Preskočiť na obsah
  |  

Izrael skúma návrh prímeria od Hamasu, chce všetkých rukojemníkov

Izrael analyzuje odpoveď Hamasu na návrh prímeria, ktorý zahŕňa 60-dňové zastavenie bojov a prepustenie polovice zvyšných rukojemníkov. Hoci Izrael trvá na oslobodení všetkých 50 rukojemníkov ako podmienke na ukončenie vojny, podľa izraelských zdrojov ide skôr o vyjednávaciu pozíciu než o kategorické odmietnutie návrhu.

Návrh, podporený USA, počíta s výmenou 28 rukojemníkov za 200 palestínskych väzňov a zadržiavaných žien a maloletých. Vojenské operácie však pokračujú, vrátane ofenzívy v meste Gaza, kde podľa miestnych úradov zahynulo ďalších najmenej 20 ľudí.

Zatiaľ čo niektorí tlačia na pokračovanie vojny, v Izraeli narastá tlak verejnosti na dosiahnutie dohody. Hamas deklaroval, že aktuálny návrh vníma ako dočasné riešenie smerujúce k ukončeniu vojny a po prvý raz ho prijal bez ďalších požiadaviek.

Napriek tomu pretrvávajú hlboké rozpory – Izrael trvá na odzbrojení Hamasu a jeho odchode z Gazy, čo islamistická skupina odmieta.

(reuters, mja)

  |  

Fidan a Rubio rokovali o mieri na Ukrajine, v Gaze aj situácii v Sýrii

Turecký minister zahraničia Hakan Fidan a americký šéf diplomacie Marco Rubio hovorili telefonicky o možnostiach ukončenia vojny na Ukrajine.

Podľa tureckého ministerstva zahraničných vecí sa venovali aj výsledkom nedávnych rokovaní medzi prezidentmi USA a Ruska na Aljaške a stretnutiu v americkej metropole, kde sa zišli lídri Európy, Ukrajiny a Spojených štátov.

Diskusia sa dotkla aj konfliktu v Pásme Gazy, pričom Fidan vyzval na okamžité prímerie a neobmedzený prístup humanitárnej pomoci. Témou rozhovoru bola aj aktuálna situácia v Sýrii.

(reuters, mja)

  |  

USA zvažujú podiel v Inteli, cieľom je záchrana domácej výroby čipov

Americká vláda zvažuje investíciu do spoločnosti Intel s cieľom stabilizovať domácu výrobu čipov, potvrdil minister financií Scott Bessent. Podľa medializovaných informácií by mohlo ísť o kúpu desaťpercentného podielu, pričom detaily ani časový rámec nie sú zatiaľ známe.

Bessent zdôraznil, že aj keby sa investícia zrealizovala, vláda nebude firmy nútiť k nákupom čipov od Intelu.

Vyjadrenie prišlo po tom, čo agentúra Bloomberg odhalila rokovania administratívy prezidenta Donalda Trumpa o vstupe do akcionárskej štruktúry firmy.

Intel sa aktuálne potýka so závažnými problémami – slabý dopyt ho donútil uvažovať o pozastavení výroby a firma zároveň zrušila plánované továrne v Nemecku a Poľsku.

(tasr, mja)

  |  

Katar: Nový návrh prímeria v Gaze je takmer rovnaký ako predchádzajúci

Návrh prímeria v Pásme Gazy, ktorý v pondelok schválilo palestínske militantné hnutie Hamas, je takmer identický s predchádzajúcou verziou, s ktorou súhlasil Izrael. V utorok to uviedlo ministerstvo zahraničných vecí Kataru, ktorý vystupuje ako sprostredkovateľ medzi obomi stranami konfliktu.

Hamas „veľmi pozitívne odpovedal a (návrh) bol takmer identický s tým, s čím predtým súhlasila izraelská strana“, vyhlásil hovorca katarského rezortu diplomacie.

Palestínsky predstaviteľ v pondelok uviedol, že vyjednávači Hamasu v egyptskej Káhire dostali nový návrh na prímerie v Pásme Gazy, ktorý počíta so 60-dňovým prerušením bojov a prepustením izraelských rukojemníkov v dvoch skupinách.

Zdroj z organizácie Islamský džihád objasnil, že počas prímeria by v jeho prvej fáze Hamas prepustil desať izraelských rukojemníkov a odovzdal niekoľko tiel. Zvyšných rukojemníkov by palestínske hnutie prepustilo počas druhej fázy prímeria, pričom by podľa zdroja okamžite nasledovali rokovania o širšej dohode o ukončení vojny s medzinárodnými zárukami.

V Pásme Gazy sa z 251 rukojemníkov nachádza ešte 49, pričom 27 z nich je podľa izraelskej armády mŕtvych.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na dva zdroje oboznámené s týmto prípadom v utorok informovala, že Izrael reakciu Hamasu na návrh prímeria skúma.

Podľa Reuters návrh prímeria zároveň zahŕňa prepustenie 200 palestínskych zajatcov uväznených v Izraeli. Hovorí údajne tiež o čiastočnom stiahnutí izraelských síl a vstupe väčšieho množstva humanitárnej pomoci do Gazy.

(tasr, afp, lud)

  |  

Rokovania v Bielom dome priniesli veľkú nádej, tvrdí Pellegrini

Prezident Peter Pellegrini vyjadril podporu snahám medzinárodného spoločenstva vedeného americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktoré majú viesť k ukončeniu vojny na Ukrajine a k nastoleniu trvalého mieru.

Podľa slovenskej hlavy štátu je jedinou cestou pokračovať v diplomatických rokovaniach a hľadať riešenie, ktoré zabezpečí nielen prímerie, ale aj dlhodobé bezpečnostné garancie pre Kyjev.

"Pondelkové rokovania v Bielom dome priniesli veľkú nádej, že po triapolročnej tragickej vojne sa podarí dosiahnuť prelom v diplomatických rokovaniach. Z verejných vyhlásení účastníkov samitu je zjavné, že sa črtá jasná dohoda o poskytnutí bezpečnostných garancií zo strany USA a takzvanej koalície ochotných pre Ukrajinu," dodal.

Tento aspekt je podľa Pellegriniho nevyhnutný na dosiahnutie trvalého a udržateľného mieru.

Slovenský prezident zároveň zdôraznil význam priamych rozhovorov medzi Ruskom a Ukrajinou o budúcom usporiadaní ich vzťahov.

Vyjadril presvedčenie, že pod vedením Trumpa by pripravované trilaterálne rokovania mohli priniesť posun aj v tejto najzásadnejšej otázke: "Len takto možno zastaviť nezmyselné zabíjanie."

(tasr, max)

  |  

V Rakúsku možno riešiť spor aj podľa islamského práva, rozhodol súd

V Rakúsku vznikol právny precedens, ktorý dovoľuje riešiť súkromné spory aj podľa islamského práva – ak s tým obe strany vopred súhlasia, uvádza portál Politik-Live.

Rozhodol o tom viedenský súd v prípade, kde sa dvaja muži dohodli, že ich finančný spor vyrieši sudca podľa pravidiel islamu.

Tento súkromný rozsudok, v ktorom mal jeden z mužov zaplatiť 320-tisíc eur, rakúsky súd uznal ako platný.

Rozhodnutie vyvolalo v Rakúsku diskusie, no súd tvrdí, že kľúčové je, či takáto dohoda neodporuje základným hodnotám rakúskeho práva a v tomto prípade neodporovala.

Nešlo teda o zavedenie šaríe do rakúskeho systému, ale o výnimočnú situáciu, kde si obe strany zvolili vlastný spôsob riešenia sporu.

(lup)