Preskočiť na obsah
  |  

Trumpove clá na ruskú ropu zrejme zostanú len hrozbou

Donald Trump zrejme nezavedie sľubované stopercentné clá na krajiny dovážajúce ruskú ropu, ktorými sa Moskve vyhrážal, ak do 50 dní neuzatvorí mierovú dohodu s Ukrajinou.

Podľa analytikov by tento krok ohrozil globálne dodávky a spôsobil prudký rast cien, čo by mohlo poškodiť jeho šance pred voľbami do amerického Kongresu.

Už v prípade Venezuely Trump podobnú hrozbu vyslovil, no v praxi sa neuskutočnila – venezuelský export medzitým vzrástol.

Trump je citlivý na ceny ropy, ktoré považuje za kľúčové na udržanie nízkej inflácie. Okrem toho uprednostňuje bilaterálne dohody, ktoré mu ponechávajú väčšiu flexibilitu. Krajiny ako Čína a India sa preto zatiaľ neobávajú a pokračujú v nákupoch.

Aj návrh Kongresu na zavedenie 500-percentných ciel je podľa expertov skôr symbolický, keďže prezident by ich mohol kedykoľvek zrušiť.

Americké ministerstvo financií síce tvrdí, že je pripravené konať, no doterajšie sankcie na Rusko sa zameriavali skôr na jednotlivcov než na energetický sektor.

(reuters, lup)


  |  

Stretnutie českého prezidenta s dalajlámom vyvolalo ostrú reakciu Číny

Čína ostro protestovala proti nedávnemu stretnutiu českého prezidenta Petra Pavla s Dalajlámom v Indii. V oficiálnom vyhlásení čínske veľvyslanectvo v Prahe označilo takýto kontakt za neprijateľný a vyzvalo Českú republiku, aby sa pridržiavala politiky jednej Číny.

Stretnutie, ktoré sa uskutočnilo 27. júla, podľa Pekingu vysiela nesprávne signály separatistickým silám usilujúcim sa o nezávislosť Tibetu.

Čína zároveň apelovala na české úrady, aby prijali kroky na „odstránenie negatívneho vplyvu“.

Dalajláma žije v exile v Indii od roku 1959 a jeho dlhodobá prítomnosť v krajine je podľa expertov jednou z kariet, ktorou môže Naí Dillí ovplyvňovať vzťahy s Pekingom.

V Indii zároveň pôsobí aj tibetská exilová vláda a žije tam približne 70-tisíc Tibeťanov.

(reuters, lup)

  |  

Varovanie pred otrasmi v Turecku zlyhalo, priznal Google chybu

Google priznal vážne zlyhanie svojho systému Android Earthquake Alerts počas ničivého zemetrasenia v Turecku vo februári 2023.

Systém, ktorý má varovať používateľov Android zariadení pred otrasmi, vtedy fatálne podcenil silu otrasov – kým magnitúda dosiahla 7,8, algoritmus ju odhadol len na 4,5 až 4,9. Výsledkom bolo, že z približne 10 miliónov ľudí v oblasti dostalo najvyššie varovanie len necelých 500 používateľov.

Google následne upravil algoritmus a tvrdí, že dnes by systém vygeneroval desiatky miliónov upozornení.

Hoci ide o doplnkový systém, nie náhradu štátnych riešení, niektorí odborníci kritizujú, že trvalo dva roky, kým sa chyba detailne analyzovala.

Alarm, ktorý systém posiela, totiž dokáže prehlušiť aj režim „nerušiť“ a mohol tak zachrániť životy tých, ktorí spali.

(tasr, lup)

  |  

Saková: Zníženie ciel na tovar z EÚ je dobrá správa pre Slovensko

Ministerka hospodárstva Denisa Saková označila novú dohodu medzi EÚ a USA za spravodlivý kompromis.

Kľúčovým výsledkom je zníženie plánovaných 30-percentných ciel na dovoz európskych tovarov do USA na 15 percent, čo má podľa nej pozitívny dopad najmä na slovenský automobilový priemysel.

Rámcová dohoda, ktorú oznámili americký prezident Donald Trump a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po stretnutí v Škótsku, zahŕňa aj obrovské energetické a investičné záväzky Európskej únie – vrátane nákupu energií za 750 miliárd dolárov a investícií do USA v objeme približne 600 miliárd.

Saková zároveň ocenila prácu eurokomisára Šefčoviča, ktorý podľa nej priniesol konkrétne výsledky.

Premiér Robert Fico krok víta, ale varuje pred možnými rizikami v detailoch, najmä v oblasti amerických zbrojárskych kontraktov.

(tasr, lup)

  |  

Sýria plánuje v septembri konanie parlamentných volieb

Sýria by mala v septembri usporiadať svoje prvé parlamentné voľby od zvrhnutia dlhoročného vládcu Bašára Asada v decembri minulého roka.

Predseda vyššej volebnej komisie Muhammad Ahmád pre miestne médiá uviedol, že parlamentné voľby sa majú konať medzi 15. a 20. septembrom 2025.

„Na výber podvýboru budeme potrebovať týždeň. Potom dáme týmto komisiám 15 dní na výber volebného orgánu, než otvoríme registráciu kandidátov,“ vysvetlil Ahmád. Účasť žien vo volebných orgánoch dosiahne minimálne 20 percent, dodal.

Sýrsky prezidentský úrad 26. júla oznámil, že dočasný prezident Ahmad Husajn Šara dostal konečnú verziu dočasného parlamentného volebného systému. Počet kresiel v zákonodarnom zbore, ľudovom zhromaždení, sa zvýši na 210, pričom jednu tretinu z nich vymenuje prezident krajiny.

V uplynulých mesiacoch Sýriu zachvátilo smrtiace sektárske násilie a objavili sa správy o zverstvách páchaných na civilistoch.

Šara, veliteľ islamistickej povstaleckej aliancie, minulý rok v decembri zvrhol Asada. Bývalý prezident utiekol do Ruska.

V januári nová vláda rozpustila parlament, ktorý bol ovládaný Asadovou stranou Baas. Od pádu Asada sa nové vedenie Sýrie snaží získať svetové uznanie a ekonomickú podporu na obnovu krajiny zničenej viac ako desaťročnou vojnou.

(tasr, hal)

  |  

Erdogan uvítal Macronov plán na vytvorenie palestínskeho štátu

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v nedeľu privítal rozhodnutie Francúzska, ktoré plánuje na septembrovom zasadnutí Valného zhromaždenia OSN uznať Palestínsky štát. Informovala o tom kancelária tureckého prezidenta.

„Počas telefonického rozhovoru prezident Erdogan zablahoželal francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi k jeho rozhodnutiu uznať Palestínu ako samostatný štát,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Rozhodnutie Paríža vyvolalo kritiku zo strany Izraela a Spojených štátov - a to v čase pretrvávajúceho konfliktu medzi Izraelom a palestínskym hnutím Hamas v Pásme Gazy.

Naopak, tento krok privítali krajiny ako Španielsko, Saudská Arábia či Jordánsko. Talianska premiérka Giorgia Meloniová v sobotu varovala, že uznanie štátu palestínskych Arabov ešte pred jeho reálnym zriadením by mohlo byť kontraproduktívne.

Nemecká vláda zasa oznámila, že v krátkodobom horizonte neplánuje uznanie palestínskej štátnosti. Jej prioritou je podľa vládneho hovorcu dosiahnuť dlho očakávaný pokrok smerom k riešeniu dvoch štátov.

(tasr, hal)