Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko vyzýva na okamžité prímerie medzi Izraelom a Hamasom v Gaze

Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul naliehavo vyzval izraelskú vládu a palestínske militantné hnutie Hamas na okamžité uzavretie prímeria v Pásme Gazy a prepustenie rukojemníkov. Vyhlásil to počas stretnutia s indonézskym rezortným kolegom Sugionom v Jakarte.

Wadephul označil súčasnú situáciu za „naozajstnú príležitosť“ na vyriešenie konfliktu a zdôraznil, že mnohé susedné krajiny už prispeli k podpore mierového riešenia. Cieľom je vyjednať riešenie v podobe dvoch štátov – nezávislý palestínsky štát žijúci v mieri vedľa Izraela.

Tento návrh však odmietajú izraelský premiér Benjamin Netanjahu aj Hamas.

Nemecko, ako dlhodobý priateľ Izraela, podporuje jeho boj proti Hamasu, no zároveň považuje za neúnosné utrpenie obyvateľstva v Gaze a naliehavo vyzýva Izrael, aby prijal opatrenia na jeho zmiernenie.

Podľa portálu Times of Israel izraelská vláda momentálne skúma nový návrh prímeria, s ktorým Hamas podľa vlastných slov už súhlasil.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Čína sa sťažuje Svetovej obchodnej organizácii na Kanadu pre clá

Čína podala sťažnosť na Svetovej obchodnej organizácii (WTO) proti Kanade v súvislosti s kanadskými prirážkami a clami na dovoz ocele a hliníka.

Sporné opatrenia zahŕňajú tarifné kvóty, ktoré nastavia limit dovozu určitých druhov ocele z krajín, ktoré nemajú s Kanadou dohodu o voľnom obchode vrátane Číny.

Pri prekročení týchto kvót uplatňujú 50-percentnú prirážku na ďalšie dovozy. Čína takisto spochybňuje prirážky na výrobky obsahujúce oceľ alebo hliník pôvodom z Číny.

Kanada tieto opatrenia zaviedla ako reakciu na zvýšené clá USA na oceľ a hliník a problém s presmerovaním lacnej čínskej ocele na svoj trh.

Podľa kanadských úradov čínska výroba ocele a hliníka využíva štátne dotácie, nízke pracovné a environmentálne štandardy, ktoré poškodzujú férovú konkurenciu a vedú k nadmernej ponuke na globálnom trhu, čím ohrozuje domáci priemysel.

Čínska vláda označila kanadské clá za diskriminačné a jednostranné, vyjadrila sklamanie a vyzvala Kanadu na nápravu svojich opatrení.

(reuters, globalnews, sie)

Minúta  |  

Lavrov považuje Európu za nedostatočne konštruktívnu počas stretnutí s Trumpom

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov kritizoval Európu za jej prístup počas nedávnych stretnutí s bývalým americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Lavrov vyhlásil, že počas týchto rokovaní nepočuli od Európanov žiadne konštruktívne návrhy. Tvrdí, že Európska únia sa snaží agresívne eskalovať konflikt na Ukrajine a že jej snahy o ovplyvnenie Trumpovho postoja k Ukrajine sú nešikovné a kontraproduktívne.

Špecificky kritizoval estónsku expremiérku a podpredsedníčku Európskej komisie Kaju Kalasovú, že „nerobí diplomaciu“, čím spochybnil jej prístup k medzinárodným vzťahom.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Bielorusko a Irán ohlásili prehĺbenie spolupráce vrátane vojenskej oblasti

Bielorusko a Irán sa dohodli na prehĺbení bilaterálnych vzťahov vo všetkých oblastiach vrátane obrany. Prezident Bieloruska Alexandr Lukašenko a iránsky prezident Masúd Pezeškiján po stretnutí v Minsku oznámili, že plánujú pripraviť zmluvu o strategickom partnerstve.

Lukašenko zdôraznil, že obe krajiny v súčasných geopolitických turbulenciách podnikajú vyvážené kroky na rozvoj spolupráce a sú pripravené diskutovať o všetkých otázkach bez tabu.

Pezeškiján vyjadril potrebu vybudovať ekonomické, kultúrne a vojensko-technické vzťahy na základe dôvery, pričom spomenul aj rozvoj cestovného ruchu medzi krajinami. Obaja lídri tiež kritizovali „nezákonné západné sankcie“, ktorým sú vystavení.

Reuters pripomína, že Bielorusko a Irán sú významnými spojencami Ruska. Bieloruský prezident umožnil Rusku používanie bieloruského územia ako odrazového mostíka pre inváziu na Ukrajinu a súhlasil s umiestnením ruských taktických jadrových rakiet v krajine.

Irán Rusku dodal drony do konfliktu s Ukrajinou a v januári podpísal so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom zmluvu o strategickom partnerstve.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Fiala: Rokovania o mieri na Ukrajine priniesli nádej, cesta je však ešte dlhá

Český premiér Petr Fiala vyjadril opatrný optimizmus ohľadom rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine, ktoré podľa neho priniesli viditeľný posun a nádej na dosiahnutie mieru. Zdôraznil však, že cesta k trvalému mieru je ešte dlhá.

Fiala ocenil intenzívnu spoluprácu Spojených štátov s tzv. koalíciou ochotných a spomenul, že EÚ spolu s USA pripravuje nový sankčný balík v prípade, že Rusko nebude ochotné konflikt ukončiť.

Premiér považuje za kľúčové vytvorenie dostatočných bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, pričom Spojené štáty sú pripravené sa na týchto zárukách podieľať.

Konkrétne a odstrašujúce bezpečnostné záruky by mali zahŕňať aj pokračujúce dodávky zbraní a vojenského vybavenia Ukrajine, aby ju chránili pred ďalšou agresiou.

Na nedávnom online stretnutí Európskej rady diskutovali aj o urýchlení prístupových rokovaní Ukrajiny do Európskej únie, čo je podľa Fialu tiež súčasťou bezpečnostných garancií.

Český premiér zdôraznil, že nie je podstatné, kde by sa uskutočnilo stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ale kľúčové bude, či je Putin vôbec ochotný vyjadriť vôľu ukončiť vojnu a posunúť sa k mieru.

„Teraz sa ukáže, či má Vladimir Putin skutočne záujem ukončiť vojnu a zastaviť vraždenie ukrajinských občanov a detí a sadnúť si za rokovací stôl,“ dodal.

(tasr, sie)

Minúta  |  

KDH víta, že vláda nerokovala o návrhu, ktorý by „škodil cirkevným školám“

Kresťanskodemokratické hnutie privítalo, že vláda na stredajšom rokovaní nediskutovala o návrhu zákona o financovaní škôl z dielne rezortu školstva. Ten považujú za nespravodlivý a diskriminačný voči žiakom cirkevných a súkromných škôl.

"Predseda KDH Milan Majerský opakovane vyzýval predsedu vlády Roberta Fica (Smer), aby tento diskriminačný návrh stiahol. Rozdeľovať deti podľa viery je neprijateľné. Veriace deti nie sú menejcenné a nikto nemá právo ich diskriminovať len preto, lebo chcú rásť v prostredí školy, ktorú si samy vybrali," napísala strana v stanovisku.

Kriticky sa k návrhu postavila aj Kresťanská únia. Podľa nej minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) ani po dvoch mesiacoch nepresvedčil verejnosť a vlastných koaličných partnerov o potrebe pripravovanej legislatívy.

Podľa návrhu ministerstva by normatívny príspevok mali znížiť o 20 percent cirkevným a súkromným školám, ktoré nie sú registrované ako verejní poskytovatelia vzdelávania.

Opozícia však upozorňuje, že zmena by v praxi znamenala trestanie rodičov a detí za výber školy podľa vlastného presvedčenia.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.