Preskočiť na obsah
  |  

Šutaj Eštok: Nebudeme šetriť na školstve a zdravotníctve, aby obrana dostala viac

Diskusie o konsolidačných opatreniach vo vláde Roberta Fica (Smer) narazili na zásadný problém. Podľa ministra vnútra a predsedu strany Hlas Matúša Šutaja Eštoka sa koaličná rada v pondelok nedokázala posunúť v rokovaní pre návrhy na navýšenie obranných výdavkov o 150 miliónov eur.

Každý rezort je podľa neho pripravený na šetrenie. Nemôže sa však stať, že budú šetriť na zdravotníctve, školstve a sociálnych veciach, zatiaľ čo na zbrojenie pôjde viac peňazí. Zdôraznil, že Hlas bude proti takémuto nastaveniu priorít.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) pripomenul, že v jeho rezorte je až 98 percent výdavkov obligatórnych, a preto bude konsolidácia veľmi náročná.

Fico po zasadnutí potvrdil, že na opatreniach ako takých už dohodnutí sú. Diskutujú už iba o miere podielu štátu na konsolidácii.

Koaličná rada bude opäť rokovať vo štvrtok.

(tasr, max)

  |  

Viac ako 100-tisíc domácností na Ukrajine nemá elektrinu po útokoch

V noci z 26. na 27. augusta došlo k ruským útokom na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, ktoré spôsobili výpadky elektriny pre viac ako 100-tisíc odberateľov v rôznych regiónoch. Informoval o tom portál Ukrainska pravda.

Najviac postihnuté boli oblasti Poltavy, Sumy a Černihiva. Útoky poškodili významné energetické zariadenia vrátane plynovodov a energetických podnikov, čo spôsobilo nielen výpadky prúdu, ale aj požiare a škody na zariadeniach prenosovej sústavy.

Ukrajinské úrady tvrdia, že tieto útoky sú súčasťou cielenej kampane Ruska ako „akt energetického terorizmu“ proti civilnému obyvateľstvu, najmä pred začiatkom vykurovacej sezóny.

Servisní technici elektrizačnej sústavy Ukrajiny a plynári pracujú na čo najrýchlejšom obnovení dodávok. Prezident Zelenskyj upozornil, že zničenie energetickej infraštruktúry je závažným problémom, ktorý vyžaduje podporu a pomoc zo zahraničia.

(sie)

  |  

Srbský ombudsman preveril, či polícia v Báčskom Petrovci konala zákonne

Po augustových incidentoch v Báčskom Petrovci, ktoré zatienili konanie Slovenských národných slávností, preveroval postup polície srbský ombudsman Zoran Pašalić.

Reagoval tak na žiadosť slovenského verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského, ktorý vyjadril obavy, že miestne bezpečnostné zložky nezasiahli včas a na druhý deň dokonca blokovali prístupové cesty do mesta.

Pašalić vo svojom liste poznamenal, že jeho úrad okamžite po prijatí podnetu požiadal o stanoviská miestnu políciu aj ďalšie inštitúcie. Po analýze dospel k záveru, že polícia konala v súlade so zákonom a v rámci právomocí.

Jej cieľom bolo podľa neho zabezpečiť bezpečnosť účastníkov a zabrániť eskalácii konfliktu či narušeniu verejného poriadku. Ombudsman zároveň zdôraznil, že jeho úrad si uvedomuje význam ochrany práv národnostných menšín a bude naďalej monitorovať situáciu.

Dobrovodský ocenil rýchlu reakciu a preverenie incidentu, zároveň pripomenul, že Slovensko bude pokračovať v spolupráci so Srbskom v oblasti ochrany práv menšín.

Incident sa stal začiatkom augusta, keď priaznivci srbskej vlády narušili výstavu fotografií o protivládnych protestoch. Exponáty skončili poškodené a niekoľko ľudí utrpelo zranenia.

(tasr, max)

  |  

Putin sa pripravuje na návštevu Číny, diskusie o Ukrajine pokračujú

Kremeľ oznámil, že prezident Vladimir Putin sa pripravuje na „bezprecedentnú“ návštevu Číny, kde sa zúčastní na samite Šanghajskej organizácie spolupráce (SCO) od 31. augusta do 1. septembra 2025.

Okrem významného diplomatického podujatia Kremeľ poskytol aj vyjadrenia k situácii na Ukrajine. Zdôraznil, že Rusko naďalej útočí výhradne na vojenské a s vojenskou infraštruktúrou späté ciele.

Zároveň potvrdil, že v otázke rokovaní o mieri sú stále v kontakte rokovacie skupiny na oboch stranách.

Spojené štáty zohrávajú podľa Moskvy dôležitú úlohu v týchto snahách o ukončenie dlhodobého konfliktu, hoci Rusko odmieta niektoré návrhy zo západnej Európy, najmä pokiaľ ide o bezpečnostné záruky týkajúce sa prítomnosti západných vojakov na ukrajinskom území.

Kremeľ zároveň uviedol, že verejné diskusie o týchto otázkach bez patričného kontextu môžu byť skôr na škodu.

Napriek tomu, že Rusko vyjadruje nádej na pokračovanie mierových snáh a efektívnosť vysokých rokovaní s Ukrajinou, Kremeľ potvrdil, že jeho postoje ostávajú pevné, a to najmä v otázkach územnej bezpečnosti.

(reuters, sie)

  |  

Návrh na zvýšenie DPH v rámci konsolidácie nikdy na stole nebol, tvrdí premiér

Predseda vlády Robert Fico (Smer) po stredajšom výjazdovom rokovaní vlády v Senici odmietol, že na stole je návrh na zvýšenie DPH v rámci konsolidačných opatrení: "Nikdy na stole nebol a nie je predmetom rokovania koaličnej rady."

Zároveň odkázal niečo "priateľom potravinárom", ktorí hovoria, že zvýšením DPH na potraviny pôjde cena potravín prudko nahor. "Prečo nešla prudko dole, keď sme znížili DPH z desať na päť percent? Ja som výrazné znižovanie cien nevidel," skonštatoval.

Konsolidačné opatrenia sú už podľa jeho slov dohodnuté a súhlasili s nimi nielen lídri Hlasu a SNS, ale aj prizvaný minister Rudolf Huliak (nom. Smeru) a minister investícií Samuel Migaľ (nezávislý), ktorého zastupuje štátny tajomník Radomír Šalitroš.

Diskutujú však stále o miere účasti štátu na konsolidácii. Konsolidovať na úkor dôchodcov odmieta.

(max)

  |  

Prísediaci v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. už získali previerky

Po rokoch odkladov sa prípad zavlečenia Michala Kováča mladšieho do Rakúska môže konečne dostať pred súd.

Mestský súd Bratislava I podľa hovorcu súdov Pavla Adamčiaka získal od Národného bezpečnostného úradu v auguste osvedčenia o bezpečnostnej previerke na stupeň prísne tajné pre štyroch budúcich prísediacich.

Ide o nevyhnutný krok, keďže konanie zahŕňa prácu s utajovanými skutočnosťami. Zatiaľ však pre dovolenky nevykonali formálne záznamy o určení prísediacich. Senát preto ešte nie je oficiálne zložený.

Predseda senátu Karol Posluch vysvetlil, že na riadne konanie je potrebné mať dvoch riadnych prísediacich a zároveň ich náhradníkov, keďže sa očakáva dlhšie trvanie súdneho procesu.

V kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do Rakúska z roku 1995 čelí okrem iných obžalobe exriaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa. Súdy sa začali zaoberať obžalobou až v roku 2017 po zrušení amnestií Vladimíra Mečiara.

(tasr, max)