Preskočiť na obsah
  |  

Európska centrálna banka ponechala úrokové sadzby nezmenené

Európska centrálna banka na júlovom zasadnutí rozhodla ponechať kľúčové úrokové sadzby nezmenené.

Depozitná sadzba tak zostáva na úrovni dvoch percent a hlavná refinančná sadzba na 2,15 percenta. Tento krok znamená ukončenie cyklu ôsmich po sebe nasledujúcich znížení sadzieb od júna 2024, keď sadzby klesli zo štyroch percent na súčasnú úroveň.

Európska centrálna banka si dala prestávku, aby mohla vyhodnotiť vývoj obchodných vzťahov medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi.

Inflácia v eurozóne sa totiž vrátila k cieľovej úrovni dvoch percent, čo odstraňuje urgentný tlak na ďalšie okamžité zmeny. Banka zároveň potvrdila, že sa nezaviaže k pevnej trajektórii sadzieb.

Ekonomika eurozóny je zatiaľ stabilná, pričom zaznamenané údaje zo sektora služieb a výroby naznačujú odolnosť voči obchodným nepriaznivostiam.

Investori však očakávajú minimálne jedno ďalšie zníženie sadzieb ešte v tomto roku, najmä ak dôjde k zvýšeniu ciel medzi EÚ a USA, čo by mohlo spomaliť rast a infláciu.

(tasr, sie)

  |  

Jeremy Corbyn zakladá novú stranu, chce vrátiť moc obyčajným ľuďom

Bývalý líder britských labouristov Jeremy Corbyn vo štvrtok oficiálne oznámil založenie novej politickej strany s názvom Your Party (Vaša strana).

Spolu s ním nový subjekt predstavila aj Zarah Sultanová, ktorá nedávno opustila Labouristickú stranu a stala sa nezávislou poslankyňou.

Corbyn a Sultanová zdôraznili, že ich hnutie zastáva ľudí všetkých vierovyznaní i ateistov a odmietajú obviňovanie migrantov či utečencov za spoločenské problémy.

Podľa nich je príčinou spoločenských ťažkostí hospodársky systém, ktorý chráni záujmy korporácií a miliardárov, pričom moc je na strane „obyčajných ľudí“, ktorí môžu spoločnosť zmeniť.

Corbyn vyzval na nový typ politickej strany s koreňmi v komunitách, odboroch a sociálnych hnutiach, ktorá bude patriť svojim členom a sympatizantom. Svojich podporovateľov pozýva na ustanovujúcu konferenciu.

Jeremy Corbyn viedol Labouristickú stranu v rokoch 2015 až 2019 a považujú ho za socialistu, ktorý posunul stranu výrazne doľava. V roku 2020 mu pozastavili členstvo pre jeho kontroverznú reakciu na správu o antisemitizme v strane, ktorú považuje za prehnanú.

(tasr, sie)

  |  

Exminister Budaj podal sťažnosť voči obvineniu, rozhodne prokurátor

Bývalý minister životného prostredia Ján Budaj podal sťažnosť proti svojmu obvineniu, ktoré súvisí s údajne nehospodárnym narábaním s verejnými financiami počas jeho pôsobenia na ministerstve.

Polícia ho obvinila z pokračujúceho zločinu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku, pričom spôsobená škoda má dosahovať takmer 570-tisíc eur.

Vyšetrovací spis spolu so sťažnosťou postúpili dozorujúcemu prokurátorovi, ktorý má o veci rozhodnúť v zákonnej lehote.

Generálna prokuratúra potvrdila, že sťažnosť už zaevidovali. Sám exminister v reakcii na obvinenie uviedol, že vždy obhajoval verejný záujem a verí, že trestné konanie preukáže nedôvodnosť jeho obvinenia.

(tasr, max)

  |  

Szijjártó potvrdil stavbu jadrovej elektrárne Paks 2 s účasťou Rosatomu

Maďarsko je rozhodnuté postaviť novú jadrovú elektráreň Paks 2 za účasti ruskej spoločnosti Rosatom, oznámil vo štvrtok minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Očakáva sa, že „prvý betón“ na stavbe položia už túto jeseň, čo by znamenalo urýchlenie prác na projekte, ktorý má zásadný význam pre energetickú suverenitu a bezpečnosť Maďarska.

Projekt Paks 2, ktorý sa nachádza neďaleko existujúcej jadrovej elektrárne Paks v strednom Maďarsku, počíta so stavbou dvoch reaktorov s výkonom po 1,2 gigawattu.

Očakávaná hodnota investície sa pohybuje okolo 12,5 miliardy eur, pričom jej realizáciu už dlhodobo odkladajú.

Existujúca elektráreň Paks 1, ktorú uviedli do prevádzky medzi rokmi 1969 a 1987, pokrýva približne tretinu maďarskej spotreby elektriny. Nové bloky majú nahradiť dva zo súčasných štyroch reaktorov.

Dohodu o výstavbe projektu uzavrel premiér Viktor Orbán s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v roku 2014, pričom Moskva poskytla na stavbu pôžičku vo výške desať miliárd eur.

(tasr, sie)

  |  

Komisia víta Zelenského prísľub nového zákona o protikorupčných úradoch

Európska komisia (EK) vo štvrtok privítala prísľub ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že predloží nový návrh zákona zabezpečujúceho nezávislosť protikorupčných inštitúcií na Ukrajine. Zároveň zdôraznila potrebu zohľadniť výhrady Bruselu k predchádzajúcej legislatíve.

Podľa hovorcu Komisie Stefana de Keersmaeckera spolupracujú s ukrajinskými orgánmi na zabezpečení správneho riešenia otázok boja proti korupcii, ktorý je pre Európu i Ukrajinu prioritou.

Zelenskyj nedávno podpísal kontroverzný zákon, ktorý výrazne obmedzuje nezávislosť Národného protikorupčného úradu (NABU) a Špecializovanej protikorupčnej prokuratúry (SAP).

Legislatíva, ktorú schválil ukrajinský parlament, vyvolala rozsiahle protesty v krajine a kritiku zo strany EÚ a ľudskoprávnych organizácií.

V súvislosti s touto situáciou telefonovala predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová so Zelenským.

(tasr, the guardian, afp, sie)

  |  

Prieskum AKO: Do parlamentu by sa dostalo sedem strán s PS na čele

Voľby do Národnej rady SR by v júli vyhralo hnutie Progresívne Slovensko so ziskom 22,1 percenta hlasov. Druhá by skončila strana Smer s podporou 19,4 percenta voličov. Po nej by nasledovala strana Hlas so ziskom 12,4 percenta hlasov.

Podľa prieskumu agentúry AKO pre Joj 24 by sa do parlamentu dostali aj hnutia Slovensko (8,3 percenta), Republika (osem percent), strana SaS (7,5 percenta) a KDH (6,6 percenta).

Pred bránami parlamentu by zostali SNS (4,2 percenta), Demokrati (4,1 percenta) aj Maďarská aliancia (3,5 percenta). Do lavíc Národnej rady by nezasadli ani z hnutia Sme rodina (2,6 percenta), Národnej koalície (0,7 percenta), ĽSNS (0,4 percenta) a strany Zdravý rozum (0,2 percenta).

Na základe výsledkov prieskumu by PS v parlamente získalo 39 kresiel, Smer 35 a Hlas 22. Pätnástimi poslancami by disponovalo hnutie Slovensko a so štrnástimi Republika. SaS by získala trinásť mandátov a KDH dvanásť.

Prieskum agentúra realizovala od 8. do 15. júla na vzorke tisíc respondentov.

(tasr, max)