Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Väčšina Nemcov je za uznanie Palestíny, avšak vláda krok zatiaľ odmieta

Podľa prieskumu inštitútu Forsa pre magazín Internationale Politik podporuje 54 percent Nemcov uznanie Palestínskeho štátu, kým 31 percent je proti. Podpora je o niečo vyššia vo východnej časti krajiny (59 %) a medzi mladými do 29 rokov (60 %).

Najvýraznejšie súhlas vyjadrili voliči strany Ľavica (85 %), nasledovaní Zelenými (66 %) a SPD (52 %). Naopak, nižšiu podporu majú voliči CDU/CSU (48 %) a AfD (45 %). Spolková vláda síce podporuje dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, no uznanie Palestíny považuje až za finálny krok mierového procesu.

Medzinárodne už Palestínu uznalo takmer 150 zo 193 členských štátov OSN.

V súvislosti s pokračujúcou izraelskou ofenzívou v Pásme Gazy zvažujú tento krok aj ďalšie krajiny – napríklad Francúzsko, Kanada, Spojené kráľovstvo či Malta, ktoré podmieňujú uznanie splnením konkrétnych požiadaviek.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Hovorkyňa rezortu diplomacie Bruceová má byť novou tvárou USA v OSN

Americký prezident Donald Trump oznámil nomináciu Tammy Bruceovej na post zástupkyne veľvyslanca USA pri OSN. Bruceová, doterajšia hovorkyňa amerického ministerstva zahraničia a bývalá dlhoročná komentátorka Fox News, má povesť výraznej konzervatívnej hlásateľky a autorky bestsellerov kritizujúcich liberálne postoje.

Podľa Trumpa v úrade odviedla „fantastickú prácu“ a jej skúsenosti sú zárukou silného zastúpenia USA na medzinárodnej pôde. Nomináciu musí potvrdiť Senát.

Bruceová sa po oznámení nominácie poďakovala prezidentovi a uviedla, že do funkcie nastúpi v najbližších týždňoch, pričom jej cieľom bude presadzovanie „amerických hodnôt a vedenia“ na globálnej scéne.

Termín jej vypočutia v Senáte zatiaľ nie je známy.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Nová štúdia Microsoftu. Ktoré povolania nahradí umelá inteligencia

Microsoft zverejnil novú štúdiu o tom, ako generatívna umelá inteligencia ovplyvní pracovný trh. Analýza vychádza z 200-tisíc anonymizovaných konverzácií používateľov s Bing Copilotom v USA a ukazuje, že najohrozenejšie sú profesie založené na práci s jazykom, informáciami a rutinnými úlohami.

Tlmočníci a prekladatelia čelia až 98 percentám úloh, ktoré zvládne AI. Vysoké riziko majú aj historici, palubný personál, publicisti, obchodní zástupcovia či pracovníci zákazníckeho servisu. Ohrozené sú aj povolania ako predajcovia cestovných lístkov, CNC programátori alebo rozhlasoví moderátori.

Profesie vyžadujúce manuálnu prácu a fyzickú prítomnosť – od laborantov po pokrývačov – zatiaľ zostávajú bezpečnejšie. Podľa Jensena Huanga z Nvidie neprídeme o prácu kvôli AI, ale kvôli tým, ktorí ju ovládajú.

Dario Amodei z Anthropic odhaduje, že v priebehu piatich rokov by AI mohla zrušiť polovicu juniorských kancelárskych pozícií v USA. Firmy ako Shopify či Duolingo už zamestnancom prikazujú využívať AI.

Odborníci preto radia rozvíjať zručnosti, ktoré stroje nenahradia – empatiu, kreativitu a schopnosť viesť ľudí – ako základ kariérnej odolnosti.

(lup)

Minúta  |  

Čína tlačí na USA, aby uvoľnili pravidlá vývozu čipov pre umelú inteligenciu

Peking podľa Financial Times tlačí na Washington, aby zmiernil vývozné obmedzenia na pamäťové čipy HBM, ktoré sú kľúčové pre spracovanie obrovských objemov dát a rozvoj umelej inteligencie. Tento krok by sa mohol stať súčasťou širšej obchodnej dohody pred možným stretnutím prezidentov Donalda Trumpa a Si Ťin-pchinga.

Čínski predstavitelia upozornili, že súčasné americké kontroly brzdia schopnosti domácich firiem, ako je Huawei, vyvíjať vlastné AI čipy.

Americká administratíva však vývoz čipov do Číny postupne obmedzuje najmä preto, aby spomalila technologický pokrok Pekingu v oblasti AI aj obrany.

Biely dom ani čínske ministerstvo zahraničia sa k téme zatiaľ nevyjadrili.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Rubio: Macronovo uznanie Palestíny zmarilo rokovania o prímerí v Gaze

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio podľa portálu Ukrajinska pravda obvinil v rozhovore pre Eternal Word Television Network Francúzsko z narušenia mierových rokovaní medzi Izraelom a Hamasom.

Rozhodnutie Emmanuela Macrona uznať palestínsky štát podľa neho vyslalo militantom signál, že ich činy môžu byť odmenené, čo viedlo k zlyhaniu snáh o prímerie práve v deň oznámenia.

Rubio upozornil, že takýto krok znižuje motiváciu Hamasu zastaviť paľbu.

30. júla ministri zahraničných vecí 15 krajín vyzvali na uznanie Palestíny, izraelská vláda 8. augusta schválila plán na ovládnutie mesta Gaza a premiér Netanjahu presadzuje úplnú anexiu pásma napriek odporu armády.

Tento vývoj vyvolal medzinárodnú kritiku pre riziko ohrozenia rukojemníkov a zhoršenia humanitárnej situácie.

(lup)

Minúta  |  

NBC News: Zelenskyj by sa mohol pridať k rokovaniu Trumpa a Putina na Aljaške

Biely dom podľa NBC News zvažuje, že k plánovanému stretnutiu amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom 15. augusta na Aljaške prizve aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Jeho účasť je podľa zdrojov „určite možná“, no zatiaľ nepotvrdená. Prioritou zostáva dvojstranná schôdzka s Putinom, o ktorú požiadala Moskva.

Rovnako nie je isté, či by sa Zelenskyj v prípade účasti stretol s ruským lídrom osobne.

Krátko pred samitom vydali lídri Francúzska, Talianska, Nemecka, Poľska, Británie, Fínska a šéfka Európskej komisie spoločné vyhlásenie. V ňom ocenili Trumpovu snahu o mier, no trvali na tom, že rozhodnutia nemožno prijímať bez Kyjeva.

Podporili kombináciu diplomatického úsilia s vojenskou a finančnou pomocou Ukrajine a zachovanie sankcií voči Rusku. Zdôraznili, že aktuálna frontová línia môže byť nanajvýš východiskom rokovaní a odmietli zmeny hraníc silou.

Trump už naznačil, že pre mier by Ukrajina mohla pristúpiť na územné ústupky, čo Zelenskyj opakovane odmieta.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.