Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko údajne regrutuje Latinskoameričanov na útoky v Európe

V Poľsku čelí 27-ročný Kolumbijčan obvineniam z terorizmu a špionáže po tom, čo údajne na pokyn ruských tajných služieb založil dva požiare, jeden vo Varšave a druhý v Radome. Obe akcie smerovali na sklady stavebného materiálu.

Muž, ktorý už bol v Česku odsúdený za podpálenie autobusovej stanice a plánovanie útoku v obchodnom centre, mal konať podľa presných inštrukcií, ktoré dostával cez Telegram. Podľa poľskej ABW sa k činu čiastočne priznal.

Prípad zapadá do širšieho vzorca aktivít, kde Rusko využíva osoby s vojenským výcvikom z Latinskej Ameriky na destabilizačné operácie v Európe. Zdokumentované útoky sa následne používajú v ruskej propagande.

Na vyšetrovaní spolupracujú justičné orgány viacerých krajín pod vedením Eurojustu. V prípade dokázania viny hrozí Kolumbijčanovi až doživotie.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Generácia Olymp prinesie nové investície do športu na školách a športovej prípravy

Zmluva medzi Ministerstvom cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky a Slovenským olympijským a športovým výborom, ktorá vstúpila do platnosti 29. júla, stanovuje presné oblasti a alokácie štátnej podpory v projekte Generácia Olymp na rok 2025.

Z celkového príspevku 10,98 milióna eur pôjde najväčšia časť – až 6 miliónov eur – na rekonštrukciu a modernizáciu športovej infraštruktúry v areáloch základných škôl po celom Slovensku.

Ďalší milión je určený na podporu kolektívnych športov.

Významné sumy mieria aj na prípravu slovenských športovcov na blížiace sa olympijské a paralympijské hry – 1,685 milióna eur je určených zimným športom do roku 2026 a 1,435 milióna eur letným športom v programe hier 2028.

Sumou 740-tisíc eur budú podporené centrá olympijskej prípravy pri stredných športových školách v krajoch.

Rozvoj olympijských hodnôt a výchova k športu získajú 120-tisíc eur. Financie môžu byť využité na bežné výdavky do februára 2026, kapitálové investície až do konca roka 2028.

Projekt má motivovať deti a mládež k pohybu i systematickému športu, najtalentovanejším umožní duálne štúdium.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Srbsko získalo odklad amerických sankcií na NIS, pričom rokovania pokračujú

Srbsko dosiahlo ďalší, v poradí už piaty odklad uvalenia amerických sankcií na svoju energetickú spoločnosť NIS, ktorá prevádzkuje jedinú ropnú rafinériu v krajine.

Väčšinovými vlastníkmi NIS sú ruské firmy Gazprom Nefť a Gazprom, ktoré sú od januára 2025 na sankčnom zozname Úradu pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC).

Najnovší odklad platí jeden mesiac, keďže dlhšie obdobie sa Belehradu neporadilo vyrokovať. Prioritou srbskej vlády je, aby bol NIS definitívne odstránený zo sankčného zoznamu, čo podľa ministerky energetiky závisí od pokroku v rokovaniach medzi USA a Ruskom.

NIS pokrýva väčšinu domácej spotreby Srbska – 80 percent ropy dováža cez chorvátsky ropovod Janaf, zvyšok zabezpečuje domácou ťažbou.

Na trhu s ropou medzitým ceny mierne vzrástli: Brent sa drží nad hranicou 70 amerických dolárov za barel a cena WTI stúpla na 66,72 amerických dolárov za barel.

Ceny sa odrazili do pondelkového rastu po oznámení obchodnej dohody medzi USA a EÚ, avšak na trhu pretrváva neistota ohľadom realizácie tejto dohody a investori tiež čakajú aj na rozhodnutie amerického Fedu o úrokových sadzbách.

(tasr, sie)

Minúta  |  

SOPK: EÚ vyrokovala horšiu obchodnú dohodu s USA ako Británia či Japonsko

Obchodná dohoda medzi EÚ a USA podľa podpredsedu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Júliusa Kostolného skôr odhalila slabosť Európy než dosiahla úspech. Vyjednané podmienky považuje za výrazne horšie, ako dosiahli iné ekonomiky. Namiesto 10-percentného cla, ktoré získali Briti a Japonci, bude EÚ čeliť 15 percentám.

Výrobcovia automobilov si síce mierne polepšia, ale priemyselníci v oblasti ocele a hliníka zostávajú pod záťažou 50-percentného cla.

Kostolný zároveň poukazuje na záväzok EÚ odobrať z USA ropu a plyn za stovky miliárd dolárov, čo pri súčasných dopravných nákladoch znevýhodní európske podniky. Dohodu označil za „šitú horúcou ihlou“. Viacero citlivých položiek podľa neho nebolo ani dorokovaných.

Zdôraznil, že EÚ musí čo najskôr zlepšiť svoju konkurencieschopnosť, znížiť závislosť od dovozu surovín a zredukovať byrokraciu.

Súčasný Green deal podľa neho brzdí hospodárstvo, a preto vyzýva na jeho úpravu a prijatie „Economic dealu“ – opatrení na podporu rastu a odľahčenie podnikov, najmä v oblasti cien energií.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Trump musí prijať jadrovú realitu, dialóg nič nezmení, oznámila Severná Kórea

Severná Kórea odkázala USA, že musí prijať „novú jadrovú realitu“. Kim Jo-čong, sestra lídra Kim Čong-una, upozornila, že žiadny dialóg, ani s americkým prezidentom Donalom Trumpom, nezmení rozhodnutie Pchongjangu pokračovať v jadrovom programe.

Pripustila, že vzťahy medzi Kimom a Trumpom neboli zlé, no snaha využiť ich na odzbrojenie by bola len predmetom výsmechu. Zdôraznila, že od posledných samitov sa zmenili geopolitické podmienky aj jadrové kapacity Severu.

Pchjongjang zároveň potvrdil obnovenie priameho letu do Moskvy a to po prvýkrát za desaťročie, ako dôkaz zlepšujúcich sa vzťahov s Ruskom.

Spojené štáty a ich spojenci obviňujú Severnú Kóreu z dodávok zbraní Rusku výmenou za technologickú pomoc. Biely dom zareagoval, že Trump ostáva oddaný cieľu dosiahnuť denuklearizáciu Kórejského polostrova.

Prvé stretnutie s Kimom v Singapure v roku 2018 viedlo k rámcovej dohode, no ďalšie rokovania skončili neúspechom.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Amsterdam vyhostil Smotriča a Ben Gvira, reagoval tým na krízu v Gaze

Holandsko zakázalo vstup do krajiny dvom izraelským ministrom, Becalelovi Smotričovi a Itamarovi Ben Gvirovi, pre ich krajne pravicové postoje a výroky, ktoré podľa holandských úradov podnecujú násilie voči palestínskych Arabom.

Zároveň chce Amsterdam týmto krokom vyvinúť tlak na Izrael v súvislosti s humanitárnou krízou v Pásme Gazy.

Obaja politici, známi obhajobou expanzie izraelských osád a výzvami na „etnické čistky“, budú zaradení do Schengenského informačného systému ako nežiaduci cudzinci.

Holandsko si tiež predvolá izraelského veľvyslanca a pripomenie mu povinnosť rešpektovať medzinárodné humanitárne právo.

Ben Gvir tvrdí, že bude pokračovať v boji proti Hamasu aj napriek zákazu vstupu do Európy. V podobnom duchu už zakázali vstup týmto ministrom aj ďalšie krajiny vrátane Británie, Kanady či Slovinska.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.