Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mexiko vydalo do USA 26 členov kartelov vrátane muža vineného z vraždy agenta

Dovedna 26 osôb podozrivých z členstva v drogových karteloch vydalo Mexiko do Spojených štátov. Podľa agentúry Reuters ide o reakciu na rastúci tlak administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa na rozbitie vplyvných zločineckých skupín.

Úrady v Mexiku potvrdili, že všetci vydaní väzni sú spojení s drogovými organizáciami a že americké ministerstvo spravodlivosti požiadalo o ich vydanie. Washington zároveň poskytol záruku, že pre obvinených nebude žiadať trest smrti.

Medzi vydanými je podľa AP aj Abigael González Valencia, líder skupiny "Los Cuinis", úzko prepojenej s obávaným kartelom Jalisco New Generation, ktorý USA označili za teroristickú organizáciu.

Tento krok je už druhým hromadným vydaním členov kartelov v priebehu niekoľkých mesiacov. Vo februári Mexiko odovzdalo 29 údajných členov drogových skupín, medzi nimi aj muža obvineného z únosu, mučenia a vraždy agenta DEA v roku 1985.

Trumpova administratíva opakovane kritizuje Mexiko, Kanadu a Čínu za nedostatočné opatrenia proti pašovaniu fentanylu – opioidu, ktorý sa prevažne vyrába v Mexiku zo surovín z Číny a v USA ročne spôsobí smrť približne 75-tisíc ľudí v dôsledku predávkovania.

(tasr, reuters, ap, max)

Minúta  |  

Silný vietor a sucho živia požiare v Grécku, krajina žiada o pomoc Úniu

Grécko bojuje s viac ako stovkou lesných požiarov, tie podnecujú silný vietor a pretrvávajúce sucho. Hasičská služba označila za najnebezpečnejšie ohniská tie na turistickom ostrove Zakynthos a v západných regiónoch vrátane Achája na Peloponézskom polostrove, kde úrady evakuovali približne 20 dedín.

Vzhľadom na rýchle zhoršovanie situácie požiadalo Grécko Európsku úniu o pomoc prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany Únie, konkrétne o štyri hasičské lietadlá.

Polícia zároveň vyšetruje podozrenie, že niektoré požiare boli úmyselne založené, keďže počet ohnísk v západnej časti krajiny je mimoriadne vysoký.

Silný vietor, ktorý dosahuje rýchlosť až 88 kilometrov za hodinu, komplikuje zásahové práce a podľa meteorológov môže pretrvať minimálne do štvrtka. V dôsledku požiarov už juhovýchodne od Atén zahynula jedna osoba.

Podľa Európskeho informačného systému o lesných požiaroch vyhorelo v Grécku od začiatku roka viac ako 22-tisíc hektárov pôdy.

Lesné požiare v súčasnosti sužujú aj Španielsko, Portugalsko a viaceré balkánske krajiny, zatiaľ čo južnú Európu zasiahla vlna horúčav, ktorá zvyšuje riziko ďalšieho šírenia ohňa.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Reuters: Počas Trumpa USA zhadzovanie potravín do Gazy vážne nezvažovali

Americká armáda počas administratívy prezidenta Joea Bidena zhodila do Pásma Gazy približne 1 220 ton humanitárnej pomoci. Podľa zdrojov agentúry Reuters sa počas vlády Donalda Trumpa takáto možnosť nikdy vážne nezvažovala.

Letecké zhadzovanie by totiž podľa zdroja agentúry nedokázalo pokryť potreby 2,1 milióna Palestínčanov ani v kombinácii s pomocou z iných krajín, ako sú Jordánsko, Spojené arabské emiráty či Británia.

Ľudskoprávne organizácie dlhodobo kritizujú tento spôsob distribúcie pomoci ako symbolický a neefektívny. Tvrdia, že skutočné potreby Gazy možno naplniť len otvorením pozemných trás, ktoré umožnia dovoz vo veľkom pomocou nákladných vozidiel.

Podľa viacerých vysokopostavených amerických predstaviteľov bolo letecké zhadzovanie "absolútne nereálne" aj z hľadiska logistickej kapacity, aj keby Izrael povolil USA využívať svoj vzdušný priestor.

Zdroj z Bieleho domu uviedol, že prezident Trump síce podporuje "kreatívne riešenia" na pomoc Palestínčanom, no prvoradé je zabrániť, aby sa dodávky dostali k hnutiu Hamas.

(tasr, reuters, max)

Minúta  |  

Netanjahu: Palestínčanom z Pásma Gazy dovolíme odísť

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v utorok vyhlásil, že Izrael umožní Palestínčanom opustiť Pásmo Gazy. Jeho vyjadrenie prichádza po tom, ako izraelský bezpečnostný kabinet v piatok schválil návrh na prevzatie kontroly nad mestom Gaza v tejto palestínskej enkláve.

V rozhovore pre izraelskú televíziu i24NEWS Netanjahu povedal, že v súvislosti s rozsiahlejšou ofenzívou „(Palestínčanov) nevyháňame, ale umožňujeme im odísť“.

„Dáme im možnosť v prvom rade opustiť bojové zóny a vo všeobecnosti opustiť celé územie, ak budú chcieť,“ dodal izraelský premiér. „Určite im povolíme odísť aj z Gazy,“ zopakoval Netanjahu.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Arkansas vyhral súdny spor o zákaz zdravotnej starostlivosti pre transmládež

Federálny odvolací súd v St. Louis v pomere hlasov osem ku dvom rozhodol, že zákon štátu Arkansas, ktorý zakazuje poskytovanie takzvanej zdravotnej starostlivosti potvrdzujúcej rodovú identitu maloletým, je v súlade s ústavou. Zákaz zahŕňa podávanie blokátorov puberty, hormonálnu terapiu aj chirurgické zákroky pre osoby mladšie ako 18 rokov.

Rozhodnutie zvrátilo verdikt nižšieho súdu z roku 2023, ktorý tento zákon označil za protiústavný. Väčšina sudcov sa odvolala na júnové stanovisko Najvyššieho súdu USA, ktorý potvrdil podobný zákaz prijatý v Tennessee. Odmietli argumenty, že rodičia majú ústavné právo zabezpečiť deťom takúto liečbu, a zdôraznili legitímny záujem štátu chrániť zdravie a budúcnosť detí pred nezvratnými zásahmi.

Podľa dvoch sudcov v menšinovom stanovisku neexistujú dostatočné dôkazy, že tieto opatrenia skutočne chránia maloletých.

Arkansas sa už v roku 2021 stal prvým americkým štátom, ktorý takýto zákaz prijal, a to aj napriek vetu vtedajšieho republikánskeho guvernéra Asa Hutchinsona. Dnes majú podobné zákony platné už v 25 štátoch USA, čo je dôkazom rastúcej snahy konzervatívnych politických kruhov zastaviť transgender ideológiu u detí.

Podľa podporovateľov zákazu ide o dôležitý krok na obranu prirodzeného vývoja detí a zachovanie rodičovských práv v súlade s biologickou realitou. Kritici, prevažne z radov LGBT aktivistov a ľavicových organizácií, tvrdia, že ide o porušenie občianskych práv transgender osôb.

(reuters, mja)

Minúta  |  

AfD vedie v prieskume pred CDU/CSU, Merz slabší než Scholz či Merkelová

Podpora nemeckého vládneho bloku CDU/CSU kancelára Friedricha Merza klesla v prieskume inštitútu Forsa na 24 percent, čím sa ocitol za stranou AfD s 26 percentami. SPD a Zelení majú po 13 percent, Ľavica 11 percent, BSW 4 percentá a FDP 3 percentá.

Analytici uvádzajú, že k poklesu mohlo prispieť Merzovo rozhodnutie pozastaviť dodávky zbraní do Izraela – krok, ktorý bol populárny u časti verejnosti, no vyvolal kritiku konzervatívnych spojencov.

AfD predbehla CDU/CSU už v apríli a odvtedy si náskok drží. Prieskum ARD Deutschlandtrend navyše ukázal, že Merza považuje za dobrého krízového manažéra len 29 percent respondentov a jeho celková obľúbenosť je 32 percent, čo je výrazne menej než u Scholza či Merkelovej po sto dňoch vo funkcii.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.