Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nawrocki: Podmienkou rokovaní o justícii je rešpektovanie ústavy

Nový poľský prezident Karol Nawrocki vyhlásil, že je pripravený viesť rokovania o vyriešení takmer desaťročného politického sporu týkajúceho sa reforiem justičného systému. Zdôraznil však, že základnou podmienkou musí byť rešpektovanie poľskej ústavy a právneho poriadku.

"Som pripravený na takéto rokovania, ale rešpektovanie poľskej ústavy a poľského právneho a politického systému musí byť východiskovým bodom," poznamenal v rozhovore pre televíziu Polsat News. Dodal, že jeho cieľom je návrat k plnému dodržiavaniu princípov právneho štátu.

Na otázku o spolupráci s ministrom spravodlivosti Waldemarom Žurekom odpovedal, že táto bude závisieť od reformy troch kľúčových inštitúcií – Ústavného tribunálu, Najvyššieho súdu a Národnej súdnej rady.

Podľa prezidenta je nevyhnutné, aby legislatívne zmeny prechádzali riadnym parlamentným procesom, ktorý zahŕňa Sejm, Senát a podpis prezidenta.

Reformy justície v Poľsku boli v posledných rokoch zdrojom napätia medzi Varšavou a inštitúciami Európskej únie, ktoré Varšavu opakovane kritizovali za ohrozovanie právneho štátu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Univerzita v Los Angeles uspela na súde v boji s Trumpom o federálne granty

Federálna sudkyňa Rita Linová nariadila administratíve prezidenta Donalda Trumpa obnoviť časť grantového financovania pre Kalifornskú univerzitu v Los Angeles (UCLA), ktoré nedávno pozastavili.

Sudkyňa rozhodla, že krok Národnej vedeckej nadácie porušil jej skoršie predbežné opatrenie z júna, v ktorom im nariadila obnoviť desiatky grantov.

UCLA minulý týždeň informovala, že vláda zmrazila financovanie vo výške 584 miliónov dolárov. Podľa denníka Los Angeles Times má byť obnovená viac ako tretina tejto sumy.

Pozastavenie financovania prišlo po Trumpových vyhláseniach, že univerzity môžu prísť o federálne prostriedky pre údajné tolerovanie antisemitizmu počas propalestínskych protestov proti izraelským vojenským operáciám v Gaze.

Trumpova administratíva ponúkla UCLA urovnanie sporu za miliardu dolárov, čo univerzita odmietla ako likvidačné. Podobné dohody už vláda uzavrela s Kolumbijskou univerzitou a Brownovou univerzitou, pričom rokovania s Harvardom pokračujú.

Kritici vrátane guvernéra Kalifornie Gavina Newsoma označili postup vlády za vydieranie a ohrozenie slobody prejavu i akademickej slobody.

(reuters, max)

Minúta  |  

Skupina E3 dáva Iránu ultimátum: diplomacia do augusta, inak tvrdé sankcie

Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo (takzvaná skupina E3) oznámili Organizácii Spojených národov, že sú pripravené obnoviť sankcie voči Iránu, ak sa nevráti k rokovaniam s medzinárodným spoločenstvom o svojom jadrovom programe.

Píše o tom Financial Times s odvolaním sa na list ministrov, ktorý má k dispozícii.

Podľa dokumentu E3 žiada Teherán, aby využil zostávajúci čas na diplomatické riešenie alebo aspoň predĺženie súčasných dohôd.

V prípade ďalšieho odkladu aktivujú takzvaný "snapback" mechanizmus, čím by sa automaticky obnovili sankcie zrušené jadrovou dohodou z roku 2015.

Varovanie prichádza po osobnom stretnutí delegácií v Istanbule minulý mesiac – prvom od izraelských a amerických útokov na iránske jadrové zariadenia. Rozhovory boli podľa diplomatov "vážne, úprimné a podrobné".

Irán naďalej popiera zámer vyvíjať jadrové zbrane a tvrdí, že jeho program je výlučne civilný. Jadrová dohoda, známa ako JCPOA, sa začala rozpadávať po jednostrannom odstúpení USA v roku 2018.

(reuters, max)

Minúta  |  

NATO chce využiť morské veterné farmy na obranu

Na poľskom pobreží pri meste Łeba začína rásť jedna z najväčších morských veterných fariem v krajine – projekt Baltic Power. So 76 turbínami má pokryť spotrebu 1,5 milióna domácností, no jej význam presahuje energetiku.

Nové 120-metrové veže budú vybavené radarmi a senzormi, ktoré majú slúžiť aj na sledovanie aktivít v Baltskom mori, citlivom na špionáž a sabotáž, píše Euractiv.

Ako konštatuje, po vstupe Fínska a Švédska do NATO sa Baltské more začalo nazývať "jazerom NATO", no séria incidentov – od výbuchu plynovodu Nord Stream 2 po poškodenie káblov – už predtým ukázala, že Aliancia nemá úplný prehľad o dianí v regióne.

Veterné turbíny pri pobreží Únie vrátane Baltic Power sa preto stávajú súčasťou bezpečnostnej infraštruktúry.

Podľa prevádzkovateľov sú tieto zariadenia ideálne pre integráciu senzorov, detekčných systémov a zdieľanie údajov s armádou. V Belgicku už plánujú aj spoločné cvičenia s pobrežnou strážou.

Rastúci strategický význam však prináša aj vyššie riziko útokov. Okrem vojenského dohľadu radary na turbínach monitorujú aj drony.

(max)

Minúta  |  

NYT: Za hackerským útokom na systém amerických súdov stojí čiastočne Rusko

Vyšetrovatelia našli dôkazy, že za nedávnym hackerským útokom na počítačový systém spravujúci dokumenty federálnych súdov v USA vrátane zapečatených spisov s citlivými informáciami stojí minimálne čiastočne Rusko. Píše New York Times.

Nie je jasné, či útok koordinovala ruská spravodajská služba alebo sa zapojili aj iné štáty. Podľa zdrojov denníka ide o dlhodobý pokus o infiltráciu systému, v ktorom evidujú prípady viacerých okresných súdov vrátane prípadov osôb s ruskými a východoeurópskymi menami.

Správcovia súdneho systému varovali ministerstvo spravodlivosti a predsedov súdov, aby najcitlivejšie dokumenty odstránili z bežného elektronického systému a uchovávali ich offline.

Útok zasiahol aj federálne súdy v Južnej Dakote, Missouri, Iowe, Minnesote a Arkansase. Federálne úrady už zaviedli prísnejšie postupy na obmedzenie prístupu k citlivým spisom vrátane viacfaktorového overovania.

Podobné narušenie zaznamenali už v roku 2021, no vtedy na útočníka priamo neukázali. Bývalí predstavitelia amerických orgánov činných v trestnom konaní však tvrdili, že za útokom stojí Rusko.

(max)

Minúta  |  

Mexiko vydalo do USA 26 členov kartelov vrátane muža vineného z vraždy agenta

Dovedna 26 osôb podozrivých z členstva v drogových karteloch vydalo Mexiko do Spojených štátov. Podľa agentúry Reuters ide o reakciu na rastúci tlak administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa na rozbitie vplyvných zločineckých skupín.

Úrady v Mexiku potvrdili, že všetci vydaní väzni sú spojení s drogovými organizáciami a že americké ministerstvo spravodlivosti požiadalo o ich vydanie. Washington zároveň poskytol záruku, že pre obvinených nebude žiadať trest smrti.

Medzi vydanými je podľa AP aj Abigael González Valencia, líder skupiny "Los Cuinis", úzko prepojenej s obávaným kartelom Jalisco New Generation, ktorý USA označili za teroristickú organizáciu.

Tento krok je už druhým hromadným vydaním členov kartelov v priebehu niekoľkých mesiacov. Vo februári Mexiko odovzdalo 29 údajných členov drogových skupín, medzi nimi aj muža obvineného z únosu, mučenia a vraždy agenta DEA v roku 1985.

Trumpova administratíva opakovane kritizuje Mexiko, Kanadu a Čínu za nedostatočné opatrenia proti pašovaniu fentanylu – opioidu, ktorý sa prevažne vyrába v Mexiku zo surovín z Číny a v USA ročne spôsobí smrť približne 75-tisíc ľudí v dôsledku predávkovania.

(tasr, reuters, ap, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.