Preskočiť na obsah
  |  

Ukrajina chce vyrábať až tisíc dronov denne na obranu proti Rusku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj avizoval odvážny plán zvýšiť dennú výrobu bojových dronov na tisíc kusov.

Ide o reakciu na pokračujúce masívne dronové útoky zo strany Ruska, ktoré svoju vlastnú výrobu neustále zvyšuje. Zelenskyj priznal, že naplnenie takéhoto výrobného objemu bude veľmi náročné

Podľa odhadov už dnes Ukrajina disponuje potenciálnou kapacitou vyrobiť štyri milióny dronov ročne. V praxi však naráža na finančné a logistické limity.

Významne rastie aj počet spoločností podieľajúcich sa na výrobe – dnes ich je viac ako päťsto.

Ruská strana takisto zvyšuje svoju produkciu – už skoršie informácie hovorili, že v roku 2025 bude vyrábať viac ako päťtisíc útočných dronov mesačne, pričom analytici varujú, že Rusko by mohlo čoskoro dosiahnuť métu až tisíc kusov denne

(tasr, reuters, ts2.tech, sie)

  |  

Orbán: Pomoc pre Ukrajinu zvýhodní len nadnárodné spoločnosti

Maďarský premiér Viktor Orbán ostro kritizoval návrh rozpočtu Európskej únie na roky 2028 až 2034, ktorý ráta s pomocou Ukrajine vo výške približne 360 miliárd eur.

Orbán upozornil, že takéto rozdelenie prostriedkov spôsobí finančné straty členským štátom a prospeje predovšetkým nadnárodným spoločnostiam vrátane veľkých amerických firiem pôsobiacich na ukrajinskom trhu.

Podľa Orbána je suma určená pre Ukrajinu až 18-násobkom ročných maďarských dôchodkov a takmer dvojnásobkom hodnoty celého maďarského hospodárstva.

„V zásade budú všetci Európania na strane porazených,“ vyhlásil a zdôraznil, že ťažko postihnutí budú hlavne poľnohospodári.

Maďarská vláda už predtým avizovala, že návrh dvojbiliónového rozpočtu EÚ s výdavkami na Ukrajinu v tomto rozsahu nepodporí. Nespochybňuje len výšku výdavkov na Ukrajinu, ale aj účel – napríklad na snahu krajiny o vstup do EÚ.

Orbán teda návrh vníma ako nerovnomerný a škodlivý pre zvyšok Európy.

(tasr, sie)

  |  

Trump v Škótsku: Migrácia je hlavný nepriateľ Európy

Americký prezident Donald Trump pricestoval v piatok večer do Škótska, kde opäť varoval Európu pred dvoma podľa neho závažnými hrozbami: veternými turbínami a masovou migráciou.

Po prílete na letisko Glasgow Prestwick Trump pred stovkami priaznivcov vyhlásil, že veterné turbíny „ničia krásne polia a údolia a zabíjajú vtáky“, pričom škodia aj moru.

Trump počas prejavu opätovne ostro vystúpil aj proti imigrácii, ktorú označil za „strašnú inváziu“ a hlavného nepriateľa Európy.

Počas pobytu v Škótsku sa plánuje v nedeľu stretnúť aj s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. V pondelok má nasledovať rokovanie s britským premiérom Keirom Starmerom. Trump povedal, že budú najmä oslavovať dosiahnutú obchodnú dohodu.

Škótsko – rodisko svojej matky – označil šéf Bieleho domu za „mimoriadne miesto“. Na štátnu návštevu Spojeného kráľovstva sa vráti v septembri na pozvanie kráľa Karola III.

(tasr, sie)

  |  

Školy v Oregone vyšetrujú pre účasť transrodových dievčat na súťažiach

Americké ministerstvo školstva začalo vyšetrovať školy v Oregone pre údajné umožňovanie transrodovým dievčatám súťažiť v ženských športoch, čo porušuje federálne zákony o diskriminácii.

Podľa organizácie America First Policy Institute, ktorá podnet podala, školy porušujú pravidlá tým, že neodmietajú účasť transrodových športovkýň, čím údajne ohrozujú spravodlivé podmienky pre cisrodové športovkyne.

Vyšetrovanie začalo po vydaní výkonného nariadenia prezidenta Donalda Trumpa, ktorého cieľom je vylúčiť transrodové športovkyne zo ženských športov. Zástancovia nariadenia tvrdia, že ide o obnovenie rovnosti, zatiaľ čo kritici ho označujú za diskriminačné.

Tamojší rezort školstva zároveň oznámil, že päť školských obvodov v severnej Virgínii porušilo zákony tým, že umožnilo transrodovým študentom využívať zariadenia podľa ich rodovej identity.

Dotknutým obvodom preto ministerstvo vytýčilo desaťdňovú lehotu na nápravu, v opačnom prípade prídu na rad sankcie. Úradujúci námestník ministra pre občianske práva Craig Trainor zdôraznil, že ide o ukončenie "radikálneho rodového experimentu" vo verejnom školstve.

(reuters, max)

  |  

Liek na Alzheimerovu chorobu dostal po Amerike zelenú aj od Únie

Európska agentúra pre lieky po opätovnom preskúmaní schválila podmienečné povolenie pre liek Kisunla od spoločnosti Lilly na liečbu včasnej formy Alzheimerovej choroby. Píše Politico.

Liek, známy aj ako donanemab, pôvodne agentúra zamietla pre obavy z vážnych vedľajších účinkov, ako je opuch mozgu či krvácanie.

Nové rozhodnutie sa týka pacientov bez alebo len s jednou kópiou rizikového génu ApoE4, pričom inštitúcia stanovila prísne podmienky pre jeho podávanie vrátane nižšej začiatočnej dávky, pravidelného lekárskeho dohľadu a kontrolovaného prístupu.

Kisunlu už schválili aj v USA, Spojenom kráľovstve, Japonsku a Číne. Producent liečiva vyjadril spokojnosť s rozhodnutím a zdôraznil, že predstavuje dôležitý krok v zlepšení kvality života pacientov s ranými príznakmi Alzheimerovej choroby.

(max)

  |  

Rusko vynieslo do vesmíru iránsky satelit, Západ varuje pred vojenským rizikom

Z kozmodrómu Vostočnyj na ruskom Ďalekom východe v piatok úspešne odštartovala nosná raketa Sojuz-2.1b, ktorá vyniesla do vesmíru celkovo 20 satelitov.

Medzi nimi aj iránsku komunikačnú družicu Nahid-2 s hmotnosťou 110 kilogramov, navrhnutú a skonštruovanú výhradne iránskymi inžiniermi. O štarte informovali ruské aj iránske štátne médiá.

Podľa ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos sa výskumné satelity Ionosféra-M, ako aj zvyšných 18 družíc úspešne oddelili od nosiča.

Okrem technického úspechu misie sa štart dostal aj do centra geopolitického diania – vynesenie iránskeho satelitu bolo oznámené len krátko pred obnovenými rozhovormi o jadrovom programe Teheránu medzi Iránom, Spojeným kráľovstvom, Francúzskom a Nemeckom v tureckom Istanbule.

Západné krajiny vyjadrujú dlhodobé obavy, že technologický pokrok Iránu v oblasti vesmíru by mohol mať aj vojenské využitie.

(tasr, reuters, afp, tass, max)