Preskočiť na obsah
  |  

Čína vytlačila americký torpédoborec z okolia spornej plytčiny

Čínska armáda v stredu oznámila, že jej námorné sily sledovali a vytlačili americký torpédoborec USS Higgins z okolia spornej plytčiny Scarborough v Juhočínskom mori.

Peking uviedol, že loď vplávala do oblasti bez jeho súhlasu, čím podľa čínskej strany porušila suverenitu a bezpečnosť krajiny a vážne ohrozila mier a stabilitu v regióne.

Čínske ozbrojené sily zostávajú v stave vysokej pohotovosti.

Podľa siedmej flotily amerického námorníctva však USS Higgins v blízkosti plytčiny uplatňoval práva a slobody námornej plavby v súlade s medzinárodným právom.

USA zdôraznili, že budú operovať všade tam, kde im to medzinárodné právo dovoľuje, bez ohľadu na nesúhlas Číny.

Plavba torpédoborca je prvou operáciou tohto druhu pri Scarborough za posledných najmenej šesť rokov.

Plytčina leží vo výhradnej ekonomickej zóne Filipín, no od roku 2012 ju kontroluje Čína, ktorá tu udržiava pobrežnú stráž.

Medzinárodný arbitrážny tribunál v roku 2016 čínske územné nároky zamietol, avšak Peking verdikt neuznáva.

Filipíny v utorok obvinili Čínu, že jej plavidlá nebezpečnými manévrami vytláčali filipínskych rybárov z oblasti. Počas incidentu sa zrazili dve čínske lode.

Čínska pobrežná stráž označila operáciu za profesionálnu, štandardizovanú a zákonnú.

(tasr, sie)

  |  

Lekár sa postaví pred súd pre výzvy na ignorovanie covid opatrení

Mestský súd Bratislava I má budúci utorok 19. augusta pokračovať v hlavnom pojednávaní s lekárom Petrom Liptákom, obžalovaným z prečinu podnecovania.

Súd bude čítať listinné dôkazy, vyplýva to z rozpisu pojednávaní na webe ministerstva spravodlivosti.

Obžaloba sa týka vystúpenia lekára na verejnom zhromaždení v Bratislave v decembri 2020, počas ktorého vyzýval občanov nerešpektovať opatrenia proti šíreniu ochorenia COVID-19.

V prejave vyzýval: "Robme všetko naopak, ako žiadajú. Zhromažďujme sa, nenosme rúška, netestujme sa, nedajme sa zaočkovať vakcínou, keď nie je záruka jej bezpečnosti."

Na prvom pojednávaní lekár vinu odmietol. Tvrdil, že nemohlo ísť o podnecovanie, pretože jeho motívom bola podľa vlastných slov ochrana života a zdravia ľudí.

Pandémiu COVID-19 označil za neexistujúcu a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR, upravujúce protipandemické opatrenia, považuje za právne nulitné. Vyhlásil, že „právnu povinnosť môže ukladať len zákon“, nie vyhláška.

Obhajoba považuje obžalobu za nezákonnú, neúplnú a nedôvodnú.

(tasr, max)

  |  

OSN: Mjanmarská junta systematicky mučí a znásilňuje zadržiavaných

Nezávislý vyšetrovací mechanizmus pre Mjanmarsko (IIMM) pri OSN zaznamenal systematické mučenie v zadržiavacích zariadeniach pod kontrolou mjanmarskej vojenskej junty.

Správa, ktorá vychádza z výpovedí takmer 600 očitých svedkov, dokumentuje bitie, elektrické šoky, hromadné znásilňovanie, sexuálne otroctvo, pálenie pohlavných orgánov cigaretami alebo horiacimi predmetmi a trhanie nechtov kliešťami.

Podľa IIMM junta zadržiavala aj deti vo veku od dvoch do 17 rokov, pričom niektoré boli vystavené mučeniu, zlému zaobchádzaniu a sexuálnym či rodovo podmieneným zločinom. Šéf mechanizmu Nicholas Koumjian upozornil na pokračujúci nárast frekvencie aj brutality zverstiev.

Mjanmarsko sa od vojenského prevratu 1. februára 2021, ktorý zvrhol vládu líderky Aun Schan Su Ťij, zmieta v občianskom konflikte, pri ktorom zahynuli tisíce ľudí.

Armáda sa snaží potlačiť ozbrojený odpor, pričom v poslednom roku utrpela niekoľko porážok od ozbrojených síl etnických menšín. Takmer 30-tisíc ľudí bolo zadržaných.

Hlavný prokurátor Medzinárodného trestného súdu Karim Khan už v novembri 2024 požiadal o vydanie zatykača na generála Min Aun Hlaina za údajné zločiny proti ľudskosti.

(tasr, sie)

  |  

Čína žiada EÚ, aby prestala škodiť čínskym záujmom a uvalila sankcie na banky

Čínske ministerstvo obchodu v stredu 13. augusta 2025 oficiálne oznámilo zavedenie protiopatrení voči dvom finančným inštitúciám z Európskej únie – UAB Urbo Bankas a AB Mano Bankas z Litvy.

Obe banky majú od tohto dňa zákaz vykonávať transakcie a akúkoľvek spoluprácu s organizáciami a jednotlivcami v rámci Číny.

Opatrenie nadobúda okamžitú platnosť a je priamou reakciou na predchádzajúce rozhodnutie EÚ zaradiť dve čínske finančné inštitúcie na sankčný zoznam v rámci 18. balíka sankcií súvisiacich s vojnou na Ukrajine a obchodom s Ruskom.

Čínske ministerstvo obchodu zároveň vyzvalo Európsku úniu, aby „okamžite prestala so svojimi nesprávnymi opatreniami“ a „nepoškodzovala ďalej čínske záujmy“.

Peking opakovane požaduje, aby EÚ zrušila jednostranné sankcie, ktoré podľa Číny nemajú oporu v medzinárodnom práve ani mandát OSN.

Čína považuje krok Bruselu za ohrozenie vzájomných obchodných a finančných vzťahov a v reakcii deklarovala, že bude „rozhodne chrániť legitímne záujmy čínskych spoločností“.

Podľa stanoviska čínskeho ministerstva ide o recipročné opatrenie v situácii, keď sankcie EÚ priamo zasahujú čínske firmy v kontexte ruských obchodných aktivít.

Čína tak signalizuje ochotu aktívne brániť svoje ekonomické záujmy aj voči členským štátom EÚ.

(tasr, sie)

  |  

Parlamentnú schôdzu k odvolávaniu Šaška sa nepodarilo otvoriť, preložili ju

Mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR k odvolávaniu ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) sa v stredu nepodarilo otvoriť pre nedostatok poslancov.

Ako prítomných sa ich prezentovalo pri prvom pokuse o otvorenie parlamentu len 62, teda menej ako potrebná nadpolovičná väčšina. Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) preto odložil začiatok rokovania o pol hodinu.

Počas druhého pokusu bolo prítomných rovnako iba 62 zákonodarcov. Schôdzu preto Raši preložil na štvrtok.

Návrh na odvolanie Šaška podala opozícia. Dôvodom je tender na záchranky za dve miliardy eur, ktorý čelil pochybnostiam verejnosti z netransparentnosti.

Výberové konanie napokon Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR zrušilo. K zrušeniu pritom ministra predtým vyzval premiér Robert Fico (Smer) aj líder SNS Andrej Danko.

(tasr, max)

  |  

Zelenskyj pricestuje do Berlína na videokonferenciu o Ukrajine s Trumpom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu pricestuje do Berlína, kde sa osobne zúčastní na videokonferencii o budúcnosti Ukrajiny, ktorú organizuje nemecký spolkový kancelár Friedrich Merz.

Videokonferencie sa zúčastní aj americký prezident Donald Trump, pričom medzi ďalšími účastníkmi budú viceprezident USA JD Vance, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, generálny tajomník NATO Mark Rutte a lídri viacerých krajín vrátane Francúzska, Spojeného kráľovstva, Talianska, Poľska a Fínska.

Zelenského príchod do Berlína sa očakáva na poludnie podľa informácií z prostredia nemeckej vlády.

Hlavnou témou rokovaní bude aktuálna situácia na Ukrajine v súvislosti s piatkovým plánovaným stretnutím amerického prezidenta Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške.

Diskusia má zahrnúť ďalšie kroky na vyvíjanie tlaku proti Rusku, prípravy na možné mierové rokovania a otázky súvisiace s územnými nárokmi a bezpečnosťou Ukrajiny.

Berlín zdôraznil, že ide o koordináciu európskych, ukrajinských a amerických postojov pred zásadným bilaterálnym rokovaním USA a Ruska.

(tasr, sie)