Preskočiť na obsah
  |  

Sviatok Ústavy SR si všimol aj Rubio, poslal Slovensku odkaz

Spojené štáty americké pri príležitosti Dňa ústavy SR zaslali Slovensku srdečné posolstvo. Washington v ňom pripomenul vyše tri desaťročia slovenskej nezávislosti a stabilného priateľstva medzi oboma krajinami.

Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio vyzdvihol na oficiálnom webe predovšetkým spoluprácu v oblasti obrany – od nákupu moderných stíhačiek F-16, cez partnerstvo s americkým štátom Indiana, až po záväzok Slovenska plniť cieľ NATO investovať päť percent HDP do obrany.

Podľa USA tieto kroky nielen posilňujú bezpečnosť Slovenska, ale aj jednotu a pripravenosť celej Európy.

Odkazom zároveň ocenil hospodárske partnerstvo vrátane spoločných projektov v civilnej a jadrovej energetike a prehlbovanie obchodných väzieb, ktoré podľa neho prinášajú výhody pre obe strany Atlantiku. USA vyzdvihli tiež spoluprácu pri ochrane hraníc a suverenity.

"Tešíme sa na pokračujúcu spoluprácu, ktorá prispeje k našim spoločným cieľom prosperity, bezpečnosti a kolektívnej obrany," dodal Rubio.

(state.gov, max)

  |  

Bankový systém vo Francúzsku je stabilný napriek kríze, tvrdí ECB

Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová v kontexte pretrvávajúcej politickej krízy vo Francúzsku uviedla, že francúzsky bankový systém nie je sám osebe zdrojom rizika a je dnes stabilnejší než počas finančnej krízy v roku 2008.

Napriek obavám z možného pádu vlády, ktorý považuje za znepokojujúci, zdôraznila, že Francúzsko zatiaľ nie je v situácii vyžadujúcej zásah Medzinárodného menového fondu (MMF).

ECB pozorne sleduje vývoj na trhu francúzskych dlhopisov a vyzvala na striktné dodržiavanie fiškálnej disciplíny, aby sa zabránilo ďalším ekonomickým a finančným výzvam. Chce naďalej prijímať nevyhnutné opatrenia na udržanie inflácie pod kontrolou, ktoré sú v súčasnosti kľúčové pre stabilitu eurozóny.

(reuters, sie)

  |  

Nemecko zaznamenalo pokles nelegálnych vstupov do krajiny

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt uviedol, že od nástupu novej vlády v máji sa podarilo výrazne znížiť počet nelegálnych vstupov do krajiny.

Podľa Dobrindta zabránili 12 000 nezákonným prekročeniam hraníc vrátane 660 žiadateľom o azyl.

Sprísnenie hraničných kontrol a odmietanie žiadostí o azyl na hraniciach podľa ministra prispeli k udržaniu nízkej úrovne týchto žiadostí.

Kontroly, ktoré boli pôvodne ojedinelé, sa v máji stali pravidelnými na základe ministerského nariadenia. Opatrenia sú však z právneho hľadiska stále predmetom diskusií a sporné.

Dobrindt odmietol konkretizovať, či vláda plánuje stanoviť presný limit pre migráciu. Poukázal však na existujúce integračné obmedzenia a dlhodobý tlak na krajinu, ktorý si vyžaduje úpravu kurzu s cieľom ukončiť „preťaženie“ Nemecka desiatimi rokmi migrácie.

(tasr, sie)

  |  

Väčšina Ukrajincov si želá prímerie len s bezpečnostnými zárukami

Najnovší prieskum ukrajinskej verejnej mienky spoločnosti Rating Group ukázal, že väčšina Ukrajincov podporuje prímerie, avšak len za podmienky jasných bezpečnostných záruk od Európy a USA.

Prieskum, ktorý sa uskutočnil od 21. do 23. augusta na vzorke 1600 respondentov, ukázal, že 75 percent považuje tieto záruky za neodmysliteľnú podmienku prímeria.

Rokovania sú podľa 82 percent respondentov realistickou cestou k ukončeniu vojny, pričom 62 percent preferuje kompromis s pomocou tretích krajín. Priame rokovania s Moskvou podporuje len 20 percent opýtaných.

Podporu ukončeniu bojov a hľadaniu kompromisu vyjadrilo 59 percent ľudí, zatiaľ čo 20 percent chce pokračovať v bojoch, kým Ukrajina nezíska späť Donbas a Krym. Návrat k demarkačnej línii pred inváziou z februára 2022 podporuje len 13 percent.

Vo vojenskej otázke považuje 58 percent respondentov za najdôležitejšie finančné záruky a dodávky zbraní od západných spojencov, zatiaľ čo 31 percent kladie dôraz na vrátenie okupovaných území.

Najväčšiu dôveru majú medzi ukrajinskými predstaviteľmi bývalý hlavný veliteľ Valerij Zalužnyj (74 percent), prezident Zelenskyj (68 percent) a šéf vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov (59 percent).

V potenciálnych prezidentských voľbách by vyhral Zelenskyj (35 percent), nasledovaný Zalužným (25 percent). V parlamente by podľa prieskumu zvíťazil Zalužného blok (24 percent) pred Zelenského stranou (20 percent).

(tasr, sie)

  |  

EÚ zvažuje ustúpiť od práva veta pre rozhodnutia Maďarska

Európska únia plánuje diskutovať o rýchlejšom rozhodovaní v zahraničnej politike, kde aktuálne väčšina rozhodnutí vyžaduje jednomyseľnosť.

Táto diskusia vyplýva z častých blokád, ktoré spôsobuje Maďarsko pri podpore Ukrajiny a sankciách voči Rusku. Skupina asi dvanástich krajín skúma právne možnosti použiť kvalifikovanú väčšinu namiesto jednomyseľnosti, čo by umožnilo ľahšie prijímať rozhodnutia.

Vyplýva to z dokumentu, do ktorého nahliadol Bloomberg a ktorý rozoslali členským štátom pred neformálnym stretnutím ministrov zahraničných vecí EÚ v sobotu v Kodani.

Dokument rozoslaný členským štátom opisuje existujúce právne možnosti, ktoré by sa dali využiť, aby Rada schválila určité oblasti, v ktorých by sa potom väčšina rozhodnutí mohla prijímať kvalifikovanou väčšinou.

Rovnako opisuje rôzne možnosti „poistiek a záruk“, ktoré by si krajiny zachovali, a zdôrazňuje, že konsenzus zostáva základným pilierom EÚ.

(bloomberg, red)

  |  

Zemetrasenie v Afganistane si vyžiadalo najmenej 620 životov

Pondelkové zemetrasenie s magnitúdou 6,0 na východe Afganistanu v blízkosti hraníc s Pakistanom si vyžiadalo podľa štátnej tlačovej agentúry Bachtar spravovanej hnutím Taliban najmenej 620 mŕtvych a 1500 zranených.

Provinčné úrady informujú o stovkách zranených, ktorých prevážajú do nemocníc. Ich počet sa pravdepodobne bude ešte zvyšovať, nakoľko v odľahlých oblastiach nie je dostatočne rozvinutá infraštruktúra.

Zemetrasenie s epicentrom v hĺbke približne osem až desať kilometrov udrelo 27 kilometrov severovýchodne od mesta Džalálábád v provincii Nangarhár o 23.47 h miestneho času (21.17 h SELČ). Silno zasiahnutá bola aj susedná provincia Kúnar.

Otrasy po dobu niekoľkých sekúnd pocítili ľudia od afganského Kábulu až po pakistanské hlavné mesto Islamabad vzdialené viac ako 300 kilometrov od epicentra zemetrasenia.

Afganistan často postihujú zemetrasenia a to najmä v okolí pohoria Hindúkuš, kde sa stretáva eurázijská a indická tektonická doska. Séria otrasov na západe krajiny si vlani vyžiadala viac ako tisíc životov.

(tasr, dpa, reuters, est, sie)