Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Európski lídri vítajú americkú podporu pre mierovú misiu na Ukrajine

Európski lídri vo štvrtok ocenili záväzok amerického prezidenta Donalda Trumpa poskytnúť vojenskú podporu USA pre plánovanú mierovú misiu tzv. koalície ochotných na Ukrajine.

Misia, zložená približne z 30 krajín, má byť nasadená po uzavretí prímeria s cieľom odradiť Rusko od ďalších útokov.

Trump ponuku predniesol počas telefonátu s európskymi predstaviteľmi pred samitom s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške.

Úspech operácie podľa agentúry AP závisí najmä od odstrašujúcej vojenskej kapacity, akou disponujú USA, najmä v oblasti letectva a techniky, ktorú európske armády nemajú v dostatočnom množstve. V misii nebudú pôsobiť americké pozemné jednotky.

Velenie bude dočasne v Paríži, neskôr sa presunie do Londýna a po nasadení jednotiek vznikne koordinačné veliteľstvo v Kyjeve.

Ruskí predstavitelia plán európskych mierových síl opakovane odmietajú.

Americký prezident Donald Trump, deň pred schôdzkou s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, tiež naznačil, že na prípadnom druhom stretnutí so šéfom Kremľa by sa mohli okrem prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského zúčastniť aj niektorí európski lídri.

(tasr, sie)

Minúta  |  

SHMÚ: v piatok očakávame horúčavy až do 37 °C na väčšine Slovenska

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) upozornil, že v piatok 15. augusta budú na väčšine územia Slovenska panovať vysoké teploty, ktoré môžu miestami dosiahnuť až 37 stupňov Celzia. Preto vydal výstrahy prvého a druhého stupňa pred horúčavami.

Druhý stupeň platí pre celé Bratislavský, Banskobystrický, Košický, Nitriansky a Trnavský kraj, väčšinu okresov Trenčianskeho kraja a tiež pre okresy Humenné, Prešov, Snina, Vranov nad Topľou a Turčianske Teplice. Výstraha prvého stupňa je platná pre väčšinu zvyšných okresov.

Meteorológovia upozorňujú, že vysoké teploty predstavujú zvýšené riziko pre ľudské zdravie, môžu zhoršiť priebeh fyzických aktivít a zvyšujú nebezpečenstvo vzniku požiarov. Výstrahy sú platné od 13:00 do 18:00 h. podobne aj na sobotu 16. augusta.

(tasr, sie)

Minúta  |  

EÚ a spojenci žiadajú o prístup humanitárnej pomoci do Sudánu

Európska únia spolu s ďalšími krajinami vyzvala všetky strany konfliktu v Sudáne, aby okamžite umožnili prístup humanitárnej pomoci do najviac postihnutých oblastí, najmä do mesta al-Fášir a regiónu Dárfúr.

Situácia sa zhoršuje z dôvodu pretrvávajúcich bojov a epidémie cholery, ktorá si len za posledný týždeň vyžiadala najmenej 40 obetí.

V regióne Dárfúr pokračujú už viac než dva roky boje medzi sudánskou armádou a polovojenskými Silami rýchlej podpory.

Obliehanie mesta al-Fášir spôsobilo prerušenie všetkých zásobovacích trás, čím humanitárne organizácie nemajú prístup k civilistom, ktorí sú nútení prežiť bez základných potravín a pomoci.

Ceny potravín prudko rastú, čo ešte viac zhoršuje situáciu ohrozených rodín, pričom epidémia cholery komplikuje vplyv podvýživy.

EÚ spolu s krajinami ako Veľká Británia, Kanada a Japonsko vyjadrila hlboké znepokojenie a vyzvala na umožnenie okamžitej a trvalej prítomnosti humanitárnych konvojov pod vedením OSN po celom Sudáne. Slovensko sa k tejto výzve pridalo.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Spoločné vyhlásenie o clách medzi EÚ a USA je blízko dokončeniu

Európska komisia vo štvrtok potvrdila, že od Spojených štátov dostala návrhy na finalizáciu spoločného vyhlásenia o clách medzi EÚ a USA.

Hovorca Komisie Olof Gill uviedol, že teraz budú tieto návrhy dôkladne preskúmané.

Koncom júla dosiahli EÚ a USA rámcovú dohodu, ktorá ukončila medziobchodný spor a zaviedla základné clo 15 percent na dovoz z EÚ do USA. Európska komisia teraz čaká na vydanie výkonných nariadení Bieleho domu, ktoré obsahujú rôzne výnimky, napríklad pre automobilový priemysel.

Spoločné vyhlásenie nebude právne záväzné, no stanoví technické detaily a zoznam tovarov oslobodených od ciel.

Európska komisia je optimistická, že text bude čoskoro dokončený, a pripomína, že rýchlosť závisí od plného zapojenia oboch strán.

Viacerí európski výrobcovia, najmä z automobilového sektora, očakávajú zníženie ciel z aktuálnych 27,5 percenta na dohodnutých 15 percent.

Komisia tiež vyjadrila dôveru, že USA splnia svoje politické záväzky týkajúce sa zavedenia týchto opatrení, hoci prezident USA ešte nerozhodol o ich definitívnom podpise.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Samit na Aljaške: Trump chce dohodu, prípadne ďalšie rokovania s Ukrajinou

Americký prezident Donald Trump vyjadril presvedčenie, že ruský líder Vladimir Putin sa na piatkovom samite na Aljaške bude chcieť dohodnúť na ukončení vojny na Ukrajine.

Trump pripísal súhlas Putina so stretnutím hrozbe sankcií voči Číne a Indii, ktoré sú veľkými odberateľmi ruskej ropy.

Hlavným cieľom rokovania podľa Trumpa je dohodnúť ďalšie stretnutie, na ktorom by sa zúčastnil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Trump zdôraznil, že jeho priorita je dosiahnuť „okamžitú mierovú dohodu“. Ak sa mu to podarí, plánuje ihneď kontaktovať Zelenského, inak sa „vráti k riadeniu krajiny“ a bude uvažovať o ďalších sankciách voči Rusku.

Trump pripustil, že šanca na neúspech je asi 25 percent. Medzitým sa vedú diskusie o mieste ďalších rokovaní, pričom Aljaška je zatiaľ najpravdepodobnejšia lokalita.

K téme sa vyjadril aj minister zahraničných vecí USA Marco Rubio, ktorý zdôraznil potrebu bezpečnostných záruk pre Ukrajinu a rokovaní o územných nárokoch ako nevyhnutnej súčasti mierového procesu.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Rusko zaradilo Reportérov bez hraníc medzi „nežiaduce organizácie“

Ruské ministerstvo spravodlivosti vo štvrtok oznámilo, že organizáciu Reportéri bez hraníc (Reporters Without Borders, RSF) zaradilo na zoznam „nežiaducich organizácií“.

Tento štatút podľa ruskej legislatívy znamená, že ruským občanom hrozí trest vo výške päť rokov väzenia, ak s organizáciou spolupracujú alebo ju finančne podporujú.

Moskva takto pravidelne označuje subjekty, ktoré podľa nej ohrozujú národnú bezpečnosť. Medzi organizácie už skôr postihnuté ako nežiaduce patria napríklad Rádio Slobodná Európa, Greenpeace či Amnesty International.

Reportéri bez hraníc vznikli v roku 1985 vo Francúzsku a celosvetovo obhajujú práva novinárov a bojujú proti cenzúre. V aktuálnom indexe slobody tlače zaradili Rusko na 171. miesto zo 180 a uviedli, že v krajine je zadržiavaných 50 novinárov.

Označenie organizácie za „nežiaducu“ jej prakticky znemožňuje pôsobenie v Rusku.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.