Preskočiť na obsah
  |  

Dodik čelí zákazu politiky, vyzýva na odpor a spochybňuje verdikt

Bosnianska volebná komisia odvolala Milorada Dodika z funkcie prezidenta Republiky srbskej po tom, čo odvolací súd potvrdil jeho ročný trest odňatia slobody a šesťročný zákaz pôsobenia v politike.

Dodik verdikt okamžite odmietol a ohlásil referendum o zotrvaní vo funkcii. Tvrdí, že rozhodnutie porušuje ústavu Republiky srbskej a je motivované zasahovaním Západu, najmä vysokého predstaviteľa Christiana Schmidta, ktorého legitimitu neuznáva.

Dodika podporujú aj vlády Srbska, Ruska a Maďarska. Trest mu bol uložený za ignorovanie rozhodnutí ústavného súdu a medzinárodného dozoru.

Jeho odvolanie môže ešte napadnúť právne, no zatiaľ nie je jasné, či tak urobí. V prípade platnosti rozhodnutia sa do 90 dní uskutočnia nové voľby. Bosna sa tak ocitá v najväčšej politickej kríze od vojny v 90. rokoch.

(reuters, mja)

  |  

Kritika Nadácie Zastavme korupciu? Ministerstvo hovorí o účelovom útoku

Ministerstvo spravodlivosti na čele s Borisom Suskom (Smer) ostro skritizovalo Nadáciu Zastavme korupciu za tvrdenie, že novela trestného zákona znižuje trestnosť podávania alkoholu mladistvým len na prípady s finančnou škodou nad 20-tisíc eur.

Rezort označil tieto tvrdenia za nepravdivé a zavádzajúce. Zdôraznil, že v danej časti zákona sa nič nezmenilo – trestnosť ostáva viazaná na množstvo a následky, nie na hodnotu alkoholu.

Trestným činom je napríklad aj podanie alkoholu, ktoré spôsobí ťažkú opitosť či zdravotné komplikácie. Ministerstvo obvinilo autora správy Ľubomíra Daňka, bývalého šéfa NAKA, z neodbornosti a účelovej manipulácie v prospech opozície.

Celú iniciatívu nadácie označilo za pokus prekryť kontroverzné zásahy do súdnictva počas vlády Igora Matoviča.

(tasr, mja)

  |  

Vance zvolal večeru k prípadu Epstein, zúčastní sa vedenie FBI aj vlády

Americký viceprezident JD Vance plánuje v stredu večer usporiadať večeru pre najvyšších predstaviteľov administratívy, počas ktorej sa má diskutovať aj o spôsobe, akým vláda riešila prípad Jeffreyho Epsteina.

Podľa zdroja oboznámeného s udalosťou medzi pozvanými nechýbajú šéfka Bieleho domu Susie Wilesová, generálna prokurátorka Pam Bondiová, jej zástupca Todd Blanche a šéf FBI Kash Patel.

O plánovanom stretnutí ako prvá informovala televízia CNN. Detaily programu nie sú známe, no podľa dostupných informácií má ísť o pracovnú večeru zameranú na citlivé bezpečnostné a právne témy.

(reuters, mja)

  |  

V Nemecku rozbili sieť nelegálnych prevádzačov - ženy nútili k prostitúcii

Nemecká polícia podnikla v stredu rozsiahlu raziu proti prevádzačom ľudí, pričom zasahovala na 20 miestach v štyroch spolkových krajinách.

Zadržaní boli dvaja podozriví, na ktorých už bol vydaný zatykač. Zásahy sa uskutočnili najmä v Hannoveri, ale aj v ďalších mestách ako Hildesheim, Kiel či Wiesbaden.

Vyšetrovanie sa týka organizovaného a takzvaného komerčného prevádzačstva – najmä žien z Číny, ktoré boli do krajiny nelegálne privezené a podľa všetkého nútené pracovať ako prostitútky.

Cieľom operácie bolo rozložiť sieť, ktorá využívala zraniteľné ženy na sexuálne vykorisťovanie v rôznych častiach Nemecka.

(tasr, mja)

  |  

Výbor v Gelnici neuznášaniaschopný, opozícia kritizuje vládu

Výjazdové rokovanie parlamentného výboru v Gelnici, ktoré sa zaoberalo následkami veternej smršte z júla, sa neuskutočnilo oficiálne, keďže výbor nebol uznášaniaschopný. Diskusia sa však konala neformálne so zástupcami samospráv a ministerstva.

Podľa Igora Janckulíka (KDH) štát poskytol prvotnú pomoc, no problémom je slabá spolupráca medzi Gelnicou a úradmi, ako aj obmedzená ochota poisťovní uhrádzať škody.

Marek Lackovič (PS) kritizoval nečinnosť vlády a fakt, že výbor už tretíkrát nebol schopný rokovať pre absenciu koaličných poslancov. Naopak, Viliam Zahorčák (Smer) tvrdí, že štát konal správne a očakávaná "mediálna bomba" sa nekonala.

Štátny tajomník ministerstva vnútra Michal Kaliňák zdôraznil, že pomoc prišla rýchlo a nikto ju nespochybnil. Gelnica spustila aj verejnú zbierku pre obyvateľov.

(tasr, mja)

  |  

Závislosť od ruských hnojív ohrozuje plány na posilnenie obrany EÚ

Energetická kríza v roku 2022 výrazne zasiahla výrobu amoniaku v Európe, čo spôsobilo, že Európska únia sa stala závislou od dovozu z Ruska.

Amoniak je kľúčový pre výrobu hnojív aj výbušnín, ktoré sú nevyhnutné pre obranný priemysel. V roku 2024 dovoz ruských dusíkatých hnojív dosiahol 4,4 milióna tony, čo predstavuje približne 30 percent trhu EÚ.

Výrobcovia zbraní, ako francúzska spoločnosť Eurenco, upozorňujú, že bez domácej produkcie amoniaku a dusíka nie je možné zabezpečiť výrobu kyseliny dusičnej ani pušného prachu.

V roku 2023 Únia vyrobila len 14 miliónov ton hnojív oproti priemeru 18 miliónov v predchádzajúcich rokoch.

Európska komisia od júla 2025 zaviedla dovozné clá na ruské hnojivá s cieľom znížiť závislosť, podporiť domácu výrobu a zabezpečiť energetickú sebestačnosť.

Plánuje tiež investície do obnovy chemického priemyslu, ktoré sú kľúčové pre konkurencieschopnosť a bezpečnosť obranného sektora EÚ.

(tasr, sie)