Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kukurica ako štáb armády. Projekt ministerstva obrany preveruje ÚVO

Rekonštrukcia bývalého bratislavského internátu Hviezda, známeho ako Kukurica, ktorý má po prestavbe slúžiť ako sídlo Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, je aktuálne predmetom preverovania Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO).

Úrad skúma kompletnosť predloženej dokumentácie, pričom voči Bytovej agentúre Ministerstva obrany SR vedie aj ďalšie konanie pre projekt pri Šajbách. To je však aktuálne prerušené a plynie lehota na doplnenie dokumentácie.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) už skôr spresnil, že projekt Kukurice riadi architekt vysúťažený ešte za predchádzajúcej vlády. Odmietol zároveň kritiku opozície s dôvetkom, že jej prekáža rýchlosť realizácie.

Opoziční poslanci upozornili na nárast ceny rekonštrukcie z pôvodných 40 miliónov na takmer 60 miliónov eur, ako aj na odklon od pôvodného zámeru využívať objekt aj na ubytovanie, čo môže byť v rozpore s vydaným stavebným povolením.

ÚVO začal konanie, ako voči Kukurici, tak aj pre objekt pri Šajbách, z vlastného podnetu.

(tasr, max)

Minúta  |  

EÚ chce zastaviť ruský plyn už v roku 2027, tlačí na rýchlejší koniec

Európsky parlament tlačí na urýchlenie konca dovozu ruského plynu – už do januára 2027. Pôvodný návrh Európskej komisie počítal s ukončením až o rok neskôr, no dvaja zákonodarcovia – Inese Vaidere a Ville Niinisto – presadzujú ambicióznejší harmonogram.

Kým však Brusel chystá rokovania, viacerí diplomati spochybňujú, že členské štáty tento plán podporia. Návrh zahŕňa aj tvrdšie sankcie za porušenie zákazu či rozšírenie embarga o ruskú ropu.

V prípade schválenia by nový zákaz mohol vstúpiť do platnosti už od januára 2026 pre nové a krátkodobé kontrakty.

Napriek ústupu od ruského plynu stále prúdi do Európy asi 19 percent suroviny z Ruska, no očakáva sa ďalší pokles.

Parlament bude o svojom stanovisku rozhodovať na jeseň, pričom konečné rozhodnutie padne až po dohode s členskými štátmi, medzi ktorými sú aj skeptické krajiny ako Maďarsko či Slovensko.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Slovensko sa pripravuje na reaktor budúcnosti v Jaslovských Bohuniciach

Projekt malého modulárneho rýchleho jadrového reaktora spoločnosti newcleo je podľa agentúry OECD jedným z najrýchlejšie vyvíjaných na svete. Spoločne so švédskym projektom Blykalla patrí k najpokročilejším reaktorom v Európe.

Newcleo spolupracuje so slovenskou firmou JAVYS na vybudovaní takéhoto reaktora v Jaslovských Bohuniciach, v ktorých by mal vstúpiť do prevádzky do roku 2033.

Agentúra OECD hodnotí vývoj malých modulárnych reaktorov v šiestich oblastiach, napríklad financovanie, licencovanie, dostupnosť paliva a pripravenosť dodávateľov.

Projekt newcleo sa od marca 2024 výrazne zlepšil a dosiahol jedno z najvyšších bodových hodnotení v rebríčku.

Celosvetovo je vo vývoji až 127 rôznych projektov malých modulárnych reaktorov s rôznymi typmi chladenia – vodou, kovmi alebo soľami.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Prieskum: Ficova vláda v nedôvere, žiaden minister nemá nadpolovičnú väčšinu

Najnovší prieskum agentúry Focus pre web 360tka.sk ukazuje, že dôvera verejnosti vo Ficovu vládu je nízka. Ani jeden minister nezískal dôveru viac ako polovice opýtaných.

Najvyššiu dôveru - zhodne po 41 percent - zaznamenali minister dopravy Jozef Ráž ml. (nom. Smer) a minister práce Erik Tomáš (Hlas).

Ďalšie tri priečky obsadili nominantni Hlasu - ministrovi školstva Tomášovi Druckerovi dôveruje 38 percent opýtaných, nasleduje ministerka hospodárstva Denisa Saková (36 percent) a minister zdravotníctva Kamil Šaško (34 percent).

O dve percentá menej si pripísal šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nom. SNS).

Premiérovi Robertovi Ficovi verí 32 percent respondentov, ministrovi pôdohospodárstva Richardovi Takáčovi (obaja Smer) 31 percent.

Ministrovi vnútra Matúšovi Šutaj Eštokovi (Hlas) a ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi (Smer) dôveruje zhodne 31 percent, šéfovi diplomacie Jurajovi Blanárovi (Smer) 30 percent a financmajstrovi Ladislavovi Kamenickému (Smer) 29 percent opýtaných.

Najmenšiu dôveru verejnosti si pripísali minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) - 25 percent, nasleduje podpredseda vlády pre Plán obnovy a odolnosti a využívanie eurofondov Peter Kmec (Hlas, 24 percent), ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS, 24 percent), minister investícií Samuel Migaľ (nezávislý, 18 percent) a na poslednej priečke skončil minister športu Rudolf Huliak (nom. Smeru, 18 percent).

Prieskum realizoval Focus od 7. do 13. júla na vzorke 1 032 respondentov.

(max)

Minúta  |  

BNP Paribas a Goldman Sachs už neočakávajú ďalšie znižovanie sadzieb ECB

Americká banka Goldman Sachs a francúzska BNP Paribas zmenili svoje pôvodné očakávania a už nepočítajú s ďalším znižovaním úrokových sadzieb zo strany Európskej centrálnej banky (ECB). Informovala o tom agentúra Reuters.

BNP Paribas uviedla, že podľa nej cyklus znižovania sadzieb je už ukončený a najbližšie sa môže úroková sadzba zvýšiť až vo 4. kvartáli budúceho roka.

Banka poukázala na relatívne odolnú ekonomiku eurozóny a rastúce nádeje na uzatvorenie obchodnej dohody medzi EÚ a USA do 1. augusta.

Pôvodne BNP Paribas očakávala ďalšie zníženie sadzieb na septembrovej schôdzke Európskej centrálnej banky.

Podobne sa vyjadrila aj Goldman Sachs, ktorá sa opierala o vyjadrenia šéfky Európskej centrálnej banky Christine Lagardovej, ktorá po poslednom bankovom zasadnutí zdôraznila, že ekonomika zostáva silná a banka zaujíma vyčkávací postoj.

Podľa Goldman Sachs Rada guvernérov Európskej centrálnej banky nebude meniť sadzby, pokiaľ sa ekonomická situácia výrazne nezhorší.

Aj britská banka HSBC potvrdila, že Európskej centrálnej banky s cyklom znižovania sadzieb pravdepodobne skončila.

Naopak, J. P. Morgan ďalšie zníženie sadzieb síce nevylučuje, avšak posunul ho zo septembra na október.

(tasr, reuters, sie)

Minúta  |  

Volkswagen chce clá riešiť priamo s USA, na výmenu im ponúka investície

Volkswagen chce rokovať o clách priamo s vládou USA, ale až po tom, čo sa najskôr dohodne Európska únia s Washingtonom.

Šéf koncernu Oliver Blume to oznámil pri zverejnení hospodárskych výsledkov a uviedol, že hneď po prípadnej dohode EÚ – USA bude automobilka žiadať aj vlastné výnimky. Ako protihodnotu ponúka investície v USA za desiatky miliárd eur vrátane možného závodu značky Audi.

Volkswagen navrhuje, aby každé euro investované v USA znamenalo rovnakú úľavu na clách. Tento plán už bol predložený americkému ministerstvu obchodu a podľa Blumeho zaznamenal pozitívnu odozvu.

Do celej iniciatívy bol už údajne zasvätený aj americký prezident Donald Trump.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.