witkoffom diskutoval o možnosti presídlenia Palestínčanov z Pásma Gazy.

Počas rokovaní sa podľa portálu Axios spomínali krajiny ako Etiópia, Indonézia či Líbya, ktoré údajne prejavili ochotu prijať časť palestínskych utečencov. Spojené štáty však zatiaľ žiadny záväzok neprijali.

Téma presídlenia Palestínčanov vyvoláva silné obavy v Egypte aj na Západe. Kritici varujú, že Izrael by sa mohol pripravovať na masové vysídlenie, čo by podľa medzinárodného práva mohlo predstavovať vojnový zločin. Tel Aviv zatiaľ tvrdí, že ide o dobrovoľnú iniciatívu.

Od začiatku vojny museli takmer všetci obyvatelia Gazy opustiť svoje domovy, pričom väčšina infraštruktúry je zničená. Nedávny izraelský návrh presunúť všetkých Palestínčanov do takzvanej "humanitárnej zóny" v Rafahu len posilnil podozrenia.

Podobný plán presídlenia ešte vlani načrtol aj Donald Trump, no Biely dom ho po silnej medzinárodnej kritike rýchlo zavrhol.

(tasr, max)

Minúta  |  

Článok o liste Epsteinovi rozzúril Trumpa. Žaluje denník a žiada miliardy

Donald Trump podal žalobu na denník Wall Street Journal a mediálneho magnáta Ruperta Murdocha. Žiada odškodné 10 miliárd dolárov za článok, ktorý ho spája s finančníkom Jeffreym Epsteinom.

Text sa zameriava na list so sexuálnym podtónom a kresbou nahej ženy, údajne od Trumpa k Epsteinovým 50. narodeninám. Šéf Bieleho domu tvrdenia označil za výmysel a článok za "zlomyseľný a hanlivý".

Žaloba, podaná na federálnom súde v Miami, obviňuje denník z vedomého šírenia nepravdivých informácií, ktoré americkému prezidentovi údajne spôsobili reputačné a finančné škody.

Americké ministerstvo spravodlivosti len krátko predtým požiadalo súd o zverejnenie prepisov výpovedí z veľkej poroty v prípade Epsteina, čím sa snaží utíšiť rastúcu kritiku vo veci transparentnosti sporu.

Podľa Trumpa žaloba nie je len o ňom, ale má byť výstrahou médiám, ktoré podľa neho šíria falošné správy. Epstein údajne sexuálne zneužíval dievčatá, zatkli ho v roku 2006. Zomrel v roku 2019 vo väzení. Trump i jeho ľudia už počas kampane naznačovali, že možno nešlo o samovraždu.

(tasr, ap, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.