Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump vysvetľuje lety aj pozvanie na Epsteinov súkromný ostrov

Donald Trump vyhlásil, že hoci bol pozvaný na súkromný ostrov Jeffreyho Epsteina, túto ponuku odmietol.

Počas návštevy svojho golfového rezortu v Škótsku povedal, že to bol jeden z jeho „dobrých momentov“. Epstein, zosnulý finančník odsúdený za sexuálne delikty, podľa americkej prokuratúry zneužíval ostrov na sexuálne zločiny a obchodovanie s bielym mäsom.

Trump sa zároveň pokúsil dištancovať od prípadného spojenia s Epsteinom. Tvrdí, že ich kontakt skončil po tom, ako sa Epstein pokúsil naverbovať jeho zamestnancov.

Prezident tiež uviedol, že ho vyhlásil za neželanú osobu. V USA sa zvyšuje tlak na Biely dom, aby zverejnil viac o vyšetrovaní Epsteinovej siete kontaktov.

Hoci letecké záznamy potvrdzujú, že Trump letel Epsteinovým lietadlom šesťkrát, podľa Reuters žiadna z ciest neviedla na spomínaný ostrov.

(tasr, red)

Minúta  |  

Nemecko a Jordánsko spúšťajú leteckú pomoc pre Gazu, pridajú sa aj ďalší

Nemecko v spolupráci s Jordánskom spustí letecký most humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.

Kancelár Friedrich Merz oznámil iniciatívu po tom, čo Izrael vyhlásil otvorenie bezpečných trás pre pomoc. Do projektu sa zapoja aj Francúzsko a Spojené kráľovstvo. Merz zdôraznil, že hoci rozsah pomoci bude obmedzený, ide o dôležité gesto.

Nemecký minister zahraničia Johann Wadephul má vo štvrtok navštíviť Blízky východ s cieľom podporiť rokovania o prímerí medzi Izraelom a Hamasom.

Izraelská armáda medzičasom ohlásila "taktickú prestávku" v niektorých oblastiach Gazy na uľahčenie distribúcie pomoci. Počas prvého dňa sa do pásma dostalo vyše 120 kamiónov.

Pomoc z lietadiel poskytli aj Jordánsko, SAE a Izrael, ďalšiu pripravuje Španielsko.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Brusel navrhuje obmedziť Izraelu prístup k fondom EÚ pre výskum

Európska komisia navrhla obmedziť prístup Izraela k finančným fondom EÚ pre technologické startupy v rámci programu Horizont Európa. Krok má zvýšiť tlak na izraelské vedenie v súvislosti so zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou v Pásme Gazy, kde podľa EÚ hrozí hladomor.

Komisia označila opatrenie za cielené a zvrátiteľné, pričom zdôraznila potrebu ďalších krokov zo strany Izraela. O návrhu bude v utorok rokovať všetkých 27 členských štátov, na jeho prijatie je potrebná väčšina.

Vysoká predstaviteľka EÚ Kaja Kallasová už skôr načrtla možnosti, ako postihnúť Izrael za porušenia dohôd o ľudských právach.

Brusel zároveň ocenil, že Izrael povolil väčší prísun humanitárnej pomoci a zaviedol prestávky v bojoch, avšak tieto kroky zatiaľ nepostačujú.

Návrh má byť signálom, že EÚ je pripravená konať, ak sa situácia v regióne nezlepší.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Putin varoval Netanjahua: Sýria musí ostať jednotná a suverénna

Vladimir Putin v telefonáte s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom zdôraznil, že územná celistvosť Sýrie musí byť zachovaná.

Reagoval tak na nedávne izraelské letecké útoky v Damasku a provincii Suwajdá, ktoré mali podľa Tel Avivu podporiť drúzsku menšinu a presadiť demilitarizáciu juhu krajiny.

Podľa Putina je stabilita možná len pri rešpekte ku všetkým národnostným a náboženským skupinám. Rusko si udržiava vojenskú prítomnosť v Sýrii a ostáva spojencom jej režimu.

Počas rozhovoru Putin navrhol aj sprostredkovanie rokovaní o iránskom jadrovom programe. Moskva má s Teheránom úzke vzťahy, no zároveň sa usiluje o konštruktívny dialóg aj s Izraelom. Ten v júni podnikol útoky na Irán, údajne v snahe zabrániť vývoju jadrových zbraní.

Teherán to popiera a naďalej podporuje militantné skupiny v Gaze.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Trumpove ultimáta môžu viesť k vojne s USA, tvrdí ruský exprezident

Dmitrij Medvedev, bývalý prezident Ruska a aktuálny podpredseda ruskej Rady bezpečnosti, varoval pred možnou vojnou medzi USA a Ruskom. Reagoval tak na pondelňajšie vyhlásenie Donalda Trumpa, ktorý pohrozil Rusku prísnymi ekonomickými sankciami, ak neukončí vojnu na Ukrajine.

Trump chce pôvodnú 50-dňovú lehotu na uzavretie prímeria skrátiť na 10 až 12 dní. V prípade jej nedodržania má v pláne uvaliť 100-percentné clá na obchodných partnerov Moskvy.

Medvedev varoval, že každé nové ultimátum považuje Rusko za krok smerom k priamemu konfliktu s USA, nie len s Ukrajinou.

Donald Trump už skôr vyjadril nespokojnosť s postojom Vladimira Putina k ukrajinskej vojne. Jeho hrozby voči Rusku vyvolali napätú reakciu Kremľa.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poďakoval Donaldovi Trumpovi za jeho „jasný postoj“ v otázke ukončenia vojny na Ukrajine. Vyzdvihol jeho odhodlanie presadzovať mier prostredníctvom tlaku a sily.

Zelenskyj zdôraznil, že Ukrajina zostáva oddaná mieru a bude pokračovať v úzkej spolupráci s USA.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Šefčovič: S USA vytvára Únia alianciu na ochranu ocele a hliníka

EÚ a USA plánujú vytvoriť spoločnú alianciu v oblasti kovov, ktorej cieľom je čeliť vplyvu lacnej, dotovanej čínskej produkcie na svetové trhy. Podľa eurokomisára pre obchod Maroša Šefčoviča obe strany uznali, že čelia rovnakým problémom v oceliarskom a hlinikárskom sektore.

Súčasťou dohody má byť zavedenie colných kvót s minimálnymi alebo nulovými clami pre výrobcov v EÚ, čím by sa odstránili niekdajšie 50-percentné clá USA z čias Donalda Trumpa. Iniciatíva zahŕňa aj meď a jej deriváty.

Šefčovič označil nadmernú čínsku kapacitu a dotácie za hlavné problémy, pričom upozornil, že napriek rokovaniam s Pekingom sa situácia nezlepšuje.

Dohoda, ktorú ešte finalizujú, má pomôcť chrániť európske huty, ktoré prichádzajú o prístup k lacnému šrotu z USA. Aliancia by mala byť aj nástrojom na vyváženie globálnych ekonomických nerovnováh, ako diskutovala aj skupina G7.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.