Preskočiť na obsah
  |  

Merz je pod tlakom, Západ aj koalícia žiadajú tvrdší postoj k Izraelu

Na kancelára Friedricha Merza rastie domáci aj medzinárodný tlak, aby sa Nemecko jasnejšie vymedzilo voči politike Izraela v Pásme Gazy.

Viacerí členovia jeho vlastnej koalície ho kritizujú za to, že sa Berlín nepripojil k spoločnému vyhláseniu viac než 20 krajín, ktoré ostro odsúdili „neľudské zabíjanie“ Palestínčanov a vyzvali na okamžité ukončenie vojny.

Dokument, podporený aj Slovenskom, kritizuje obmedzovanie pomoci a uvádza, že cez 800 civilistov prišlo o život pri pokuse získať základné potreby.

Nemecká ministerka pre rozvoj Reem Alabaliová Radovanová z SPD priznala, že očakávala, že Nemecko sa k vyhláseniu pripojí.

Kancelár reagoval, že Európska rada už prijala podobne formulované stanovisko. To však podľa Reuters nebolo natoľko kritické voči Izraelu a neobsahovalo ani odmietnutie plánu na premiestnenie Palestínčanov do tzv. „humanitárneho mesta“.

Merz zároveň zdôraznil, že izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi osobne tlmočil nesúhlas Berlína s politikou voči Gaze a že v tejto otázke nepanuje medzi koaličnými partnermi rozkol.

(tasr, red)

  |  

Ukrajina chystá protikorupčný plán, reaguje na protesty verejnosti

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že do dvoch týždňov predstaví spoločný plán boja proti korupcii. Reagoval tak na rastúci tlak verejnosti a protesty proti znižovaniu nezávislosti protikorupčných inštitúcií.

Na stretnutí s bezpečnostnými a protikorupčnými predstaviteľmi zdôraznil potrebu silného a spravodlivého systému.

Nový plán má obsahovať konkrétne legislatívne a administratívne kroky na posilnenie činnosti úradov a odstránenie interných sporov. Súčasne však Najvyššia rada prijala zákon, ktorý zvyšuje kontrolu nad Národným protikorupčným úradom Ukrajiny (NABU) a Špecializovanou protikorupčnou prokuratúrou (SAP), čo vyvolalo obavy z ich možného oslabenia.

Zelenskyj zákon podpísal, no dodal, že inštitúcie budú fungovať bez vonkajších vplyvov a zdôraznil nevyhnutnosť rýchleho a spravodlivého trestného konania. Podľa neho Ukrajinci očakávajú od štátu nielen ochranu pred ruskou agresiou, ale aj skutočnú vnútornú spravodlivosť.

(tasr, lup)

  |  

Extrémne horúčavy si v Taliansku vyžiadali už päť životov, teploty rastú

Južnú Európu zasiahla vlna extrémnych horúčav, ktorá si v talianskej Apúlii vyžiadala päť obetí. V krajine platia najvyššie stupne výstrah, pričom na juhu Talianska vrátane Sicílie teploty stúpajú až k 45 °C. Vysoké teploty priniesla tlaková výš z Afriky, ktorú meteorológovia nazvali Kamel.

Podobná situácia je aj v Grécku, kde úrady uzavreli turistické pamiatky vrátane Akropoly a nariadili prerušenie práce vonku pre vybrané profesie. V Aténach aj na ostrove Lesbos majú teploty stúpnuť nad 40 °C.

Turecko hlási viac ako 40-stupňové horúčavy v šiestich provinciách.

(tasr, lup)

  |  

Rast cien potravín neustáva napriek zníženiu DPH, upozorňuje KDH

Na Slovensku uplatňujú od januára 2025 zníženú päťpercentnú sadzba DPH na základné potraviny, čo malo pomôcť domácnostiam s rastúcimi nákladmi na život.

Napriek tomu opozičné KDH upozorňuje, že ceny mnohých potravín naďalej rastú a ľudia si musia za nákupy vyplatiť viac.

Podľa údajov zo začiatku roka medziročne vzrástli ceny chleba o 1,2 percenta, eidamu o 8,6 percenta a masla dokonca až o 24 percent.

Vajcia zdraželi o takmer 30 percent, minerálky o viac ako šesť percent a malinovky, ktoré podliehajú novej dani z cukru, predávajú o 26,6 až 44,6 percenta drahšie.

Ministerstvo financií pritom tvrdí, že potravinová inflácia je najnižšia za uplynulé roky, no skúsenosti spotrebiteľov a štatistiky potvrdzujú opačný trend.

KDH zároveň upozorňuje, že rast cien výrazne zasahuje najmä domácnosti s nižšími príjmami, ktoré dávajú na potraviny a nealkoholické nápoje v priemere až 21 percenta svojich výdavkov.

(tasr, sie)

  |  

Taliansko zrušilo koncert proputinovského dirigenta. Dôvod pobúril Kremeľ

Ruské ministerstvo zahraničia obvinilo Taliansko z diskriminácie po zrušení koncertu dirigenta Valerija Gergieva, ktorý je známy svojimi väzbami na Kremeľ.

Podujatie sa malo uskutočniť 27. júla v historickom komplexe Reggia di Caserta, no palác oznámil jeho zrušenie bez vysvetlenia. Podľa Moskvy išlo o ustúpenie protiruskému lobizmu a tlak zo strany ukrajinských nacionalistov.

Proti koncertu sa postavili viacerí talianski politici a tiež kritici z Ukrajiny a Ruska – vrátane vdovy po Alexejovi Navaľnom – ktorí upozorňovali, že Gergiev verejne podporuje Vladimira Putina a neodsúdil vojnu na Ukrajine.

Hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Maria Zacharovová rozhodnutie označila za kultúrnu diskrimináciu a varovala pred „zrušením ruskej kultúry“ pod geopolitickým tlakom. Zároveň vyjadrila ľútosť, že talianske publikum stratí príležitosť zažiť ruskú klasickú hudbu v podaní uznávaného dirigenta.

(reuters, lup)

  |  

Slovinská horná komora parlamentu vetovala zákon o asistovanej smrti

Faktická horná komora slovinského parlamentu vo štvrtok vetovala nový zákon, ktorý by umožnil asistovanú smrť dospelým pacientom s nevyliečiteľnou a ťažkou chorobou.

Horná komora (Národná rada), ktorá združuje vysokopostavených úradníkov a dohliada na sociálne a ekonomické politiky, rozhodla v pomere hlasov 20 ku 9, že legislatívu musia vrátiť na prerokovanie do dolnej komory parlamentu (Národné zhromaždenie).

Zákon minulý týždeň schválil parlament, a reagoval tak na preferencie vyjadrené v minuloročnom referende, kde 55 percent voličov podporilo legalizáciu asistovanej smrti.

Podľa zákona by mohli terminálne chorí dospelí po vyčerpaní všetkých možností liečby požiadať o pomoc pri ukončení života v prípade neznesiteľného utrpenia, pričom asistovanú smrť by nepovolili pri psychických ochoreniach.

Oponenti zákona v rade vyjadrili obavy, že by mohol podkopať úctu k životu tým, že by otvoril dvere k predčasnému ukončeniu života bez ohľadu na okolnosti.

(reuters, sie)