Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Litva spustí výcvik v ovládaní dronov pre verejnosť aj školákov

Litva v septembri spustí rozsiahly školiaci program zameraný na výrobu a ovládanie dronov pre verejnosť aj žiakov. V prvej fáze vzniknú tri tréningové centrá, ktoré sa do roku 2028 rozšíria na deväť.

Cieľom je naučiť pracovať s dronmi vyše 15-tisíc dospelých a 7-tisíc detí. Do projektu ministerstvá obrany a vzdelávania investujú 3,3 milióna eur.

Ministerka obrany Dovilé Šakaliené zdôraznila, že program sa prispôsobí rôznym vekovým kategóriám a má posilniť odolnosť obyvateľstva a jeho technologické zručnosti.

Litva, ktorá susedí s ruskou exklávou Kaliningrad a Bieloruskom, chce zároveň rozvíjať vlastný obranný priemysel a výrobu dronov. Podobné kurzy už v minulosti ponúkalo ministerstvo obrany.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Šutaj Eštok odmieta príklon k opozícii, reaguje na Ficove slová o Hlase

Predseda Hlasu a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok odmietol obvinenia z príklonu svojej strany k opozícii. Tvrdí, že bez rozhodnutia Hlasu by súčasná vláda vôbec nevznikla, a nerozumie, prečo ho koaliční partneri kritizujú.

Reagoval tak na vyjadrenia premiéra Roberta Fica, ktorý spochybnil postoj Hlasu voči opozičnému hnutiu PS a tvrdil, že istá náklonnosť bola v jeho štruktúrach vždy prítomná. Šutaj Eštok zdôraznil, že Hlas trvá na dodržiavaní koaličnej zmluvy a riešení sporov za zatvorenými dverami koaličnej rady.

Fico zároveň navrhol, aby parlament preveril možné ovplyvňovanie slovenských volieb zo strany Veľkej Británie v prospech PS a prípadné prekročenie limitu kampane.

Očakáva podporu SNS, no nie je si istý postojom Hlasu. Šéf PS Michal Šimečka označil Ficove slová za snahu odviesť pozornosť od kauzy tendra na záchranky.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Pápežský vyslanec o vynechaní Ukrajiny z rokovaní: Nie je objektom

Pred plánovaným stretnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského lídra Vladimira Putina na Aljaške, kde sa má hovoriť aj o možnej výmene území bez účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, vystúpil predseda Talianskej biskupskej konferencie a pápežský vyslanec pre Ukrajinu Matteo Zuppi s jasným odkazom: „Ukrajina nie je objektom, ale subjektom.“

Podľa neho nemožno Kyjev v mierových rozhovoroch obchádzať ani ignorovať.

Zuppi svoje vyjadrenie poskytol novinárom v utorok, keď navštívil charitatívne centrum, kde je ubytovaných 50 ukrajinských detí.

Návšteva bola súčasťou programu „Spolu je to krajšie“, ktorý podporuje Talianska biskupská konferencia.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Muži do 21 rokov by mohli cestovať do zahraničia, navrhuje Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal vládu, aby zrušila zákaz zahraničných ciest pre mužov vo veku od 18 do 21 rokov.

Podľa neho by tento krok pomohol mladým Ukrajincom udržať si väzby s krajinou a rozvíjať sa najmä v oblasti vzdelávania.

V súčasnosti platí zákaz vycestovania pre mužov vo veku od 18 do 60 rokov, ktorí sú považovaní za osoby v brannom veku. Opatrenie je súčasťou stanného práva, ktoré platí už štvrtý rok prebiehajúcej vojny s Ruskom.

Zelenskyj zároveň navrhuje, aby sa veková hranica upravila na 22 rokov, čím by sa umožnil voľnejší pohyb mladších ročníkov mimo krajiny.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Od Starmerovho nástupu preplávalo do Británie vyše 50-tisíc migrantov

Od nástupu Keira Starmera do funkcie britského premiéra v júli 2024 prekročilo Lamanšský prieliv na malých lodiach z Francúzska do Spojeného kráľovstva už vyše 50-tisíc migrantov, z toho viac ako 27-tisíc len v tomto roku.

Starmer počas kampane sľuboval boj proti prevádzačským gangom, no čelí kritike opozície. Šéfka Konzervatívnej strany Kemi Badenochová vyhlásila, že by prieliv uzavrela okamžite a migrantov odradila hrozbou presunu do Rwandy a obmedzením benefitov.

Britský premiér minulý mesiac s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom predstavil iniciatívu „jeden sem, jeden tam“, ktorá umožňuje vrátenie migrantov bez dokladov do Francúzska výmenou za prijatie rovnakého počtu žiadateľov o azyl s rodinnými väzbami v Británii.

Médiá uvádzajú, že by mohlo ísť o približne 50 osôb týždenne. Londýn už v rámci dohody zadržal prvých migrantov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Česko investuje do Leopardov, tanky prejdú bohemizáciou pre potreby armády

České ministerstvo obrany schválilo nákup 44 najmodernejších tankov Leopard 2A8 za 34 miliárd českých korún (takmer 1,4 miliardy eur), pričom podpis zmluvy sa očakáva v najbližších týždňoch.

Ministerka obrany Jana Černochová zdôraznila, že ide o kľúčový krok pre plnenie záväzkov voči NATO aj posilnenie vlastnej obranyschopnosti. Tanky budú prispôsobené českej armáde v rámci takzvanej bohemizácie – zmeny sa dotknú komunikačných systémov, náteru, guľometov či národných symbolov.

Balík zahŕňa aj ochranné systémy, logistickú podporu, náhradné diely, dokumentáciu a školenia. Prvé dodávky sa očakávajú v roku 2028. Rámcová dohoda umožňuje nákup až 58 tankov tohto modelu, zvyšných 14 podľa finančných možností.

Okrem toho Česká republika plánuje obstarať 19 kusov v špeciálnych verziách, čím by celkový počet Leopardov 2A8 mohol dosiahnuť 77. Náčelník generálneho štábu Karel Řehka označil tanky za nepostrádateľný prvok modernej armády.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.