Preskočiť na obsah
  |  

Tretia medaila pre Slovensko. Baránková vyhrala zlato v lukostreľbe

Slovenská lukostrelkyňa Denisa Baránková získala zlatú medailu na Svetových hrách v čínskom Čcheng-tu. Vo finále olympijského luku v terénnej lukostreľbe vyhrala v stredu nad Chiarou Rebagliatiovou z Talianska 59:57.

„Zisk zlatej medaily na Svetových hrách radím v kariére najvyššie. Je to stále olympijský luk, aj keď neolympijská disciplína. Terénna lukostreľba je moja srdcovka. Teším sa, že som mohla predviesť to najlepšie zo seba,“ povedala po medailovom ceremoniáli Baránková pre olympic.sk.

Dvadsaťtriročná Baránková si cenný kov zabezpečila už po úspešnom semifinále, v ktorom zdolala ďalšiu taliansku reprezentantku Robertu Di Francescovú 59:56.

Olympionička z Tokia 2020 a Paríža 2024 sa do semifinále prebojovala z kvalifikácie priamo, keďže v nej obsadila druhé miesto výkonom 370 bodov.

Pre slovenskú výpravu je to tretí cenný kov z Čcheng-tu. Striebro získala Tereza Šmelíková v orientačnom behu na strednej trati a bronz si vybojovala reprezentantka v thajskom boxe Monika Tadlánek Chochlíková v kategórii do 54 kilogramov.

V stredu sa ešte na Svetových hrách v neolympijských športoch predstavia v semifinále svojich disciplín aj slovenské kickboxerky Michaela Góralczyková a Lucia Cmarová.

(tasr, max)

  |  

Výnimočný stav vo Washingtone. Trump nasadil gardu proti bezdomovcom

Vo Washingtone hrozí ľuďom bez domova pokuta alebo väzenie, ak odmietnu opustiť svoje tábory v rámci opatrení prezidenta Donalda Trumpa proti kriminalite.

Podľa Bieleho domu budú bezdomovci premiestnení do ubytovní, kde im ponúknu služby na liečbu závislostí či duševných ochorení. Ak pomoc odmietnu, môžu čeliť trestom. Hovorkyňa Bieleho domu dodala, že vláda zvažuje aj presídlenie osôb "ďaleko od hlavného mesta".

Trump v nedeľu vyzval bezdomovcov na okamžité opustenie Washingtonu, inak im hrozí vysťahovanie. V pondelok vyhlásil v meste výnimočný stav, prevzal federálnu kontrolu nad miestnou políciou a rozhodol o nasadení 800 príslušníkov Národnej gardy a 500 federálnych agentov s cieľom zvýšiť bezpečnosť.

Jednotky Národnej gardy sa v utorok podvečer podľa New York Times už objavili pri Washingtonovom pamätníku.

Starostka Muriel Bowserová kroky Bieleho domu označila za bezprecedentné a znepokojujúce. Minulý rok malo podľa nej mesto najmenej násilných trestných činov za posledné tri desaťročia. V utorok večer ešte pritvrdila kritiku, keď Trumpov zásah nazvala "autoritatívnym tlakom" a zásahom do ich autonómie.

(tasr, reuters, dpa, max)

  |  

Nawrocki: Podmienkou rokovaní o justícii je rešpektovanie ústavy

Nový poľský prezident Karol Nawrocki vyhlásil, že je pripravený viesť rokovania o vyriešení takmer desaťročného politického sporu týkajúceho sa reforiem justičného systému. Zdôraznil však, že základnou podmienkou musí byť rešpektovanie poľskej ústavy a právneho poriadku.

"Som pripravený na takéto rokovania, ale rešpektovanie poľskej ústavy a poľského právneho a politického systému musí byť východiskovým bodom," poznamenal v rozhovore pre televíziu Polsat News. Dodal, že jeho cieľom je návrat k plnému dodržiavaniu princípov právneho štátu.

Na otázku o spolupráci s ministrom spravodlivosti Waldemarom Žurekom odpovedal, že táto bude závisieť od reformy troch kľúčových inštitúcií – Ústavného tribunálu, Najvyššieho súdu a Národnej súdnej rady.

Podľa prezidenta je nevyhnutné, aby legislatívne zmeny prechádzali riadnym parlamentným procesom, ktorý zahŕňa Sejm, Senát a podpis prezidenta.

Reformy justície v Poľsku boli v posledných rokoch zdrojom napätia medzi Varšavou a inštitúciami Európskej únie, ktoré Varšavu opakovane kritizovali za ohrozovanie právneho štátu.

(tasr, max)

  |  

Univerzita v Los Angeles uspela na súde v boji s Trumpom o federálne granty

Federálna sudkyňa Rita Linová nariadila administratíve prezidenta Donalda Trumpa obnoviť časť grantového financovania pre Kalifornskú univerzitu v Los Angeles (UCLA), ktoré nedávno pozastavili.

Sudkyňa rozhodla, že krok Národnej vedeckej nadácie porušil jej skoršie predbežné opatrenie z júna, v ktorom im nariadila obnoviť desiatky grantov.

UCLA minulý týždeň informovala, že vláda zmrazila financovanie vo výške 584 miliónov dolárov. Podľa denníka Los Angeles Times má byť obnovená viac ako tretina tejto sumy.

Pozastavenie financovania prišlo po Trumpových vyhláseniach, že univerzity môžu prísť o federálne prostriedky pre údajné tolerovanie antisemitizmu počas propalestínskych protestov proti izraelským vojenským operáciám v Gaze.

Trumpova administratíva ponúkla UCLA urovnanie sporu za miliardu dolárov, čo univerzita odmietla ako likvidačné. Podobné dohody už vláda uzavrela s Kolumbijskou univerzitou a Brownovou univerzitou, pričom rokovania s Harvardom pokračujú.

Kritici vrátane guvernéra Kalifornie Gavina Newsoma označili postup vlády za vydieranie a ohrozenie slobody prejavu i akademickej slobody.

(reuters, max)

  |  

Skupina E3 dáva Iránu ultimátum: diplomacia do augusta, inak tvrdé sankcie

Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo (takzvaná skupina E3) oznámili Organizácii Spojených národov, že sú pripravené obnoviť sankcie voči Iránu, ak sa nevráti k rokovaniam s medzinárodným spoločenstvom o svojom jadrovom programe.

Píše o tom Financial Times s odvolaním sa na list ministrov, ktorý má k dispozícii.

Podľa dokumentu E3 žiada Teherán, aby využil zostávajúci čas na diplomatické riešenie alebo aspoň predĺženie súčasných dohôd.

V prípade ďalšieho odkladu aktivujú takzvaný "snapback" mechanizmus, čím by sa automaticky obnovili sankcie zrušené jadrovou dohodou z roku 2015.

Varovanie prichádza po osobnom stretnutí delegácií v Istanbule minulý mesiac – prvom od izraelských a amerických útokov na iránske jadrové zariadenia. Rozhovory boli podľa diplomatov "vážne, úprimné a podrobné".

Irán naďalej popiera zámer vyvíjať jadrové zbrane a tvrdí, že jeho program je výlučne civilný. Jadrová dohoda, známa ako JCPOA, sa začala rozpadávať po jednostrannom odstúpení USA v roku 2018.

(reuters, max)

  |  

NATO chce využiť morské veterné farmy na obranu

Na poľskom pobreží pri meste Łeba začína rásť jedna z najväčších morských veterných fariem v krajine – projekt Baltic Power. So 76 turbínami má pokryť spotrebu 1,5 milióna domácností, no jej význam presahuje energetiku.

Nové 120-metrové veže budú vybavené radarmi a senzormi, ktoré majú slúžiť aj na sledovanie aktivít v Baltskom mori, citlivom na špionáž a sabotáž, píše Euractiv.

Ako konštatuje, po vstupe Fínska a Švédska do NATO sa Baltské more začalo nazývať "jazerom NATO", no séria incidentov – od výbuchu plynovodu Nord Stream 2 po poškodenie káblov – už predtým ukázala, že Aliancia nemá úplný prehľad o dianí v regióne.

Veterné turbíny pri pobreží Únie vrátane Baltic Power sa preto stávajú súčasťou bezpečnostnej infraštruktúry.

Podľa prevádzkovateľov sú tieto zariadenia ideálne pre integráciu senzorov, detekčných systémov a zdieľanie údajov s armádou. V Belgicku už plánujú aj spoločné cvičenia s pobrežnou strážou.

Rastúci strategický význam však prináša aj vyššie riziko útokov. Okrem vojenského dohľadu radary na turbínach monitorujú aj drony.

(max)