Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Slovensko potvrdilo postoj ku Kosovu, Blanár zdôraznil princípy Slovenska

Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár sa na Bledskom strategickom fóre v Slovinsku zapojil do panelovej diskusie o líderstve a multilaterálnej diplomacii. Vystúpil po boku ministrov zahraničných vecí Slovinska, Egypta, Jordánska a predstaviteľa Svätej stolice.

Blanár zdôraznil, že najdôležitejším nástrojom medzinárodného spoločenstva je rešpektovanie medzinárodného práva, pričom kritizoval jeho selektívne uplatňovanie.

Upozornil aj na potrebu reformy globálnych inštitúcií vrátane OSN, aby lepšie reflektovali súčasné geopolitické a ekonomické pomery.

Panelisti sa zhodli, že svet musí konať rýchlejšie a dôslednejšie, inak sa za nečinnosť zaplatí vysoká cena. Blanár zároveň pripomenul konzistentný postoj Slovenska k otázke Kosova, ktoré Bratislava neuznáva z dôvodu porušenia princípov teritoriálnej integrity. Ako príklad otvoreného prístupu Slovenska spomenul aj aktuálnu návštevu premiéra Roberta Fica v Číne.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Súd rozhodol v prospech Muska, X Corp nemusí platiť arbitrážne poplatky

Americký odvolací súd rozhodol, že spoločnosť X (bývalý Twitter) nemôže byť nútená uhradiť počiatočné poplatky za arbitráž v sporoch so zamestnancami prepustenými po akvizícii Elonom Muskom.

Siedmi bývalí pracovníci tvrdia, že X sa snaží mariť konania tým, že odmieta zaplatiť poplatky približne 1 500 dolárov, ktoré sú podľa pravidiel arbitrážnej spoločnosti JAMS povinní hradiť zamestnávatelia. Súd však konštatoval, že otázky o poplatkoch spadajú do kompetencie samotnej arbitráže, nie federálnych súdov.

Rozhodnutie zvrátilo verdikt newyorského okresného súdu, ktorý predtým rozhodol v prospech zamestnancov. X argumentuje, že arbitráž nebola povinná, keďže pracovníci mali možnosť z nej vystúpiť.

Mnoho exzamestnancov už podalo žaloby a X nedávno súhlasil s vyplatením bližšie nešpecifikovanej sumy v Kalifornii za údajne nevyplatené odstupné vo výške 500 miliónov dolárov.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Fínsko odstraňuje svastiku z armádnej symboliky. V NATO nechce vyvolávať rozpaky

Fínske letectvo sa rozhodlo ukončiť používanie svastiky na vlajkách svojich jednotiek. Symbol, ktorý sa objavoval na fínskych lietadlách už od roku 1918, postupne mizne pre jeho problematické vnímanie v súčasnosti, najmä po jeho zneužití nacistickým Nemeckom.

Plukovník Tomi Böhm, nový veliteľ Karelskej leteckej flotily, informoval, že hoci nejde o politické rozhodnutie, ide o krok, ktorý predíde trápnym situáciám s medzinárodnými partnermi, ako sú napríklad spojenci z NATO.

Priznal však, že reforma ešte nie je dokončená a nie je jasné, kedy presne svastika zmizne zo všetkých vlajok, informuje portál Novinky.cz.

Fínska svastika mala pôvodne iný význam – používala sa ako talizman pre šťastie a symbolizovala boj za slobodu počas útokov Sovietskeho zväzu. Jej pôvod siaha k darovanému lietadlu v roku 1918, ktoré nieslo znak grófa Erika von Rosena.

(novinky.cz, mja)

Minúta  |  

Grécko odhalilo podvody s dotáciami z EÚ, neoprávnene vyplatili milióny eur

V Grécku sa prevalil škandál s poľnohospodárskymi dotáciami z EÚ, pri ktorom podvodní žiadatelia získali minimálne 23 miliónov eur. Vyšetrovanie odhalilo, že viacerí príjemcovia uvádzali falošné údaje o rozlohe pôdy či počte hospodárskych zvierat.

Grécke úrady preverili vyše 6300 prípadov a v 1036 z nich našli neoprávnené platby. Kauzy už boli postúpené súdom, ktoré môžu rozhodnúť o zhabaní majetku. Minister Michalis Chrisochoidis zdôraznil, že zneužívanie peňazí určených na podporu poľnohospodárstva je neprijateľné.

Do prípadu sa zapojila aj EÚ, ktorá preveruje rozsah korupcie. Vyšetrovanie poukázalo na systémové zlyhania v agentúre OPEKEPE, ktorá každoročne rozdeľuje miliardy eur farmárom. Škandál si vyžiadal odstúpenie člena vlády a viacerých úradníkov a vyvolal napätie medzi Aténami a Bruselom.

Hoci vláda tvrdí, že podvody pretrvávajú celé desaťročia, opozícia spája kauzu s obdobím Mitsotakisovej administratívy.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ukrajina priviezla späť ďalšie unesené deti z Ruska a okupovaných území

Na Ukrajinu sa podarilo priviesť ďalšiu skupinu detí, ktoré boli unesené do Ruska alebo na okupované územia.

Oznámil to ombudsman pre ľudské práva Dmytro Lubinec, pričom iniciatívu pripísal prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému a spolupráci viacerých inštitúcií s medzinárodnými partnermi. Podľa šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka ide o deti vo veku od troch mesiacov do 18 rokov.

Medzi nimi bolo aj dieťa so zdravotným postihnutím a matka so synmi, ktorých deportovali do Ruska. Počet navrátených nebol zverejnený. Kyjev tvrdí, že od začiatku ruskej invázie bolo násilne odvlečených vyše 19-tisíc detí.

Medzinárodný trestný súd v Haagu už vydal zatykač na prezidenta Vladimira Putina a ruskú detskú ombudsmanku Mariju Ľvovovú-Belovovú pre podozrenie z organizovania únosov. Moskva tieto obvinenia odmieta.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Trumpove clá pod paľbou: akcie padajú, nervozita na trhu rastie


Americká burza Wall Street sa v utorok prepadla na najnižšiu úroveň za viac než týždeň. Dôvodom boli obavy investorov z právnej neistoty okolo ciel prezidenta USA Donalda Trumpa, ktoré odvolací súd vyhlásil väčšinou za nelegálne, hoci zatiaľ ostávajú v platnosti do 14. októbra. Následne môžu byť predmetom rozhodnutia Najvyššieho súdu.

Výnosy z 30-ročných dlhopisov vzrástli na mesačné maximum a index volatility VIX vyskočil najvyššie za posledné štyri týždne. Dow Jones stratil 1,17 percenta, S&P 500 klesol o 1,46 percenta a Nasdaq až o 1,84 percenta.

Najväčšie straty zaznamenali technologické akcie ako Nvidia, Apple a Microsoft. Naopak, akcie PepsiCo posilnili po oznámení aktivistického vstupu fondu Elliott Management.

Trh navyše nervózne očakáva augustovú správu o zamestnanosti. Napriek tomu si Nasdaq v auguste pripísal piaty mesačný zisk v rade. Sezónne slabý september však môže vývoj zvrátiť.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.