Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kažimír: Zachovanie úrokových sadzieb ECB je premysleným rozhodnutím

Guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír v pondelok ocenil rozhodnutie Európskej centrálnej banky (ECB) ponechať základné úrokové sadzby na nezmenenej úrovni.

Podľa neho ide o dôkaz obozretnosti a rozvážnosti v situácii zvýšenej nepredvídateľnosti globálneho ekonomického prostredia. Táto neistota si podľa Kažimíra vyžaduje mimoriadnu opatrnosť.

Za riziká, ktoré by mohli tlačiť infláciu vyššie, označil napríklad možné narušenie globálnych dodávateľských reťazcov.

Poukázal tiež na to, že inflácia v eurozóne pravdepodobne neklesne trvalo pod cieľovú hladinu dvoch percent.

Predpokladaný pokles inflácie v nasledujúcom roku považuje za dočasný, súvisiaci s cenami energií a výmenným kurzom, nie so štrukturálnymi problémami eurozóny.

Kažimír zároveň víta predbežnú dohodu medzi EÚ a USA, ktorá podľa neho prispieva k zmierneniu investičnej neistoty a posilňuje dôveru spotrebiteľov.

Európska centrálna banka by si podľa neho mala zachovať flexibilitu, aby mohla pružne reagovať na nové ekonomické údaje a výzvy.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Únia bude čeliť ekonomickému nátlaku USA, varuje francúzsky minister

Francúzsky minister pre európske záležitosti Benjamin Haddad označil obchodnú dohodu uzavretú medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou za dočasne stabilizačnú, no nevyváženú.

Podľa neho výmena ústupkov nebola v prospech EÚ.

Ako uviedol, hoci dohoda zachováva určité európske nariadenia v dôležitých sektoroch, ako sú digitálne technológie a zdravotníctvo, a pre Francúzsko dôležité výnimky, celková situácia je pre Úniu nepriaznivá a dlhodobo neudržateľná.

Haddad zároveň upozornil, že Spojené štáty zvolili cestu ekonomického nátlaku a obchádzajú pravidlá Svetovej obchodnej organizácie.

Vyzval preto na rýchle prijatie potrebných opatrení zo strany európskych lídrov, v opačnom prípade podľa neho hrozí pre európske hospodárstvo vážne riziko.

Dohodu o urovnaní obchodného sporu uzavreli predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a americký prezident Donald Trump.

Sadzby na väčšinu európskeho dovozu do USA budú 15 percent, pričom na oceľ a hliník zostanú clá na úrovni 50 percent. EÚ sa zaviazala aj k veľkým investíciám a nákupom energií z USA.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Do Gazy dorazilo 120 áut pomoci počas „taktickej prestávky“, tvrdí Izrael

Počas prvej „taktickej prestávky“ v bojoch v Pásme Gazy vstúpilo na toto územie viac než 120 kamiónov s potravinovou pomocou, ktorú distribuovali OSN a humanitárne organizácie.

Izraelský úrad COGAT uviedol, že ďalších 180 vozidiel čaká na distribúciu, pričom pomoc zhromažďovali aj Jordánsko a Spojené arabské emiráty formou leteckého zhadzovania. Napriek tomu OSN upozorňuje, že ide len o „kvapku v mori“.

Situácia je kritická – WHO hlási, že v Gaze trpí akútnou podvýživou takmer každé piate dieťa do päť rokov a viac než 113 ľudí už zomrelo od hladu.

Izrael odmieta, že by používal hlad ako zbraň a vinu hádže na OSN za zlyhanie pri distribúcii pomoci.

Šéf OCHA Tom Fletcher však poukazuje na byrokratické a bezpečnostné prekážky. Varuje, že prestávka, ktorá má trvať len týždeň, je nedostatočná – na zmiernenie hladu by bolo potrebné minimálne niekoľkotýždňové prerušenie bojov.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Do druhého piliera vstúpilo 177-tisíc nových sporiteľov za dva roky

Po dvoch rokoch od zavedenia automatického vstupu prvopoistencov do druhého dôchodkového piliera evidujú dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) takmer 177-tisíc nových klientov.

Najpočetnejšou skupinou sú študenti-brigádnici (takmer 84-tisíc), nasledovaní zamestnancami (viac než 53-tisíc), dohodármi (takmer 25-tisíc) a živnostníkmi (viac ako 8-tisíc).

Väčšina z nich si nechala DSS priradiť automaticky prostredníctvom Sociálnej poisťovne, ktorá tieto údaje spracováva.

Len približne každý siedmy prvopoistenec si DSS vybral sám.

Možnosť vystúpiť z II. piliera po povinnom vstupe využilo celkovo 4 041 poistencov, pričom 277 z nich sa rozhodlo vrátiť späť do systému.

Povinnosť vstúpiť do II. piliera platí najmä pre mladých ľudí do 40 rokov, ktorí začali platiť dôchodkové odvody po 1. máji 2023.

Prvopoistencom je zároveň umožnené z II. piliera vystúpiť do 730 dní od vstupu.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Známy popierač holokaustu Horst Mahler zomrel v nemeckej nemocnici

V Berlíne zomrel vo veku 89 rokov kontroverzný nemecký právnik Horst Mahler, známy svojím extrémnym politickým vývojom – od ľavicového aktivistu po pravicového radikála a popierača holokaustu.

Mahler, pôvodne zakladateľ ľavicovo-extrémistickej Frakcie Červenej armády, neskôr šokoval verejnosť prechodom k neonacizmu.

Ako právnik v minulosti obhajoval aj známe protinacistické osobnosti, no napokon sa sám postavil pred súd za šírenie nenávisti a popieranie holokaustu.

Od roku 2009 si odpykal vyše desať rokov vo väzení, kde sa dostal za viaceré rozsudky. V roku 2020 ho prepustili a v roku 2023 bolo jeho ďalšie konanie prerušené pre vážny zdravotný stav.

Mahler napokon zomrel v berlínskej nemocnici v nedeľu popoludní.

(tasr, lup)

Minúta  |  

ISS má fungovať minimálne do roku 2028, zhodli sa Roskosmos a NASA

Ruská a americká vesmírna agentúra sa zhodujú, že Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) bude potrebná minimálne do roku 2028, no jej prevádzka sa môže predĺžiť až do roku 2030.

Rozhodnutie o ukončení misie môžu prijať len spoločne, upozornil šéf Roskosmosu Dmitrij Bakanov.

Aj napriek napätiu medzi Ruskom a Západom zostáva ISS jednou z mála oblastí, kde spolupráca pokračuje.

V apríli sa Moskva a Washington dohodli na ďalšej spolupráci, pričom v roku 2026 má na ISS odletieť ruský kozmonaut Oleg Artemiev na palube americkej lode Crew Dragon.

Stanica obieha Zem už od roku 1998 a na projekte sa podieľajú aj Kanada, Japonsko a viacero európskych krajín.

Rusko však zároveň avizovalo, že od roku 2027 začne s výstavbou vlastnej orbitálnej stanice.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.