Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Superbaktérie môžu zabiť milióny a stáť do roku 2050 takmer dva bilióny dolárov

Antimikrobiálna rezistencia (AMR) by mohla do roku 2050 stáť svetovú ekonomiku takmer dva bilióny dolárov ročne a spôsobiť milióny ďalších úmrtí, varuje štúdia Centra pre globálny rozvoj.

Štúdia financovaná britskou vládou ukazuje, že najviac zasiahnuté by boli ekonomiky USA, EÚ a Číny.

Rezistencia na antibiotiká zvyšuje náklady na liečbu, predlžuje hospitalizácie a znižuje počet práceschopných ľudí, uvádza Guardian. USA a Spojené kráľovstvo však znížili dotácie na boj proti AMR v krajinách s nízkymi a strednými príjmami.

Do roku 2050 sa úmrtnosť na superbaktérie zvýši o 60 percent. Len v USA a vo Veľkej Británii by malo každý rok zomrieť 1,34 milióna ľudí na infekcie, ktoré majú takéhoto pôvodcu.

Zároveň hrozí, že jednoduché infekcie sa stanú smrteľnými. Ak by však štáty investovali do riešenia problému, ekonomické prínosy by boli podľa vedcov značné. Napríklad britská ekonomika by mohla získať 12 miliárd dolárov ročne.

Odborníci varujú, že bez ráznej reakcie môže AMR dramaticky zhoršiť globálne zdravie aj ekonomiku.

(lipa)

Minúta  |  

Taliansko rozšíri kapacitu väzníc a pošle tisíce závislých na liečenie

Talianska vláda predstavila plán na rozšírenie kapacity väzníc o 15-tisíc miest, aby riešila dlhodobý problém preplnenosti.

Aktuálne je v krajine takmer 63-tisíc väzňov, no reálna kapacita väzníc je len okolo 47-tisíc, čo z nej robí jednu z najpreplnenejších v Európe.

Do roku 2027 má pribudnúť 10-tisíc miest za 758 miliónov eur a ďalších päťtisíc v rámci samostatnej iniciatívy. Nový návrh zákona tiež umožní prepustiť väzňov so závislosťami na liečenie, keďže tvoria takmer tretinu populácie vo väzniciach.

Vláda zároveň plánuje urýchliť proces podmienečného prepustenia približne 10-tisíc osobám s končiacim trestom. Minister spravodlivosti Carlo Nordio zdôraznil, že títo ľudia potrebujú liečbu, nie trest.

Premiérka Giorgia Meloniová uviedla, že cieľom je spravodlivý systém, kde kapacita zodpovedá počtu väzňov.

(reuters, lipa)

Minúta  |  

Operu v Kennedyho centre chcú premenovať po Melanie Trumpovej

Skupina republikánov v americkej Snemovni reprezentantov predložila návrh na premenovanie operného domu v Kennedyho kultúrnom centre vo Washingtone na počesť bývalej prvej dámy Melanie Trumpovej.

Návrh inicioval kongresman Mike Simpson z Idaha, ktorý ocenil jej podporu umenia. Nie je však jasné, či získa dostatočnú politickú podporu.

Ide o ďalší pokus Trumpových spojencov zanechať vplyv na verejných inštitúciách. V minulosti už žiadali pomenovať letisko, bankovku aj pamätník po bývalom prezidentovi.

Kennedyho centrum sa medzičasom dostalo do sporu s Trumpovou administratívou, ktorá ho označila za príliš „woke“ a zasiahla do jeho vedenia. Zatiaľ nie je isté, či návrh na premenovanie získa podporu v Snemovni aj v Senáte.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Británia vyvíja stíhačku Tempest, vraj zmení pravidlá leteckého boja

Spojené kráľovstvo v spolupráci s Japonskom a Talianskom vyvíja novú generáciu stíhačky s názvom Tempest, ktorá by sa podľa Telegraphu mala stať hlavným pilierom britského letectva od roku 2035.

Stroj bude disponovať špičkovou technológiou vrátane rozsiahleho prepojenia s inými systémami a schopnosti podnikať hlboké nálety do nepriateľského územia aj bez komunikácie so základňou.

Tempest má byť schopný operovať bez nutnosti dopĺňania paliva cez Atlantik, čo sa doterajším britským stíhačkám nepodarilo.

Očakáva sa, že bude niesť dvojnásobný arzenál oproti F-35 a zohrá kľúčovú úlohu pri prípadnom konflikte s Ruskom či Čínou.

Odborníci ju už vopred označujú za „špičku medzi stíhačkami“, najmä vďaka jej doletu a výzbroji.

(lipa)

Minúta  |  

Španielsko plánuje odtajniť archívy diktatúry, čaká sa na verdikt parlamentu

Španielska vláda predstavila návrh zákona, ktorý by umožnil automatické odtajnenie dokumentov starších ako 45 rokov.

Tento krok by mohol priniesť nové informácie o období diktatúry Francisca Franca aj o prechode krajiny k demokracii.

Minister spravodlivosti Félix Bolaňos označil návrh za spôsob, ako zosúladiť legislatívu s európskymi normami a posilniť transparentnosť.

Ak parlament návrh schváli, nahradí platný zákon z čias Francovho režimu, ktorý neobsahoval žiadne časové obmedzenia pre utajenie. Zverejnené by mali byť len tie dokumenty, ktoré neohrozujú národnú bezpečnosť.

Reforma prichádza po viacerých neúspešných pokusoch – posledný z nich stroskotal v roku 2020 po rozpustení parlamentu. Historici a verejnosť si od nového zákona sľubujú viac svetla na temné kapitoly španielskej minulosti.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Nový Zéland zavádza kontrolu nad vesmírnou infraštruktúrou

Nový Zéland prijal zákon, ktorý prvýkrát reguluje využívanie pozemnej vesmírnej infraštruktúry.

Legislatíva vstúpi do platnosti 29. júla a zameriava sa na zabezpečenie, aby takéto zariadenia ako satelitné sledovacie stanice alebo telemetrické systémy neboli zneužité zahraničnými aktérmi s nepriateľskými úmyslami.

Podľa ministerky pre vesmír Judith Collins ide o reakciu na pokusy maskovaných zahraničných subjektov, pravdepodobne s vojenským pozadím, etablovať sa v krajine. Hoci Čína nebola menovaná priamo, správa ju uvádza ako hlavnú spravodajskú výzvu.

Nový Zéland ako člen zoskupenia „Five Eyes“ tak posilňuje kontrolu nad citlivou infraštruktúrou, ktorá môže byť zneužitá na vojenské účely. Prevádzkovatelia budú musieť preukázať bezpečnostné opatrenia a preverovanie partnerov.

(reuters, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.