Preskočiť na obsah
Minúta  |  

SpaceX úspešne otestovala Starship, prvýkrát vypustila aj satelity

Najväčšia raketa v histórii kozmonautiky sa opäť úspešne odlepila od zeme. SpaceX v utorok uskutočnila jubilejný desiaty test Starshipu, ktorý po oddelení od nosiča Super Heavy smeroval do Indického oceánu. Po prvý raz sa počas letu podarilo vypustiť aj osem testovacích satelitov Starlink, čo ukazuje, že systém sa blíži k praktickému využitiu.

Predchádzajúce pokusy sa nezaobišli bez problémov, od explózie v roku 2023 po viacero odkladov vrátane tých posledných kvôli počasiu. Celý kolos, vyšší než Socha slobody, bol vyvinutý ako plne znovupoužiteľná raketa. NASA počíta s jej využitím pri návrate ľudí na Mesiac, zatiaľ čo Musk ju vníma ako kľúč k budúcej kolonizácii Marsu.

Aktuálny test preto posilnil dôveru, že napriek oneskoreniam sa ambiciózny projekt posúva vpred a že Starship má potenciál zásadne zmeniť budúcnosť vesmírnych letov.

(tasr, jax)

Minúta  |  

Trump zvoláva do Bieleho domu rokovanie o povojnovej budúcnosti Gazy

Donald Trump sa chystá v Bielom dome predstaviť plány na povojnové usporiadanie Pásma Gazy. Podľa jeho vyslanca Steva Witkoffa pôjde o „robustný a dobre mienený“ návrh, ktorý by mal priniesť odpovede na otázku, čo nastane po skončení takmer dvojročnej vojny medzi Izraelom a Hamasom.

Washington očakáva jej ukončenie ešte pred koncom tohto roka. Trump už v minulosti šokoval svet myšlienkou, že Spojené štáty by mali Gazu prevziať pod svoju kontrolu, obyvateľov presídliť a z oblasti vybudovať „Riviéru Blízkeho východu“. Tento plán si vyslúžil pochvalu od izraelského premiéra Netanjahua, no mnohé európske aj arabské štáty ho odmietli.

Kritici upozorňujú na nereálnosť aj etické problémy návrhu. Trump však počas svojej kampane aj po nástupe do úradu opakovane prisľúbil, že vojnu rýchlo ukončí. Konflikt si zatiaľ vyžiadal životy vyše 62-tisíc Palestínčanov a viac ako 1 200 Izraelčanov, čo OSN označuje za dôveryhodné údaje.

(tasr, jax)

Minúta  |  

Vyše 350-tisíc ľudí žiadalo prepustenie rukojemníkov a koniec vojny v Gaze

Na demonštrácii v izraelskom Tel Avive vyjadrili v utorok davy ľudí solidaritu s rukojemníkmi, ktorých už takmer dva roky zadržiavajú militanti Hamasu v Pásme Gazy.

Podľa odhadu organizátorov sa večer v centre pobrežnej metropoly zišlo približne 350-tisíc účastníkov. Žiadali prepustenie rukojemníkov a koniec vojny v palestínskej enkláve.

Fórum príbuzných rukojemníkov zvolalo na utorok celoštátny deň protestov pod heslom „Izrael drží spolu“. Demonštrácie a blokády ciest sa konali už od rána.

Protestné akcie mali poukázať na situáciu rukojemníkov. Organizátori protestov obviňujú izraelského premiéra Benjamina Netanjahua z toho, že z politických dôvodov predlžuje vojnu a sabotuje dohodu o prepustení zadržiavaných Izraelčanov.

„Viac ako 350-tisíc ľudí na demonštrácii... vyslalo jasný odkaz: vláda musí podpísať dohodu, ktorá je teraz na stole. Celá krajina žiada ukončenie vojny a návrat všetkých rukojemníkov,“ uviedli usporiadatelia vo večernom vyhlásení.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Británia otvára univerzity pre desiatky študentov z Pásma Gazy

Britské ministerstvo vnútra schválilo mimoriadne imigračné opatrenia, ktoré umožnia zhruba 40 študentom z Pásma Gazy nastúpiť na britské univerzity.

Cieľom je zabezpečiť, aby mohli včas začať svoje štúdium, pričom deväť z nich získa štipendiá v rámci prestížneho programu Chevening.

Tento vládou financovaný program podporuje začínajúcich lídrov zo sveta pri absolvovaní magisterského štúdia v Spojenom kráľovstve. Zvyšných približne 30 študentov získalo plne hradené miesta cez súkromné štipendijné iniciatívy.

Pred samotným vstupom do Británie budú musieť podstúpiť biometrické kontroly v tretej krajine.

Kritickým bodom však zostáva požiadavka izraelského súhlasu na ich odchod z Gazy, bez ktorého sa cestovať nedá.

Podľa ministerky vnútra Yvette Cooperovej ide o zložitý a náročný proces, vláda sa však snaží využiť všetky dostupné možnosti, aby týmto študentom umožnila čo najskôr začať akademickú cestu v bezpečnom a stabilnom prostredí.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Rusko vystúpi z dohovoru Rady Európy na zabránenie mučeniu

Rusko plánuje vystúpiť z Európskeho dohovoru na zabránenie mučeniu, čím pokračuje v odpájaní sa od medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv.

Podľa dekrétu premiéra Mišustina návrh na odstúpenie má prezident Putin predložiť Štátnej dume.

Hoci ide predovšetkým o symbolický krok – keďže Rusko bolo z Rady Európy vylúčené už v roku 2022 – signalizuje ešte väčší odklon od medzinárodného dohľadu. Dohovor umožňuje kontrolu väzenských zariadení a zameriava sa najmä na podmienky väzňov.

Politico pripomína, že Kremeľ je opakovane obviňovaný z mučenia politických väzňov a ukrajinských zajatcov. Smrť opozičného lídra Alexeja Navaľného v trestaneckej kolónii je len jedným z mnohých príkladov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Nový orgán OSN má pomôcť štátom čeliť rizikám umelej inteligencie

Valné zhromaždenie OSN zriadilo nový poradný orgán pre umelú inteligenciu, ktorý má pomáhať krajinám pri rozhodovaní o technológiách s rastúcim globálnym dopadom. Cieľom je podporiť medzinárodný dialóg a poskytnúť vedecky podložené odporúčania týkajúce sa príležitostí, rizík a vplyvu AI na demokraciu a ľudské práva.

Orgán bude pozostávať zo 40 nezávislých odborníkov s trojročným mandátom. Generálny tajomník OSN António Guterres ich vymenuje v najbližších mesiacoch.

Súčasťou iniciatívy má byť aj každoročný globálny dialóg o umelej inteligencii, ktorého prvé zasadnutie je naplánované na budúci rok v Ženeve.

Podľa predstaviteľky Kostariky Maritzy Chan Valverdeovej OSN potvrdzuje svoju úlohu pri zabezpečení, aby AI slúžila ľudstvu a napomáhala k dosiahnutiu globálnych rozvojových cieľov.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.