Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SOPK: EÚ vyrokovala horšiu obchodnú dohodu s USA ako Británia či Japonsko

Obchodná dohoda medzi EÚ a USA podľa podpredsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Júliusa Kostolného skôr odhalila slabosť Európy než dosiahla úspech. Vyjednané podmienky považuje za výrazne horšie, ako dosiahli iné ekonomiky. Namiesto 10-percentného cla, ktoré získali Briti a Japonci, bude EÚ čeliť 15 percentám.

Výrobcovia automobilov si síce mierne polepšia, ale priemyselníci v oblasti ocele a hliníka zostávajú pod záťažou 50-percentného cla.

Kostolný zároveň poukazuje na záväzok EÚ odobrať z USA ropu a plyn za stovky miliárd dolárov, čo pri súčasných dopravných nákladoch znevýhodní európske podniky. Dohodu označil za „šitú horúcou ihlou“. Viacero citlivých položiek podľa neho nebolo ani dorokovaných.

Zdôraznil, že EÚ musí čo najskôr zlepšiť svoju konkurencieschopnosť, znížiť závislosť od dovozu surovín a zredukovať byrokraciu.

Súčasný Green deal podľa neho brzdí hospodárstvo, a preto vyzýva na jeho úpravu a prijatie „Economic dealu“ – opatrení na podporu rastu a odľahčenie podnikov, najmä v oblasti cien energií.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Trump musí prijať jadrovú realitu, dialóg nič nezmení, oznámila Severná Kórea

Severná Kórea odkázala USA, že musí prijať „novú jadrovú realitu“. Kim Jo-čong, sestra lídra Kim Čong-una, upozornila, že žiadny dialóg, ani s americkým prezidentom Donalom Trumpom, nezmení rozhodnutie Pchongjangu pokračovať v jadrovom programe.

Pripustila, že vzťahy medzi Kimom a Trumpom neboli zlé, no snaha využiť ich na odzbrojenie by bola len predmetom výsmechu. Zdôraznila, že od posledných samitov sa zmenili geopolitické podmienky aj jadrové kapacity Severu.

Pchjongjang zároveň potvrdil obnovenie priameho letu do Moskvy a to po prvýkrát za desaťročie, ako dôkaz zlepšujúcich sa vzťahov s Ruskom.

Spojené štáty a ich spojenci obviňujú Severnú Kóreu z dodávok zbraní Rusku výmenou za technologickú pomoc. Biely dom zareagoval, že Trump ostáva oddaný cieľu dosiahnuť denuklearizáciu Kórejského polostrova.

Prvé stretnutie s Kimom v Singapure v roku 2018 viedlo k rámcovej dohode, no ďalšie rokovania skončili neúspechom.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Amsterdam vyhostil Smotriča a Ben Gvira, reagoval tým na krízu v Gaze

Holandsko zakázalo vstup do krajiny dvom izraelským ministrom, Becalelovi Smotričovi a Itamarovi Ben Gvirovi, pre ich krajne pravicové postoje a výroky, ktoré podľa holandských úradov podnecujú násilie voči palestínskych Arabom.

Zároveň chce Amsterdam týmto krokom vyvinúť tlak na Izrael v súvislosti s humanitárnou krízou v Pásme Gazy.

Obaja politici, známi obhajobou expanzie izraelských osád a výzvami na „etnické čistky“, budú zaradení do Schengenského informačného systému ako nežiaduci cudzinci.

Holandsko si tiež predvolá izraelského veľvyslanca a pripomenie mu povinnosť rešpektovať medzinárodné humanitárne právo.

Ben Gvir tvrdí, že bude pokračovať v boji proti Hamasu aj napriek zákazu vstupu do Európy. V podobnom duchu už zakázali vstup týmto ministrom aj ďalšie krajiny vrátane Británie, Kanady či Slovinska.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Trump: Do Číny možno pôjdem, ale len na pozvanie prezidenta

Americký prezident Donald Trump poprel, že by usiloval o samit s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom, no nevylúčil možnú návštevu Číny, ak by sa uskutočnila na oficiálne pozvanie. Vyhlásil to na svojej sieti Truth Social, kde zároveň kritizoval médiá za „falošné správy“.

Poradcovia oboch lídrov však podľa agentúry Reuters údajne diskutovali o možnom osobnom stretnutí počas Trumpovej jesennej cesty do Ázie. Ak by sa tak stalo, išlo by o ich prvé osobné rokovanie od začiatku jeho druhého funkčného obdobia.

Vzťahy medzi USA a Čínou sú stále napäté, najmä v otázkach obchodu a bezpečnosti. Pozorovatelia vnímajú aktuálne obchodné rokovania v Štokholme ako potenciálny odrazový mostík k líderskému samitu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Do Ženevy prišla s výzvou na mier sankcionovaná Matvijenková

Na konferencii predsedov parlamentov v Ženeve sa nečakane objavila aj ruská politička Valentina Matvijenková, ktorá čelí západným sankciám za podporu invázie na Ukrajinu.

Predsedníčka Rady federácie a blízka spojenkyňa Vladimira Putina vystúpila s výzvou na mier a varovala pred rizikom globálneho konfliktu, čo vyvolalo rozpaky vzhľadom na jej dlhodobú podporu ruskej agresie. Spolu s ňou pricestovali aj ďalší sankcionovaní poslanci ruskej Dumy Leonid Sluckij a Piotr Tolstoj.

Udalosť organizuje Medziparlamentná únia (IPU) a okrem ruskej delegácie vystúpia aj zástupcovia západných krajín vrátane predsedníčky Bundestagu Julie Klöcknerovej.

Účasť Matvijenkovej opäť otvára otázky o efektivite sankčného režimu a o tom, ako sa s ním vysporiadajú medzinárodné organizácie.

(tasr, red.)

Minúta  |  

Európske štáty si požičajú miliardy z EÚ aj na zbrane pre Ukrajinu

Viaceré európske krajiny plánujú požiadať o miliardy eur z nového úverového programu EÚ, aby spoločne nakúpili zbrane pre Ukrajinu a posilnili vlastnú obranu. Informoval o tom denník Politico.

Program SAFE, ktorý ponúka výhodné pôžičky s 45-ročnou splatnosťou, má rozpočet 150 miliárd eur a vznikol ako súčasť iniciatívy ReArm Europe. Úvery budú hradené zo spoločného dlhu EÚ, ktorý má najvyšší možný úverový rating AAA.

Krajiny ako Poľsko, Česko, Litva či Grécko už potvrdili účasť. Fínsko, Dánsko, Estónsko, Litva a Slovensko zvažujú účasť. Nemecko, Švédsko a Holandsko sa pravdepodobne nezapoja. Spoločné nákupy zbraní umožnia znížiť ceny a zároveň podporiť ukrajinský obranný priemysel.

Cieľom je aj zníženie závislosti Európy od USA v oblasti bezpečnosti, najmä po tom, čo Donald Trump naznačil neochotu pokračovať vo financovaní vojny na Ukrajine.

Program umožňuje aj nákupy priamo od ukrajinských výrobcov, čím sa podporí integrácia Kyjeva do európskeho obranného priemyslu.

Konečné čísla budú známe po uzávierke žiadostí, ktorá pripadá na utorok, ale Brusel nevylučuje ani neskoršie žiadosti.

(Politico, red.)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.