Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko a Jordánsko spúšťajú leteckú pomoc pre Gazu, pridajú sa aj ďalší

Nemecko v spolupráci s Jordánskom spustí letecký most humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.

Kancelár Friedrich Merz oznámil iniciatívu po tom, čo Izrael vyhlásil otvorenie bezpečných trás pre pomoc. Do projektu sa zapoja aj Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Merz zdôraznil, že hoci rozsah pomoci bude obmedzený, ide o dôležité gesto.

Nemecký minister zahraničia Johann Wadephul má vo štvrtok navštíviť Blízky východ s cieľom podporiť rokovania o prímerí medzi Izraelom a Hamasom.

Izraelská armáda medzičasom ohlásila "taktickú prestávku" v niektorých oblastiach Gazy na uľahčenie distribúcie pomoci. Počas prvého dňa sa do pásma dostalo vyše 120 kamiónov.

Pomoc z lietadiel poskytli aj Jordánsko, SAE a Izrael, ďalšiu pripravuje Španielsko.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Brusel navrhuje obmedziť Izraelu prístup k fondom EÚ pre výskum

Európska komisia navrhla obmedziť prístup Izraela k finančným fondom EÚ pre technologické startupy v rámci programu Horizont Európa. Krok má zvýšiť tlak na izraelské vedenie v súvislosti so zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou v Pásme Gazy, kde podľa EÚ hrozí hladomor.

Komisia označila opatrenie za cielené a zvrátiteľné, pričom zdôraznila potrebu ďalších krokov zo strany Izraela. O návrhu bude v utorok rokovať všetkých 27 členských štátov, na jeho prijatie je potrebná väčšina.

Vysoká predstaviteľka EÚ Kaja Kallasová už skôr načrtla možnosti, ako postihnúť Izrael za porušenia dohôd o ľudských právach.

Brusel zároveň ocenil, že Izrael povolil väčší prísun humanitárnej pomoci a zaviedol prestávky v bojoch, avšak tieto kroky zatiaľ nepostačujú.

Návrh má byť signálom, že EÚ je pripravená konať, ak sa situácia v regióne nezlepší.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Putin varoval Netanjahua: Sýria musí ostať jednotná a suverénna

Vladimir Putin v telefonáte s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom zdôraznil, že územná celistvosť Sýrie musí byť zachovaná.

Reagoval tak na nedávne izraelské letecké útoky v Damasku a provincii Suwajdá, ktoré mali podľa Tel Avivu podporiť drúzsku menšinu a presadiť demilitarizáciu juhu krajiny.

Podľa Putina je stabilita možná len pri rešpekte ku všetkým národnostným a náboženským skupinám. Rusko si udržiava vojenskú prítomnosť v Sýrii a ostáva spojencom jej režimu.

Počas rozhovoru Putin navrhol aj sprostredkovanie rokovaní o iránskom jadrovom programe. Moskva má s Teheránom úzke vzťahy, no zároveň sa usiluje o konštruktívny dialóg aj s Izraelom. Ten v júni podnikol útoky na Irán, údajne v snahe zabrániť vývoju jadrových zbraní.

Teherán to popiera a naďalej podporuje militantné skupiny v Gaze.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Trumpove ultimáta môžu viesť k vojne s USA, tvrdí ruský exprezident

Dmitrij Medvedev, bývalý prezident Ruska a aktuálny podpredseda ruskej Rady bezpečnosti, varoval pred možnou vojnou medzi USA a Ruskom. Reagoval tak na pondelňajšie vyhlásenie Donalda Trumpa, ktorý pohrozil Rusku prísnymi ekonomickými sankciami, ak neukončí vojnu na Ukrajine.

Trump chce pôvodnú 50-dňovú lehotu na uzavretie prímeria skrátiť na 10 až 12 dní. V prípade jej nedodržania má v pláne uvaliť 100-percentné clá na obchodných partnerov Moskvy.

Medvedev varoval, že každé nové ultimátum považuje Rusko za krok smerom k priamemu konfliktu s USA, nie len s Ukrajinou.

Donald Trump už skôr vyjadril nespokojnosť s postojom Vladimira Putina k ukrajinskej vojne. Jeho hrozby voči Rusku vyvolali napätú reakciu Kremľa.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval Donaldovi Trumpovi za jeho „jasný postoj“ v otázke ukončenia vojny na Ukrajine. Vyzdvihol jeho odhodlanie presadzovať mier prostredníctvom tlaku a sily.

Zelenskyj zdôraznil, že Ukrajina zostáva oddaná mieru a bude pokračovať v úzkej spolupráci s USA.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Šefčovič: S USA vytvára Únia alianciu na ochranu ocele a hliníka

EÚ a USA plánujú vytvoriť spoločnú alianciu v oblasti kovov, ktorej cieľom je čeliť vplyvu lacnej, dotovanej čínskej produkcie na svetové trhy. Podľa eurokomisára pre obchod Maroša Šefčoviča obe strany uznali, že čelia rovnakým problémom v oceliarskom a hlinikárskom sektore.

Súčasťou dohody má byť zavedenie colných kvót s minimálnymi alebo nulovými clami pre výrobcov v EÚ, čím by sa odstránili niekdajšie 50-percentné clá USA z čias Donalda Trumpa. Iniciatíva zahŕňa aj meď a jej deriváty.

Šefčovič označil nadmernú čínsku kapacitu a dotácie za hlavné problémy, pričom upozornil, že napriek rokovaniam s Pekingom sa situácia nezlepšuje.

Dohoda, ktorú ešte finalizujú, má pomôcť chrániť európske huty, ktoré prichádzajú o prístup k lacnému šrotu z USA. Aliancia by mala byť aj nástrojom na vyváženie globálnych ekonomických nerovnováh, ako diskutovala aj skupina G7.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Detský komisár žiada zákaz online predaja nikotínových produktov

Komisár pre deti Jozef Mikloško apeluje na vládu a poslancov, aby prijali prísnejšie opatrenia, ktoré zabránia maloletým v prístupe k návykovým látkam.

Mikloško upozorňuje, že napriek legislatíve zakazujúcej predaj mladistvým sa nikotínové vrecúška či elektronické cigarety dajú zohnať veľmi jednoducho, napríklad cez e-shopy či inzerciu, kde veková kontrola prakticky neexistuje. Kritizuje aj nedostatočnú kontrolu na výdajných miestach a v trafikách.

Za alarmujúci považuje rastúci počet intoxikácií detí, ktoré zaznamenal Národný ústav detských chorôb počas leta.

Navrhuje plošný zákaz online predaja tabakových výrobkov na úrovni Slovenska aj EÚ tak, ako to už zaviedli Francúzsko a Belgicko. Právo detí na zdravie musí podľa neho prevážiť nad záujmami predajcov.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.