Preskočiť na obsah
  |  

Putin podpísal dekrét, ktorý umožní Rusku dočasne zvyšovať emisie

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, ktorý umožňuje krajine do roku 2035 zvýšiť svoje emisie skleníkových plynov až o 22 percent v porovnaní s rokom 2021.

Aj keď Moskva deklaruje cieľ znížiť emisie o 65 - 67 percent oproti roku 1990, v praxi to znamená, že oproti súčasnému stavu sa objem emisií zvýši.

Podľa dekrétu sa má zohľadniť efekt ruských lesov, ktoré absorbujú oxid uhličitý. Aktivisti však tvrdia, že ruská klimatická politika je nedostatočná. Rusko, ako štvrtý najväčší producent emisií na svete, je signatárom Parížskej dohody, hoci jeho ekonomika stále silno závisí od fosílnych palív.

Parížska dohoda sa snaží udržať nárast globálnej teploty pod 1,5 stupňa Celzia. Podľa OSN však existuje 50 percentné riziko, že tento limit bude prekročený už začiatkom 30. rokov. Rusko sa otepľuje 2,5-krát rýchlejšie ako svetový priemer.

(tasr, mja)

  |  

Taraba: Štát má 24 zmlúv s lokálnymi pílami, za SaS ich bolo len päť

Minister životného prostredia Tomáš Taraba reagoval na kritiku opozície týkajúcu sa vývozu dreva zo Slovenska do zahraničia. Podľa neho má štát aktuálne 24 zmlúv s lokálnymi pílami do 50 kilometrov od národných parkov.

„V súčasnosti je, som si to zistil, 24 zmlúv s lokálnymi pílami, ktoré sú do 50 kilometrov od národných parkov. Keď vládla strana SaS (Sloboda a Solidarita), bolo to spolu päť zmlúv,“ spresnil.

Tvrdí, že vláda tak podporuje domácich spracovateľov. Zároveň pripomenul, že súčasný spôsob ťažby "na peň" bol schválený ešte v januári 2023, teda za pôsobenia predchádzajúcej vlády.

Podľa Tarabu ministerstvo nie je hlavným ťažiarom dreva na Slovensku, ide vraj najmä o okrajovú činnosť súvisiacu s odstraňovaním chorých stromov.

(tasr, mja)

  |  

Dôvera v Zelenského klesá pre zásahy do protikorupčných orgánov

Dôvera Ukrajincov v prezidenta Volodymyra Zelenského klesla na 58 percent, čo je najnižšie číslo za uplynulý polrok. Prieskum Kyjevského inštitútu ukázal pokles po masových protestoch proti jeho kroku oslabiť nezávislosť protikorupčných orgánov.

Zelenskyj napokon cúvol a kontroverznú legislatívu zrušil, no podľa odborníkov už bola dôvera narušená.

Kritici poukazujú na rýchlosť prijatia opatrení a nedostatok transparentnosti, čo podkopáva ambície Ukrajiny smerom do Európskej únie. Medzi hlavné dôvody nedôvery ľudia uviedli korupciu a spôsob vedenia vojny.

Niektorí účastníci protestov priznali, že ich názor na prezidenta sa zmenil a v budúcich voľbách by ho už nevolili.

Podľa analytikov ide o varovný signál a výzvu na reflexiu.

(reuters, lup)

  |  

Rozšírenie ofenzívy Izraela v Gaze môže byť katastrofálne, varuje OSN

Slovenský diplomat a vysoký predstaviteľ OSN Miroslav Jenča varoval pred vážnymi dôsledkami, ak Izrael rozšíri svoju ofenzívu v Gaze. Varovanie zaznelo po správach, že premiér Netanjahu zvažuje úplnú anexiu tohto palestínskeho územia.

Podľa Jenču by takéto kroky mohli mať katastrofálne následky pre milióny civilistov a ohroziť životy zostávajúcich rukojemníkov. Vyzval tiež na ich bezodkladné prepustenie a upozornil na alarmujúci nedostatok humanitárnej pomoci.

Izrael podľa neho pokračuje v blokáde, čo v Gaze spôsobuje rozsiahly hlad a utrpenie.

Netanjahu argumentuje, že chce poraziť Hamas. Konflikt vypukol po útoku hnutia v októbri 2023, ktorý zabil viac než tisícku ľudí v Izraeli. Odvtedy si izraelská operácia v Gaze vyžiadala podľa OSN cez 60-tisíc obetí, väčšinou civilistov.

(tasr, lup)

  |  

Pellegrini zablahoželal Nawrockému k nástupu do funkcie poľského prezidenta

Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini v stredu oficiálne zablahoželal novému poľskému prezidentovi Karolovi Nawrockému pri príležitosti jeho nástupu do funkcie.

Zaželal mu veľa zdravia, odhodlania a úspechov pri napĺňaní prezidentského mandátu. Zároveň potvrdil pripravenosť Slovenska na ďalší rozvoj a posilňovanie slovensko-poľských bilaterálnych vzťahov.

V listovej gratulácii vyjadril presvedčenie, že medzi oboma krajinami budú naďalej panovať nadštandardné vzťahy a že v otázkach regiónu a globálneho diania budú slovenská a poľská strana hľadať stále spoločný konsenzus.

Poukázal na význam spolupráce v rámci Vyšehradskej skupiny, Iniciatívy Troch morí, Bukureštskej deviatky, Európskej únie a Severoatlantickej aliancie s cieľom zaručiť bezpečnosť, prosperitu a stabilitu stredoeurópskeho regiónu.

Nawrocki sa slávnostnou prísahou pred Sejmom a Senátom v stredu formálne ujal prezidentskej funkcie po víťazstve v júlových voľbách.

(tasr, sie)

  |  

Ukrajinský Úrad pre hospodársku bezpečnosť má nového šéfa, EÚ je spokojná

Ukrajinská vláda menovala Oleksandra Cyvinského, bývalého protikorupčného vyšetrovateľa, za šéfa Úradu pre hospodársku bezpečnosť – krok, ktorý je podľa Kyjeva aj Bruselu dôležitým posunom v reformách.

Premiérka Julija Svyrydenková zdôraznila, že kandidát úspešne prešiel bezpečnostnými prevereniami vrátane detektoru lži. Práve jeho nevymenovanie vyvolalo v minulosti kritiku.

Európska únia rozhodnutie privítala a označila ho za krok k posilneniu inštitúcií a priblíženiu sa členstvu v EÚ. Reforma úradu a boj proti korupcii sú zároveň podmienkami pre pokračovanie vojenskej a finančnej pomoci zo Západu.

Nová vláda chce zároveň uľahčiť podnikanie, obmedziť byrokraciu a eliminovať neprimeraný zásah štátu do ekonomiky.

(tasr, lup)