Preskočiť na obsah
Minúta  |  

PS: Štát ruší pošty bez náhrady, hrozí preťaženie zostávajúcich pobočiek

Opozičné Progresívne Slovensko varuje pred rozsiahlym rušením pobočiek Slovenskej pošty, ktoré sa má postupne dotknúť desiatok až stoviek miest a obcí po celej krajine. Prvá fáza optimalizácie sa začne už budúci týždeň a počas augusta a septembra zanikne 26 pobočiek vo všetkých krajských mestách.

Podľa poslanca PS Mareka Lackoviča môže byť z celkového počtu 1 400 pôšt ohrozených až niekoľko stoviek, čo výrazne zníži dostupnosť služieb pre obyvateľov, najmä vo vidieckych oblastiach.

Hnutie upozorňuje, že štát nemá pripravený plán, ako túto stratu kompenzovať. Chýbajú riešenia ako balíkoboxy, digitalizácia alebo nové klientské centrá.

Odborník PS na dopravu Martin Pekár navrhuje namiesto redukcie siete investície do moderných služieb, ktoré by zlepšili komfort a efektivitu.

Slovenská pošta argumentuje, že ide o súčasť transformačného procesu, ktorý by mala ukončiť do roku 2028. Pošta plánuje zjednotiť otváracie hodiny, rozšíriť digitálne služby a presúvať pobočky do dostupnejších lokalít, ako sú nákupné centrá.

Kritici však upozorňujú na možné preťaženie zostávajúcich prevádzok a stratu komfortu pre obyvateľov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Von der Leyenová: Svet sa mení, Európska únia musí posilniť vlastnú obranu

Ursula von der Leyenová v príhovore na univerzite Keio v Tokiu varovala, že svet už nie je taký, aký býval. Geopolitické otrasy podľa nej natrvalo narušili stabilitu, na ktorú sa Západ doteraz spoliehal.

Ilúzie o návrate k „starému normálu“ sú podľa nej nebezpečné a Európa sa musí pripraviť na realitu, aká skutočne je. Vyzdvihla potrebu posilniť vlastnú obranu, a to nielen vojensky, ale aj technologicky a ekonomicky.

V tejto súvislosti oznámila rozsiahle investície do obranného priemyslu a inovácií. Reagovala tak na aktuálne výzvy vrátane vojny na Ukrajine a neistoty ohľadom americkej politiky. „Ako túto éru uchopíme, ovplyvní celý zvyšok storočia,“ vyhlásila.

V Tokiu sa zároveň zúčastnila na samite zástupcov EÚ a Japonska, kde prijala čestný doktorát.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Odchod top slovenských maturantov do zahraničných škôl narastá

Slovensko čelí alarmujúcemu trendu odchodu najtalentovanejších maturantov do zahraničia. Podľa Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) vlani odišlo študovať mimo krajiny až 39 percent najlepších maturantov zo slovenčiny a maďarčiny. V roku 2016 to bolo 35 percent.

Čo sa týka maturantov z matematiky, tých minulý rok študovalo v zahraničí 61 percent. V roku 2016 to bolo 46 percent.

Inštitút upozorňuje, že aj keď sa počet Slovákov študujúcich v zahraničí udržiava okolo 31-tisíc, ide len o dôsledok znižujúceho sa počtu vysokoškolákov ako takých – z 257-tisíc v roku 2010 na 157-tisíc v roku 2021.

V rámci Európskej únie obsadilo Slovensko tretie miesto a dvanáste vo svete medzi krajinami s najvyšším podielom študentov v zahraničí (spomedzi krajín s dostupnými dátami).

Po miernom poklese počas pandémie COVID-19 sa odlev opäť zvyšuje. V roku 2022 odišlo do zahraničia 16,5 percenta maturantov, v roku 2024 už takmer 20 percent.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rusko zakázalo satanistické hnutie, úradníci ho prirovnali k nacizmu a LGBTQ

Najvyšší súd v Rusku zakázal takzvané „Medzinárodné satanistické hnutie“ a označil ho podľa Moscow Times za extrémistickú organizáciu.

Rozhodnutie prišlo po tom, ako úradníci označili satanizmus za ideológiu, ktorá ohrozuje ruský ústavný poriadok, šíri násilie a podnecuje náboženskú nenávisť. Zákaz nadobudol platnosť okamžite.

Diskusia o tejto téme sa rozprúdila už v apríli v Štátnej dume, kde politici prirovnávali satanizmus k nacizmu a LGBTQ identitám a vykresľovali ho ako súčasť takzvanej západnej hybridnej vojny. K zákazu sa verejne prihlásil aj patriarcha Kirill, hlava ruskej pravoslávnej cirkvi.

Paradoxne, neexistujú dôkazy, že by takzvané „Medzinárodné satanistické hnutie“ fungovalo ako oficiálna organizácia – odborníci poukazujú, že môže ísť skôr o konštrukt ruskej propagandy.

(moscow times, lup)

Minúta  |  

Brent opäť rastie, zisk nórskeho energetického koncernu Equinoru klesol

Po troch dňoch poklesu sa ceny ropy opäť dostali na vzostupnú trajektóriu, pričom Brent sa priblížil k hranici 69 amerických dolárov za barel.

Rast cien podporili pozitívne správy o obchodnej dohode medzi USA a Japonskom a pokles ropných zásob v USA.

Optimizmus na trhu však brzdia obavy z napätia medzi Európskou úniou a Čínou, ktoré môžu ovplyvniť ďalší vývoj cien.

Ceny ropy sa negatívne prejavili aj na výsledkoch spoločnosti Equinor. Nórsky energetický koncern v druhom štvrťroku zaznamenal pokles čistého zisku o 30 percent na 1,32 miliardy amerických dolárov, hoci jeho produkcia vzrástla na 2,1 milióna barelov denne.

Firma predávala ropu v priemere za 63 amerických dolárov za barel, čo je medziročne o 19 percent menej.

Equinor zároveň oznámil tretiu etapu spätného odkúpenia akcií v hodnote 1,3 miliardy amerických dolárov, čím potvrdil dlhodobý záujem o stabilizáciu hodnoty pre akcionárov.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Maďarsko prijme euro, len ak bude ekonomika úplne stabilná, tvrdí Varga

Maďarsko zatiaľ neplánuje prijatie eura. Guvernér Maďarskej národnej banky Mihály Varga vyhlásil, že zavedenie spoločnej meny bude na stole až vtedy, keď ekonomika krajiny dosiahne stabilitu.

Kľúčové sú podľa neho nízka inflácia, udržateľný rozpočtový deficit, cenová stabilita a zdravý hospodársky rast.

Tieto podmienky tvoria základ súčasnej hospodárskej politiky Budapešti. Až po ich splnení bude možné diskutovať o tom, či Maďarsko euro vôbec potrebuje – a ak áno, ako a kedy ho zaviesť.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.