Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Amsterdam vyhostil Smotriča a Ben Gvira, reagoval tým na krízu v Gaze

Holandsko zakázalo vstup do krajiny dvom izraelským ministrom, Becalelovi Smotričovi a Itamarovi Ben Gvirovi, pre ich krajne pravicové postoje a výroky, ktoré podľa holandských úradov podnecujú násilie voči palestínskych Arabom.

Zároveň chce Amsterdam týmto krokom vyvinúť tlak na Izrael v súvislosti s humanitárnou krízou v Pásme Gazy.

Obaja politici, známi obhajobou expanzie izraelských osád a výzvami na „etnické čistky“, budú zaradení do Schengenského informačného systému ako nežiaduci cudzinci.

Holandsko si tiež predvolá izraelského veľvyslanca a pripomenie mu povinnosť rešpektovať medzinárodné humanitárne právo.

Ben Gvir tvrdí, že bude pokračovať v boji proti Hamasu aj napriek zákazu vstupu do Európy. V podobnom duchu už zakázali vstup týmto ministrom aj ďalšie krajiny vrátane Británie, Kanady či Slovinska.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Trump: Do Číny možno pôjdem, ale len na pozvanie prezidenta

Americký prezident Donald Trump poprel, že by usiloval o samit s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, no nevylúčil možnú návštevu Číny, ak by sa uskutočnila na oficiálne pozvanie. Vyhlásil to na svojej sieti Truth Social, kde zároveň kritizoval médiá za „falošné správy“.

Poradcovia oboch lídrov však podľa agentúry Reuters údajne diskutovali o možnom osobnom stretnutí počas Trumpovej jesennej cesty do Ázie. Ak by sa tak stalo, išlo by o ich prvé osobné rokovanie od začiatku jeho druhého funkčného obdobia.

Vzťahy medzi USA a Čínou sú stále napäté, najmä v otázkach obchodu a bezpečnosti. Pozorovatelia vnímajú aktuálne obchodné rokovania v Štokholme ako potenciálny odrazový mostík k líderskému samitu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Do Ženevy prišla s výzvou na mier sankcionovaná Matvijenková

Na konferencii predsedov parlamentov v Ženeve sa nečakane objavila aj ruská politička Valentina Matvijenková, ktorá čelí západným sankciám za podporu invázie na Ukrajinu.

Predsedníčka Rady federácie a blízka spojenkyňa Vladimira Putina vystúpila s výzvou na mier a varovala pred rizikom globálneho konfliktu, čo vyvolalo rozpaky vzhľadom na jej dlhodobú podporu ruskej agresie. Spolu s ňou pricestovali aj ďalší sankcionovaní poslanci ruskej Dumy Leonid Sluckij a Piotr Tolstoj.

Udalosť organizuje Medziparlamentná únia (IPU) a okrem ruskej delegácie vystúpia aj zástupcovia západných krajín vrátane predsedníčky Bundestagu Julie Klöcknerovej.

Účasť Matvijenkovej opäť otvára otázky o efektivite sankčného režimu a o tom, ako sa s ním vysporiadajú medzinárodné organizácie.

(tasr, red.)

Minúta  |  

Európske štáty si požičajú miliardy z EÚ aj na zbrane pre Ukrajinu

Viaceré európske krajiny plánujú požiadať o miliardy eur z nového úverového programu EÚ, aby spoločne nakúpili zbrane pre Ukrajinu a posilnili vlastnú obranu. Informoval o tom denník Politico.

Program SAFE, ktorý ponúka výhodné pôžičky s 45-ročnou splatnosťou, má rozpočet 150 miliárd eur a vznikol ako súčasť iniciatívy ReArm Europe. Úvery budú hradené zo spoločného dlhu EÚ, ktorý má najvyšší možný úverový rating AAA.

Krajiny ako Poľsko, Česko, Litva či Grécko už potvrdili účasť. Fínsko, Dánsko, Estónsko, Litva a Slovensko zvažujú účasť. Nemecko, Švédsko a Holandsko sa pravdepodobne nezapoja. Spoločné nákupy zbraní umožnia znížiť ceny a zároveň podporiť ukrajinský obranný priemysel.

Cieľom je aj zníženie závislosti Európy od USA v oblasti bezpečnosti, najmä po tom, čo Donald Trump naznačil neochotu pokračovať vo financovaní vojny na Ukrajine.

Program umožňuje aj nákupy priamo od ukrajinských výrobcov, čím sa podporí integrácia Kyjeva do európskeho obranného priemyslu.

Konečné čísla budú známe po uzávierke žiadostí, ktorá pripadá na utorok, ale Brusel nevylučuje ani neskoršie žiadosti.

(Politico, red.)

Minúta  |  

Rusko zasiahlo väznicu v Záporoží, 16 mŕtvych a desiatky zranených

Ruské letecké útoky v Záporožskej oblasti si v noci vyžiadali 16 mŕtvych a najmenej 35 zranených, informoval tamojší gubernátor Ivan Fedorov.

Podľa jeho vyjadrenia údery zasiahli aj súkromné domy v okolí a objekt väznice úplne zničili. Vedúci kancelárie prezidenta Andrij Jermak označil útok za ďalší vojnový zločin Ruska.

Ruské sily údajne použili vysokovýbušné letecké bomby a zasiahli celkovo osem cieľov v regióne.

Rusko jednostranne anektovalo časti regiónu, čo Kyjev aj západní spojenci považujú za nelegitímne. Moskva sa k poslednému útoku zatiaľ nevyjadrila.

Agentúra Reuters nebola schopná správy nezávisle overiť.

(Reuters, red)

Minúta  |  

Vlani sme mali najnižší priemerný počet väzňov za ostatných päť rokov

V minulom roku bol na Slovensku priemerný počet väznených osôb 9 203, čo predstavuje najnižšiu hodnotu za ostatných päť rokov. K 31. decembru 2024 bolo vo výkone väzby 1 062 osôb, z toho 65 žien a 997 mužov.

Rovnako k tomuto dátumu bolo vo výkone trestu odňatia slobody 7 107 osôb, pričom 6 579 tvorili muži a 528 ženy. Najčastejším dôvodom výkonu trestu odňatia slobody bol trestný čin krádeže.

K 21. júlu tohto roka sa v ústavoch nachádza 8 153 osôb, z ktorých je 1 169 obvinených a 6 984 odsúdených. Mužov je celkovo 7 556, ženy predstavujú 597 osôb.

Celková kapacita ústavov je 11 511 osôb, momentálna obsadenosť dosahuje 69,9 percenta.

Ministerstvo spravodlivosti pozitívne vníma aktuálny trend znižovania počtu väznených osôb v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, na ktorý mala podľa neho vplyv aj novela trestných kódexov.

Tvrdí, že to potvrdzuje jeho opakovane prezentovaný cieľ v prípade menej závažných trestných činov postaviť trest odňatia slobody ako zásadu, že uväznenie sa má využiť len ako krajný prostriedok.

(tasr, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.