Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Aj malé národy majú právo na svoju pôdu, vyhlásil pápež

Pápež Lev XIV. vyjadril počas audiencie s utečencami z Čagoských ostrovov silnú podporu ich právu na návrat domov. Pripomenul, že aj najmenšie a najslabšie národy si zaslúžia rešpekt zo strany mocných, najmä právo žiť na svojej pôde a nebyť vyhnaní do exilu.

Stretnutie nadväzovalo na historickú dohodu medzi Britániou a Mauríciom, podľa ktorej sa zvrchovanosť nad ostrovmi odovzdáva Mauríciu, pričom základňa na najväčšom ostrove Diego Garcia zostane zachovaná. Spojené kráľovstvo za jej prenájom zaplatí ročne viac ako 100 miliónov libier.

Pápež uvítal dohodu ako nádejné znamenie pre utečencov a prisľúbil pomoc katolíckej cirkvi v regióne. Ostrovy boli v minulosti násilne vysídlené z dôvodu budovania americkej vojenskej základne.

Jeho predchodca na Petrovom stolci pápež František sa k tejto téme vyjadril už v roku 2019 a podporil výzvu OSN na ich navrátenie Mauríciu.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Moskva stavia najväčší odpočúvací systém v Európe pri hraniciach NATO

Rusko buduje v Kaliningrade masívny odpočúvací komplex, len 25 kilometrov od poľských hraníc. Podľa investigatívneho portálu Tochnyi ide o jedno z najväčších zariadení tohto druhu v Európe – desiatky antén v kruhovom usporiadaní potenciálne môžu monitorovať komunikáciu NATO a zasahovať do jej infraštruktúry.

Stanica, umiestnená pri meste Čerňachovsk, je podľa portálu Newsweek takmer dokončená a strategicky navrhnutá na odpočúvanie vojenských i civilných sietí v regióne. Anténne pole môže dosahovať priemer až 1 600 metrov, čo výrazne presahuje známe sústavy tohto typu.

Predchádzajúce incidenty s rušením navigácie nad Baltským morom boli späté práve s ruskými zariadeniami z tohto regiónu. Už predtým sa totiž objavili dôkazy, že rušenie GPS v regióne mohlo pochádzať z podobných zariadení v tejto oblasti.

(mja)

Minúta  |  

Ruské sily sa blížia k ukrajinskej základni, údajne obsadili dve dediny

Rusko hlási ďalší postup v Doneckej oblasti, kde jeho jednotky ovládli dediny Seredné a Kleban-Byk.

Obsadenie druhej menovanej dediny by mohlo znamenať priblíženie sa k opevnenému mestu Kosťantynivka, kľúčovému bodu na ceste ku Kramatorsku, kde sa nachádza významná ukrajinská logistická základňa.

Moskva len deň predtým tvrdila, že získala kontrolu nad ďalšími tromi obcami v tejto oblasti. Pokus o samit medzi ruským a ukrajinským prezidentom sa zatiaľ nečrtá.

Prezident USA Donald Trump avizoval rozhodnutie o Ukrajine do dvoch týždňov. Ukrajina zároveň upozorňuje, že Rusko sa snaží konflikt predlžovať.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Čína chce posilniť ruský trh s elektromobilmi, ich podiel má byť 30 percent

Čínski výrobcovia elektromobilov majú podľa predsedu Únie čínskych podnikateľov v Rusku Čou Li-čchüna ideálne podmienky na posilnenie svojej pozície na ruskom trhu. Ruská vláda totiž prijala stratégiu, podľa ktorej by do roku 2030 mohli elektromobily tvoriť až 30 percent predajov, ak sa podarí rozvinúť infraštruktúru a stimulovať dopyt.

V súčasnosti však zostáva podiel elektroáut v krajine veľmi nízky – v roku 2024 sa predalo len 17 800 kusov, čo je 1,1 percenta z celkového odbytu. Záujem o elektromobily zatiaľ brzdí preferencia tradičných pohonov, no odborníci očakávajú, že vďaka štátnej podpore a rastúcim čínskym dodávkam by sa situácia mohla rýchlo zmeniť.

Napriek tomu čínske značky už dominujú ruskému trhu s novými vozidlami, keďže ich podiel dosiahol približne 60 percent.

Čínske firmy tak vidia v Rusku veľkú príležitosť, najmä ak sa krajine podarí naplniť optimistický scenár rozvoja trhu.

(tasr, jax)

Minúta  |  

Zelenskyj: Globálny Juh by mal zatlačiť na Rusko a žiadať mier

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval krajiny takzvaného globálneho Juhu, aby zohrali aktívnejšiu úlohu v úsilí o ukončenie vojny s Ruskom.

Po telefonáte s juhoafrickým prezidentom Cyrilom Ramaphosom zdôraznil potrebu, aby tieto štáty vyslali Moskve jasné signály a prispeli k jej zatlačeniu za rokovací stôl.

Zároveň opätovne potvrdil svoju pripravenosť stretnúť sa s Vladimirom Putinom v akomkoľvek formáte. Moskva podľa neho však naďalej takticky naťahuje čas a odmieta konštruktívny dialóg.

Zelenskyj vníma tlak z juhu ako potenciálne kľúčový krok, ktorý by mohol narušiť doterajšiu stratégiu Kremľa a otvoriť cestu k mierovým rokovaniam.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Parlament Republiky srbskej schválil referendum o verdikte proti Dodikovi

Parlament Republiky srbskej odhlasoval referendum, ktoré sa uskutoční 25. októbra a bude sa týkať rozsudku federálneho súdu zakazujúceho prezidentovi Miloradovi Dodikovi zastávať úrad.

Poslanci schválili referendovú otázku v tejto podobe: „Prijímate rozhodnutia nezvoleného cudzinca (medzinárodného vyslanca Christiana Schmidta) a protiústavný verdikt súdu Bosny a Hercegoviny proti prezidentovi RS, ako aj rozhodnutie bosnianskej volebnej komisie o zrušení mandátu prezidenta RS Milorada Dodika?“

Dodik očakáva masívne odmietnutie a už pohrozil, že v prípade väčšinových odpovedí „nie“ zorganizuje referendum o nezávislosti Republiky srbskej. Opozícia hlasovanie bojkotovala a varovala pred nebezpečnými dôsledkami.

Dodik bol vo februári odsúdený za podkopávanie fungovania Bosny a Hercegoviny a po potvrdení rozsudku odvolaný z funkcie. Hoci sa trestu vyhol zaplatením pokuty, na šesť rokov má zakázané pôsobiť vo verejných funkciách.

(tasr, jax)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.