Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin: Rusko nikdy nebolo proti členstvu Ukrajiny v EÚ, NATO je však hrozba

Ruský prezident Vladimir Putin vo svojom utorkovom vyjadrení počas stretnutia so slovenským premiérom Robertom Ficom (Smer) v Číne zdôraznil, že Rusko nemá žiadne úmysly zaútočiť na inú krajinu.

Rovnako odmietol tvrdenia o plánovanom útoku Ruska na Európu a označil ich za „provokácie alebo nekompetentnosť“.

Putin kritizoval západné krajiny a NATO za snahu „absorbovať celý postsovietsky priestor“, čo Rusko vníma ako hrozbu, a tvrdí, že musí na túto situáciu primerane reagovať. Vyhlásil, že Moskva nemá iné ciele, než chrániť svoje národné záujmy.

Vyjadril sa, že nikdy nebol proti ukrajinskému členstvu v Európskej únii, no otázku členstva Ukrajiny v NATO označil za neprijateľnú pre Rusko.

Podľa neho by túto tému mohli riešiť rokovaniami, pričom uviedol, že s USA o nej diskutovali nepriamou formou na Aljaške a vidí možnosť nájsť konsenzus.

Putin zároveň spomenul, že Rusko teraz musí „vážne odpovedať“ na útoky Ukrajiny na energetickú infraštruktúru a že hľadá priestor na spoluprácu so Spojenými štátmi v otázkach okolo jadrovej elektrárne Záporožie.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Bombic namieta prijatie obžaloby, pojednávanie už tretíkrát zrušili

Pojednávanie s Danielom Bombicom, obžalovaným z viacerých extrémistických trestných činov, opäť odložili. Konať sa malo 4. septembra.

Podľa hovorkyne Špecializovaného trestného súdu Márie Horákovej ho zrušili pre sťažnosť, ktorú podal obžalovaný proti prijatiu obžaloby. O tejto sťažnosti ešte nerozhodol Najvyšší súd SR.

Prokurátor Generálnej prokuratúry SR podal v júli obžalobu na Slováka pre 26 skutkov, opísaných v 12 bodoch obžaloby, prevažne súvisiacich s extrémizmom. Pojednávania naplánovali už na 28. augusta a 1. septembra, no aj tie zrušili.

Bombica eskortovali na Slovensko v januári z Veľkej Británie vládnym špeciálom. Najvyšší súd mu v polovici júla potvrdil väzobné stíhanie. Medzičasom žiadal generálneho prokurátora aj o uplatnenie známeho paragrafu 363.

V júni mu pribudlo nové obvinenie pre podozrenie zo sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd pre gesto, ktoré ukázal s putami na rukách pri vzatí do väzby.

Pred pár dňami zverejnil na Telegrame nahrávku s odkazom pre politikov Smeru. Premiéra Roberta Fica a ministra obrany Roberta Kaliňáka (obaja Smer) vyzval, aby sa buď zastali jeho prípadu, alebo sa od neho dištancovali.

(tasr, max)

Minúta  |  

Bývalá školská inšpektorka a poslankyňa za PS sa vzdala mandátu

Poslankyňa Národnej rady SR Viera Kalmárová z opozičného Progresívneho Slovenska sa v utorok vzdala poslaneckého mandátu. Informovalo o tom mediálne oddelenie strany.

Bývalá hlavná školská inšpektorka opúšťa parlamentné lavice z osobných dôvodov. "Toto jej rozhodnutie bolo dlhodobo plánované," spresnila strana.

Novou členkou poslaneckého klubu bude Gréta Gregorová, ktorá zloží sľub v úvode nadchádzajúcej schôdze.

Sľub zloží aj právnik Igor Dušenka, ktorý nastúpi ako náhradník za nedávno zosnulú Anna Záborskú z poslaneckého klubu Slovensko, KÚ, Za ľudí.

(tasr, max)

Minúta  |  

Fínsky prezident Stubb: Bezpečnostná situácia v Európe zostane náročná

Fínsky prezident Alexander Stubb varoval, že bezpečnostná situácia v Európe zostane ešte dlhodobo náročná a nepredvídateľná.

V rozhovore pre Reuters zdôraznil, že súčasný geopolitický stav v regióne prináša množstvo výziev, ktoré nevyriešia ľahko ani rýchlo.

Čo sa týka bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, Stubb priznal, že v tejto oblasti dosahujú viditeľné pokroky, a vyjadril nádej, že riešenie sa čoskoro objaví. Táto snaha je podľa jeho názoru kľúčová na zabezpečenie stability v regióne i pre podporu Ukrajiny v aktuálnom konflikte.

Napriek tomu však zostáva Stubb skeptickým v oblasti možnosti dosiahnuť v najbližšom čase spoločný rámec pre mierové rokovania a možné riešenie situácie na Ukrajine.

„Nie som veľmi optimistický, že v blízkej budúcnosti dosiahneme prímerie alebo rámec pre mierové rokovania,“ uviedol.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Šaškov plán spoločného sídla štátnych inštitúcií za 90 miliónov eur sa zasekol

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) plánoval sústrediť pod jednu strechu viaceré štátne zdravotnícke inštitúcie – Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP), záchranku, Národné centrum zdravotníckych informácií aj samotné ministerstvo.

Projekt sťahovania do kancelárií Westend na bratislavskej Patrónke za približne 90 miliónov eur sa však komplikuje. Píšu Aktuality.sk.

VšZP má prenájom na Panónskej ceste len do januára 2026, o novom sídle ešte nie je rozhodnuté. Podľa ministerstva však nejde o záväzné termíny a rokujú o viacerých alternatívach.

Štúdia uskutočniteľnosti pritom upozorňuje, že na prípravu priestorov pred začiatkom nájmu je nutných aspoň desať mesiacov.

Rovnaký čas žiada aj rekonštrukcia budovy, do ktorej sa má sťahovať Národné centrum zdravotníckych informácií. Tí majú nájomnú zmluvu v aktuálnom sídle do konca budúcoročného novembra.

Analytici Útvaru hodnoty za peniaze varujú, že bez jasného harmonogramu hrozí duplicitné platenie nájmov a neefektívne využívanie budov.

Útvar odporučil variant spoločného sídla vo Westende ako najvýhodnejší. Štát by za 15-ročný nájom zaplatil 87,3 milióna eur. Zároveň radí rokovať o nižšej cene, keďže výpočty ukazujú, že navrhovaná cena 16,2 eura za meter štvorcový prevyšuje priemer iných štátnych nájmov o 1,1 eura.

(max)

Minúta  |  

Zemetrasenie v Afganistane si vyžiadalo už viac než 1 100 mŕtvych

Zemetrasenie, ktoré zasiahlo Afganistan, je jednou z najhorších prírodných katastrof za uplynulé roky v tomto regióne.

Počet potvrdených obetí stúpol už na 1 124 a viac ako 3 251 zranených. Zemetrasenie spôsobilo aj rozsiahle materiálne škody, zničilo viac než osemtisíc domov, čo zhoršuje už aj tak náročnú situáciu v krajine postihnutej dlhodobým konfliktom, slabou infraštruktúrou a obmedzenými kapacitami pre núdzovú pomoc.

Afganská spoločnosť Červeného polmesiaca koordinuje záchranné a humanitárne úsilie v tejto oblasti, avšak prístup k najpostihnutejším regiónom komplikuje ťažký terén a vzniknuté škody na dopravnej infraštruktúre.

Rastie aj dopyt po medzinárodnej pomoci, keďže miestne zdroje a kapacity sú preťažené.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.