Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko zaradilo Reportérov bez hraníc medzi „nežiaduce organizácie“

Ruské ministerstvo spravodlivosti vo štvrtok oznámilo, že organizáciu Reportéri bez hraníc (Reporters Without Borders, RSF) zaradilo na zoznam „nežiaducich organizácií“.

Tento štatút podľa ruskej legislatívy znamená, že ruským občanom hrozí trest vo výške päť rokov väzenia, ak s organizáciou spolupracujú alebo ju finančne podporujú.

Moskva takto pravidelne označuje subjekty, ktoré podľa nej ohrozujú národnú bezpečnosť. Medzi organizácie už skôr postihnuté ako nežiaduce patria napríklad Rádio Slobodná Európa, Greenpeace či Amnesty International.

Reportéri bez hraníc vznikli v roku 1985 vo Francúzsku a celosvetovo obhajujú práva novinárov a bojujú proti cenzúre. V aktuálnom indexe slobody tlače zaradili Rusko na 171. miesto zo 180 a uviedli, že v krajine je zadržiavaných 50 novinárov.

Označenie organizácie za „nežiaducu“ jej prakticky znemožňuje pôsobenie v Rusku.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Aktivisti v Prahe obliali maďarské veľvyslanectvo červenou farbou na protest

Českí aktivisti v stredu na protest voči výrokom predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána obliali červenou farbou plot veľvyslanectva Maďarska v Prahe.

Video zachytávajúce túto akciu zverejnili na Facebooku v skupine Csehszlovák Kém (Československý špión).

Aktivistov k tomuto činu motivovali Orbánove výroky, v ktorých vyhlásil, že Rusko vyhralo vojnu na Ukrajine a že Ukrajina prehrala, pričom jej nezávislosť je možno ovplyvňovaná podporou zo Západu.

V oficiálnom vyjadrení protestujúci tvrdia, že Orbán svojimi slovami deklaroval príslušnosť Maďarska k ruskému táboru a odmietol demokratické hodnoty Európy.

Symbolickým aktom – červenou farbou na plote – chceli poukázať na zodpovednosť Maďarska za obete vojny a odmietli šírenie lží a legitimizovanie útokov na civilistov.

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí sa zatiaľ k incidentu nevyjadrilo.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Nórsky denník: Trump sa Stoltenberga pýtal na Nobelovu cenu za mier

Americký prezident Donald Trump sa podľa nórskeho denníka Dagens Naeringsliv minulý mesiac počas telefonického rozhovoru s nórskym ministrom financií Jensom Stoltenbergom údajne zaujímal aj o Nobelovu cenu za mier.

Rozhovor, ktorý bol primárne o obchodných clách a hospodárskej spolupráci, zahŕňal aj Trumpovu otázku týkajúcu sa udeľovania tejto prestížnej ceny.

Stoltenberg, ktorý je bývalým generálnym tajomníkom NATO, však na otázku novinárov ohľadom obsahu rozhovoru reagoval, že sa ďalej nehodlá vyjadrovať.

Pri účasti na rozhovore boli tiež americký minister financií Scott Bessent a obchodný splnomocnenec Jamieson Greer. Podľa zdrojov Trump túto tému spomenul už viackrát v rozhovoroch so Stoltenbergom.

Niekoľko krajín vrátane Izraela, Pakistanu či Kambodže nominovalo Trumpa na Nobelovu cenu za mier pre jeho úlohu pri sprostredkovaní mierových dohôd a prímerí.

Trump sám vyhlasuje, že si túto cenu zaslúži. Rozhodovanie o laureátoch každoročne vykonáva Nórsky Nobelov výbor, ktorého členovia sú menovaní nórskym parlamentom.

Výsledky oznámia 10. októbra v Osle.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Rast ekonomiky eurozóny bol v 2. kvartáli len veľmi mierny

Ekonomika eurozóny aj EÚ v druhom štvrťroku 2025 mierne vzrástla a potvrdila tak trend spomaľovania tempa rastu oproti začiatku roka.

Podľa najnovších údajov Eurostatu sa sezónne upravený HDP v eurozóne zvýšil medzikvartálne o 0,1 percenta a v celej EÚ o 0,2 percenta.

Oproti rovnakému obdobiu minulého roka vzrástol HDP eurozóny o 1,4 percenta a HDP EÚ o 1,5 percenta.

K najvýraznejším prispievateľom rastu patrili krajiny ako Španielsko (+0,7 percenta), Portugalsko (+0,6 percenta) a Estónsko (+0,5 percenta).

Naopak, Nemecko a Taliansko zaznamenali mierny pokles HDP o 0,1 percenta, v Írsku sa hospodárstvo medzištvrťročne znížilo dokonca o 1 percento. V medziročnom porovnaní však Írsko dosiahlo najvyšší rast HDP spomedzi krajín EÚ a to až o 16,2 percenta.

Počet zamestnaných v eurozóne aj v EÚ sa počas druhého štvrťroka 2025 zvýšil zhodne o 0,1 percenta oproti prvým trom mesiacom roka, čo znamená spomalenie rastu zamestnanosti oproti predchádzajúcemu štvrťroku. Medziročne stúpla zamestnanosť v oboch regiónoch o 0,7 percenta.

(tasr, sie)

Minúta  |  

V Handlovej vznikne priemyselný park na mieste bývalej bane

Spoločnosť MH Invest odkúpi od Hornonitrianskych baní Prievidza a ich zamestnaneckej akciovej spoločnosti 4,3 hektára z územia bývalého banského areálu v Handlovej.

Na lokalite Dolná terasa má vzniknúť moderný priemyselný park. Projekt je súčasťou transformácie regiónu po útlme banskej činnosti a má priniesť nové pracovné miesta, zlepšenie životného prostredia a podporu ekologicky udržateľnej ekonomiky.

Mestské zastupiteľstvo v Handlovej už predaj pozemkov schválilo.

MH Invest začne s prípravnými prácami, ktoré zahŕňajú odstránenie starých stavieb, sanáciu a vyčistenie územia. Financovanie zabezpečí najmä nenávratný príspevok z Fondu spravodlivej transformácie vo výške takmer 16,3 milióna eur.

Výstavba technickej infraštruktúry má prilákať investorov z oblasti priemyslu, inovácií, vedy a výskumu.

Projekt počíta s uplatnením prísnych environmentálnych noriem, vrátane zelenej energetiky, obehového hospodárstva a ďalších ekologických technológií.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Ukrajina tvrdí, že stabilizovala situáciu na východnom fronte

Ukrajinské jednotky podľa guvernéra Doneckej oblasti Vadima Filaškina stabilizovali front v úseku pri meste Dobropillia, kde ruské sily tento týždeň podnikli náhly útok s cieľom prelomiť ukrajinskú obranu.

Menšie skupiny ruskej pechoty postúpili približne o desať kilometrov smerom k hlavnej obrannej línii, čo vyvolalo obavy z možného väčšieho prielomu ohrozujúceho kľúčové mestá regiónu.

Kyjev nasadil na posilnenie obrany aj jednotky Pluku Azov. Hovorca generálneho štábu Andrij Kovaliov uviedol, že práve tieto jednotky spôsobili útočníkovi ťažké straty.

Podľa analytikov boli zisky ruských síl minimálne, no zaznamenali aj postup južnejšie, v blízkosti strategického mesta Pokrovsk.

Postup ruskej armády prišiel len niekoľko dní pred aljašským samitom medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Podľa agentúry Reuters sa javí, že vpád mal na Kyjev vyvolať nátlak, aby sa vzdal Ruskom dobytých území v záujme uzatvorenia mieru.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.