Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump kritizuje Bidena: Ukrajina mala útočiť, nie sa len brániť

Donald Trump ostro kritizoval Joea Bidena za to, že podľa neho neumožnil Ukrajine aktívne útočiť proti Rusku a ponechal ju len v defenzíve. Na sociálnej sieti Truth Social vyhlásil, že takúto vojnu nemožno vyhrať a prirovnal to k športovému tímu, ktorý nesmie útočiť.

Trump zopakoval, že ak by bol prezidentom on, vojna by nikdy nezačala, no zároveň priznal, že riešenie konfliktu je zložitejšie, než si pôvodne myslel.

Bidenova administratíva v novembri 2024 zmenila kurz a povolila Ukrajine používať americké zbrane aj na území Ruska – reakcia na nasadenie severokórejských vojakov.

Trump aktuálne vylučuje vyslanie amerických vojakov na Ukrajinu, ale zvažuje leteckú podporu. V predvolebnej kampani opakovane tvrdil, že ak sa vráti do Bieleho domu, konflikt vyrieši do 24 hodín.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Severná Kórea skrýva blízko Číny základňu s jadrovými raketami

Severná Kórea vybudovala tajnú raketovú základňu Sinpung-dong len 27 kilometrov od čínskych hraníc, kde podľa analytikov z CSIS môže skladovať až deväť medzikontinentálnych rakiet schopných niesť jadrové hlavice.

Základňa je podľa CNN aktívna už od roku 2014 a zámerne maskovaná vegetáciou. CSIS ju prvýkrát identifikovalo pomocou otvorených zdrojov a upozorňuje, že ide o jednu z 15 až 20 tajných vojenských lokalít v krajine.

Od neúspešného summitu s USA v roku 2019 Pchjongjang intenzívne rozvíja svoj jadrový arzenál, čo podporil aj Kim Čong-un svojou výzvou na jeho rýchlu expanziu. Navyše, po ruskej invázii na Ukrajinu sa vzťahy medzi Severnou Kóreou a Moskvou zintenzívnili.

Podľa juhokórejskej rozviedky KĽDR vyslala do Ruska vyše 10-tisíc vojakov, pričom Washington tvrdí, že výmenou za túto podporu získava technológie v oblasti satelitov a vesmíru.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Reuters: Putin žiada Donbas, neutralitu Ukrajiny a žiadne západné misie

Podľa zdrojov agentúry Reuters Vladimir Putin naznačil ochotu rokovať o mieri s Ukrajinou, avšak za podmienok, ktoré Kyjev považuje za neprijateľné.

V rámci návrhu, ktorý prezentoval počas trojhodinového stretnutia s Donaldom Trumpom na samite na Aljaške, žiada, aby sa Ukrajina úplne stiahla z častí Donbasu, ktoré ešte ovláda. Moskva by výmenou zastavila boje v Záporožskej a Chersonskej oblasti, kde drží 73 percent územia.

Putin zároveň trvá na tom, aby sa Ukrajina vzdala vstupu do NATO, zachovala si neutralitu a neprijala na svoje územie žiadne západné jednotky, ani ako súčasť prípadných mierových misií. Rusko je údajne pripravené vzdať sa malých okupovaných častí Charkovskej, Sumskej a Dnipropetrovskej oblasti.

Ukrajina však tieto návrhy odmieta. Prezident Volodymyr Zelenskyj zdôraznil, že Donbas tvorí kľúčovú obrannú líniu a jeho strata by mohla ohroziť zvyšok krajiny. Vstup do NATO je podľa ukrajinskej ústavy strategickým cieľom.

Biely dom ani NATO sa k návrhom zatiaľ nevyjadrili. Trump sa síce snaží dohodnúť stretnutie Zelenského a Putina, ale Moskva považuje Zelenského za nelegitímneho lídra, keďže na Ukrajine sa pre stanné právo vlani neuskutočnili prezidentské voľby. Lídri Británie, Francúzska a Nemecka sú voči Putinovej ochote k mieru skeptickí.

(reuters, est)

Minúta  |  

Izrael vyzýva nemocnice v Gaze na evakuáciu, chystá novú ofenzívu

Izraelská armáda oznámila, že nemocnice a humanitárne organizácie na severe Gazy vyzvala na prípravu evakuácie civilistov. Ide o súčasť príprav na rozšírenú ofenzívu v meste Gaza, ktorú nedávno schválilo ministerstvo obrany.

Súčasťou krokov je aj povolanie 60-tisíc záložníkov. Očakáva sa presun nemocničného vybavenia na juh, kde zároveň posilňujú zdravotnícku infraštruktúru.

Tento postup vyvoláva obavy z ďalšieho zhoršenia humanitárnej situácie, ktorú vojna už teraz prehĺbila do extrémnych rozmerov. Premiér Netanjahu čelí nátlaku ultrapravicových členov vlády, ktorí žiadajú pokračovanie bojov a anexiu Gazy.

Kritiku vyjadrili aj rodiny izraelských rukojemníkov zajatých Hamasom pri útoku v októbri 2023.

Doterajšia izraelská ofenzíva spôsobila rozsiahle zničenie oblasti – podľa OSN dôveryhodné údaje hovoria o viac než 62-tisíc mŕtvych a takmer dvoch miliónoch vysídlených ľudí.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Česko pripúšťa vyslanie vojakov na Ukrajinu, ak nebude hroziť eskalácia

Česko zvažuje možnosť vyslania svojich vojakov na Ukrajinu, no zatiaľ je diskusia podľa ministerky obrany Jany Černochovej predčasná. K nasadeniu by mohlo dôjsť len v prípade prímeria a spoločnej dohody západných štátov.

Černochová zdôraznila, že v súčasnosti takáto požiadavka neexistuje a vyslanie vojakov by mohlo eskalovať konflikt. Zároveň pripustila, že ČR by sa v prípade potreby mohla zapojiť do humanitárnych alebo technických úloh – napríklad cez výcvik, logistiku či odmínovanie.

Ministerkin postoj mierne koriguje utorkové vyjadrenie, podľa ktorého by Česko vojakov nezaslalo ani po prímerí. Reakcia prišla po slovách prezidenta Petra Pavla, že ČR by mala byť súčasťou mierových jednotiek, keďže Ukrajinu podporuje od začiatku vojny.

Rezort obrany spresnil, že ak by nešlo o bojové nasadenie a nebolo by ohrozené zdravie vojakov, je Česko pripravené o účasti rokovať.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Utopila vlastné deti a podpálila byt, ženu z Ružinova polícia obvinila

V prípade utorkovej tragédie v bratislavskom Ružinove, pri ktorej zomreli dve deti, obvinili zo závažného zločinu vraždy a zločinu všeobecného ohrozenia ženu. O jej väzobnom stíhaní budú rozhodovať vo štvrtok podvečer.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave podal návrh na vzatie obvinenej do väzby. Hovorca Krajského súdu v Bratislave Pavol Adamčiak potvrdil, že výsluch obvinenej má byť na Mestskom súde Bratislava I vo štvrtok o 17:00.

V utorok v bratislavskom Ružinove na Hrachovej ulici zasahovali zložky pre požiar bytu. Záchranári na mieste ošetrili dvoch dospelých, dvom deťom pomôcť už nedokázali.

Polícia na mieste obmedzila na osobnej slobode ženu. Podľa medializovaných informácií najskôr utopila vo vani svoje dve deti a následne podpálila byt.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.