Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľská vláda a prezident si vyčítajú neúčasť na rokovaniach v Bielom dome

Poľskou politickou scénou otriasa spor medzi vládou a prezidentom Karolom Nawrockým po jeho neúčasti na dôležitom rokovaní vo Washingtone.

Prezident sa nezúčastnil na stretnutí, na ktorom Donald Trump a Volodymyr Zelenskyj rokovali s európskymi lídrami o situácii na Ukrajine. Podľa vlády mala účasť prezidenta kľúčový význam, no jeho tím vraj neprejavil dostatočnú iniciatívu.

Prezidentovo okolie však tvrdí, že Poľsko mal zastupovať premiér, pretože išlo o tzv. koalíciu ochotných – formát, v ktorom sa prezident doteraz neangažoval.

Spor sa prehlbuje aj pre otázky okolo účasti vo vojenskej podpore Ukrajiny. Prezident nesúhlasí s vyslaním vojakov a plánuje vlastnú bilaterálnu návštevu USA.

Spor medzi vládou a prezidentským palácom sledujú nielen domáci aktéri, ale aj zahraniční partneri Poľska, čo podľa opozície oslabuje jeho diplomatickú pozíciu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Úrad vlády: Ombudsman si pri zákone o mimovládkach osvojil výroky opozície

Verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského ostro kritizoval Úrad vlády SR za jeho podanie na Ústavný súd SR v súvislosti s novelou zákona o neziskových organizáciách.

Podľa úradu sa ombudsman postavil na stranu opozície a "nekriticky" prevzal jej argumenty, ktoré vraj už vo verejnej diskusii viackrát vyvrátili.

Pripomenul, že novela reaguje na odporúčania medzinárodných inštitúcií ako OECD, Greco či Finančná akčná skupina a jej cieľom je zvýšiť transparentnosť mimovládneho sektora, ktorý hospodári so stámiliónmi eur z verejných a európskych zdrojov.

Dobrovodský, naopak, tvrdí, že niektoré ustanovenia zákona zasahujú do slobody združovania, sťažujú fungovanie občianskej spoločnosti a umožňujú neprimerané zásahy štátu. V podaní upozornil na riziko "špicľovania" mimovládok.

Ústavný súd už pritom posudzuje súlad zákona s ústavou, no žiadosti Progresívneho Slovenska o pozastavenie účinnosti nevyhovel.

Novela platí od júna a zavádza povinnosť neziskových organizácií vypracúvať výkaz o transparentnosti a sprístupňovať informácie o hospodárení s verejnými prostriedkami.

(tasr, max)

Minúta  |  

Lavrov pochválil Trumpa za jeho úprimný záujem o mier na Ukrajine

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov po samite USA-Rusko na Aljaške pochválil amerického prezidenta Donalda Trumpa za úprimný záujem o dlhodobý mier na Ukrajine.

Podľa Lavrova bola atmosféra stretnutia s prezidentom Ruska Vladimirom Putinom „veľmi dobrá“ a americký prezident vraj prejavil jasnú snahu nájsť trvalé riešenie konfliktu.

Lavrov zároveň skritizoval postoj európskych lídrov, ktorí sa v Bielom dome stretli s Trumpom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Podľa neho sa Európania zameriavajú výlučne na uzavretie prímeria, zatiaľ čo pokračujú v dodávkach zbraní Ukrajine.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Vo Vysokých Tatrách objavili unikátny vodopád, vyteká priamo zo zeme

Doposiaľ neevidovaný vodopád s výškou 116 metrov objavili vo Veľkej Studenej doline. Ide o stý oficiálne zaznamenaný tatranský vodopád, ktorý dostal meno Nižný a Vyšný Strelecký vodopád.

Objav predstavil jeho nálezca, inštruktor horolezectva Martin Murár, ktorý naň narazil pri hľadaní novej línie na Streleckú vežu. Vodopád je výnimočný tým, že voda vyviera priamo zo zeme bez nadväzujúceho povrchového toku. Chemická analýza potvrdila, že je pitná.

Vodopád sa stal súčasťou horolezeckého projektu Malý horolezecký manifest Ta33. Nová cesta s názvom Žriedlo vedie priamo popri vodopáde a má 12 lanových dĺžok s náročnosťou IV. stupňa Medzinárodnej horolezeckej asociácie.

Zaujímavosťou je, že v ôsmej dĺžke sa lezec môže napiť vody priamo z prameňa.

Ideálnym východiskovým bodom na túru k vodopádu je Horská ubytovňa Hrebienok, ktorá spolu s horským strediskom Vysoké Tatry finančne podporila realizáciu tejto zaistenej cesty. Murár dodal, že vodopád je vidieť z turistickej trasy smerom na Zbojnícku chatu od Vareškového plesa, je však potrebné pozorne sa dívať.

(tasr, max)

Minúta  |  

Bratislavský kraj odmieta redukciu žúp, navrhuje zrušiť okresné úrady

Diskusia o zrušení alebo redukcii vyšších územných celkov sa vyostruje. Bratislavský samosprávny kraj sa pridal k združeniu SK8, ktoré tieto návrhy odmieta.

Argumentuje, že likvidácia krajov by nepriniesla zásadné úspory ani vyššiu efektivitu, naopak, zničila by funkčný systém.

Podľa bratislavskej župy samosprávne kraje zabezpečujú agendu od stredného školstva, sociálnych služieb cez regionálne cesty, zdravotnícke zariadenia až po kultúrne inštitúcie.

Kraj pripomína aj skúsenosti zo zahraničia, kde podobné kroky priniesli minimálne finančné efekty a zhoršili dostupnosť služieb.

Zdôraznil, že problémom Slovenska nie je počet krajov, ale nedokončená decentralizácia. Redukcia by podľa bratislavskej župy oslabila regionálnu identitu a vzdialila rozhodovanie od občanov. Skutočnou cestou je podľa župy zoštíhlenie štátneho aparátu a zrušenie okresných úradov.

SNS navrhuje znížiť počet krajov z ôsmich na štyri (Bratislava, Západ, Stred, Východ) podľa historického členenia. Premiér Robert Fico (Smer) označil návrh za možnú cestu k šetreniu verejných financií a diskutovať je pripravený aj Hlas. Proti návrhu sa však postavili samosprávy aj opozícia.

(tasr, max)

Minúta  |  

Macron navrhuje konanie samitu Putina so Zelenským v Ženeve, čaká na reakcie

Francúzsky prezident Emmanuel Macron navrhol, aby sa prípadný mierový samit medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským konal vo Švajčiarsku, konkrétne v Ženeve.

Myšlienka nadväzuje na rokovania v Bielom dome, na ktorých sa zúčastnili aj americký prezident Donald Trump, Zelenskyj a viacerí európski lídri. Okrem Macrona boli na pondelkových rokovaniach vo Washingtone prítomní nemecký kancelár Friedrich Merz, britský premiér Keir Starmer, talianska predsedníčka vlády Giorgia Meloniová, fínska hlava štátu Alexander Stubb či šéf NATO Mark Rutte.

Macron zdôraznil potrebu neutrálnosti hostiteľskej krajiny a pripomenul, že zatiaľ posledné podobné rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sa konali v Istanbule. Zároveň avizoval, že Francúzsko a Británia plánujú stretnutie so spojencami Ukrajiny, na ktorom predstavia závery z Washingtonu a rozdelia si úlohy v ďalšom postupe.

Otázku prípadných územných ústupkov ponechal Macron na rozhodnutí Kyjeva, no varoval pred legitimizáciou územných ziskov silou, čo by podľa neho mohlo spustiť nebezpečný precedens.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.