Preskočiť na obsah
Minúta  |  

EÚ, Francúzsko a Nemecko ostro odsúdili videá Hamasu s izraelskými rukojemníkmi

Európska únia, Francúzsko a Nemecko v nedeľu ostro odsúdili videá zverejnené Hamasom a Palestínskym islamským džihádom, ktoré zachytávajú izraelských rukojemníkov Roma Braslavského a Evjatara Davida v stave viditeľnej podvýživy a fyzického vyčerpania.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron označil zábery za prejav „neľudskosti bez zábran“ a „odpornej krutosti“. Pripomenul, že pre Francúzsko je absolútnou prioritou okamžité prepustenie všetkých rukojemníkov a opätovne vyzval na úplnú demilitarizáciu Hamasu a jeho vylúčenie z akejkoľvek budúcej palestínskej vlády.

Macron zároveň zdôraznil potrebu politického riešenia vo forme dvoch štátov. Paríž pritom podľa jeho vyhlásenia uzná palestínsku štátnosť na septembrovom Valnom zhromaždení OSN.

Nemecký kancelár Friedrich Merz síce potvrdil, že Hamas nemá miesto v budúcnosti Gazy, no zároveň vyzval Izrael, aby na zverejnené videá nereagoval obmedzením humanitárnej pomoci.

Videá odsúdili aj šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová a ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha. Obaja zdôraznili potrebu okamžitého prepustenia všetkých rukojemníkov a odzbrojenia Hamasu.

Podľa izraelských úradov sa v Pásme Gazy stále nachádza 49 zo 251 rukojemníkov zajatých počas útoku Hamasu zo 7. októbra 2023. Z nich je podľa izraelskej armády 27 pravdepodobne mŕtvych.

(afp, dpa, tasr, sab)

Minúta  |  

Hamas je pripravený dodávať jedlo rukojemníkom s Červeným krížom

Ozbrojené krídlo palestínskeho militantného hnutia Hamas v nedeľu reagovalo na výzvu izraelského premiéra Benjamina Netanjahua Červenému krížu, aby sa humanitárna organizácia postarala o dodávky potravín izraelským rukojemníkom uneseným 7. októbra 2023.

Brigády Izz-ad-Dína Kassáma sú podľa vyhlásenia „pripravené kladne reagovať“ na potenciálnu žiadosť o spoluprácu zo strany Medzinárodného výboru Červeného kríža – pod ktorý spadá aj moslimská alternácia Červený polmesiac – pri dodávaní humaniátrnej pomoci uneseným Izraelčanom.

Podmienkou, ktorú Brigády kladú na Tel Aviv, je otvorenie pozemných koridorov pre humanitárnu pomoc pre Palestínčanov a pozastavenie izraelských leteckých operácií v časoch distribúcie pomoci.

Hovorca Brigád zdôraznil, že pre zabezpečenie spolupráce pri poskytovaní humanitárnej pomoci je nevyhnutné „pravidelné a trvalé otvorenie humanitárnych koridorov pre civilné obyvateľstvo“ a úplné zastavenie „všetkých foriem leteckého pohybu“ počas odovzdávania zásielok rukojemníkom.

Netanjahu v nedeľu vyzval Červený kríž, aby odmietol palestínske „lži o hladomore“, keď sa „skutočný hlad“ dotýka práve rukojemníkov.

Výbor reagoval vyhlásením, že rukojemníci „musia bezodkladne dostať lekársku starostlivosť a pozornosť, ktorú potrebujú“. Zopakoval tiež výzvu, aby k nim pracovníci Červeného kríža získali prístup – čo sa za 22 mesiacov vojny ešte nestalo.

(reuters, afp, toi, tasr, sab)

Minúta  |  

Líder Hamasu: Uznanie palestínskej štátnosti je „ovocím 7. októbra“

Súčasná vlna uznávania palestínskeho štátu zo strany západných krajín je dôsledkom „plodov“ útoku zo 7. októbra 2023, ktorým hnutie Hamas začalo vojnu v Pásme Gazy, vyhlásil člen politbyra militantného hnutia Ghází Hamad.

„Prečo dnes všetky krajiny uznávajú Palestínsky štát? Pred 7. októbrom si na to niektorá trúfla?“ pýtal sa vo víkendovom rozhovore pre panarabskú televíziu Al-Džazíra.

Hamad pokračoval tvrdením, že útok Hamasu „otvoril svetu oči“ a viedol k posunu v medzinárodnom vnímaní Palestínčanov ako národa, ktorý si zaslúži vlastný štát.

Tieto slová podľa denníka Times of Israel vyvolali kontroverziu, keďže desiatky krajín vrátane viacerých členov OSN uznali palestínsku štátnosť už predtým. Po októbrovom útoku na juh Izraela skutočne pribudli nové iniciatívy, vrátane plánov uznania zo strany niektorých spojencov Izraela.

Na slová člena riadiaceho orgánu Hamasu tvrdo zareagoval izraelský minister zahraničia Gideon Sa’ar. Ten na sieti X skritizoval Francúzsko, Britániu či Kanadu, ktoré naznačili uznanie Palestíny na septembrovom Valnom zhromaždení OSN.

„Ak vás potľapkáva po pleci niekto ako Hamad, čo to hovorí o vás?“ vyhlásil šéf izraelskej diplomacie.

(toi, sab)

Minúta  |  

Zelenskyj vymenoval nového veliteľa vzdušných síl

Ukrajina a Rusko pripravujú novú výmenu až 1 200 vojnových zajatcov, oznámil v nedeľu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Na platforme Telegram dodal, že aktuálne prebiehajú rokovania o konkrétnych zoznamoch prepustených osôb.

Zelenskyj informoval o zámeroch po stretnutí s tajomníkom Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustemom Umerovom a vedúcim prezidentskej kancelárie Andrijom Jermakom. Zároveň oficiálne potvrdil vymenovanie generála Anatolija Kryvonožka za veliteľa ukrajinského letectva.

Kryvonožko funkciu dočasne zastával od 30. augusta 2024, keď prezident odvolal jeho predchodcu Mykolu Oleščuka.

Pripravovaná výmena zajatcov je súčasťou dohôd z druhého kola rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sa konalo 23. júla v Istanbule. Hoci ruská strana už vtedy uviedla počet 1 200 osôb, Kyjev toto číslo potvrdil až teraz. Zelenskyj zdôraznil, že výmena sa má týkať nielen vojakov, ale aj civilistov.

Prezident zároveň oznámil, že sa pripravuje ďalšie kolo rokovaní, no termín zatiaľ neuviedol. Od začiatku ruskej invázie sa podľa Zelenského na Ukrajinu vrátilo už 5 857 zajatcov a ďalších 555 osôb bolo prepustených mimo rámca výmen.

(dpa, unian, tasr, sab)

Minúta  |  

Švajčiarsku hrozí recesia pre americké clá. Bern zvažuje ústupky

Švajčiarska vláda je pripravená upraviť svoju ponuku Spojeným štátom v reakcii na rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa zaviesť 39-percentné clá na švajčiarsky dovoz.

Podľa ministra hospodárstva Guya Parmelina vláda v pondelok zvolá mimoriadne rokovanie, aby sa situáciou zaoberala pred účinnosťou ciel 7. augusta.

Parmelin pripustil, že USA tlačí na zníženie obchodného deficitu, ktorý vlani dosiahol 38,5 miliardy frankov (viac ako 41,3 miliardy eur). Ako potenciálne ústupky spomenul nákup amerického skvapalneného zemného plynu či zvýšenie investícií švajčiarskych firiem v USA.

Trumpove clá šokovali švajčiarsky priemysel a experti varujú pred stratou desaťtisícov pracovných miest. Ekonóm Hans Gersbach z ETH Zürich varoval, že clá by mohli znížiť HDP krajiny o 0,3 až 0,6 percenta, v prípade zapojenia farmaceutík aj o viac ako jedno percento. To by podľa ministra spôsobilo recesiu.

Ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu, očakáva sa oslabenie burzy a podľa banky Nomura aj ďalšie zníženie úrokových sadzieb Švajčiarskou národnou bankou v septembri na -0,25 percentuálneho bodu. Prezidentka Karin Kellerová-Sutterová a Parmelin sú pripravení cestovať do Washingtonu, ak to pomôže odvrátiť hospodársku krízu.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Biely dom bráni vyhodenie šéfky štatistiky, Trump hovorí o falošných údajoch

Poradcovia prezidenta Donalda Trumpa v nedeľu obhajovali jeho rozhodnutie odvolať šéfku Úradu pre štatistiku práce (BLS) Eriku McEntarferovú. Trump ju obvinil z manipulácie s údajmi o zamestnanosti, hoci nepredložil žiadne dôkazy.

Šéf Národnej ekonomickej rady Kevin Hassett pre Fox News uviedol, že prezident má právo žiadať nové vedenie po revízii, ktorá ukázala o 258-tisíc menej nových pracovných miest za máj a jún. Obavy o kvalitu dát podporil aj obchodný zástupca Jamieson Greer, ktorý poukázal na „extrémne revízie“.

Kritici však považujú Trumpovo obvinenie za neodôvodnené a varujú pred poškodením dôvery v oficiálne ekonomické údaje. Podľa bývalého komisára BLS Williama Beacha sú revízie bežné a vychádzajú z neskôr dostupných údajov.

Prepustenie prišlo súčasne so zavedením nových ciel na dovoz z Kanady, Indie či Brazílie, čo spôsobilo otras na svetových trhoch. Biely dom naznačil, že väčšina ciel zostane v platnosti. Trump zároveň hrozí Indii ďalšími sankciami pre nákup ruskej ropy.

Ako pre Fox News vyhlásil zástupca personálnej šéfky Bieleho domu Stephen Miller, India je „jedna ruka s Čínou“, čo sa týka financovania Ruska.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.