Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Grécko odhalilo podvody s dotáciami z EÚ, neoprávnene vyplatili milióny eur

V Grécku sa prevalil škandál s poľnohospodárskymi dotáciami z EÚ, pri ktorom podvodní žiadatelia získali minimálne 23 miliónov eur. Vyšetrovanie odhalilo, že viacerí príjemcovia uvádzali falošné údaje o rozlohe pôdy či počte hospodárskych zvierat.

Grécke úrady preverili vyše 6300 prípadov a v 1036 z nich našli neoprávnené platby. Kauzy už boli postúpené súdom, ktoré môžu rozhodnúť o zhabaní majetku. Minister Michalis Chrisochoidis zdôraznil, že zneužívanie peňazí určených na podporu poľnohospodárstva je neprijateľné.

Do prípadu sa zapojila aj EÚ, ktorá preveruje rozsah korupcie. Vyšetrovanie poukázalo na systémové zlyhania v agentúre OPEKEPE, ktorá každoročne rozdeľuje miliardy eur farmárom. Škandál si vyžiadal odstúpenie člena vlády a viacerých úradníkov a vyvolal napätie medzi Aténami a Bruselom.

Hoci vláda tvrdí, že podvody pretrvávajú celé desaťročia, opozícia spája kauzu s obdobím Mitsotakisovej administratívy.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ukrajina priviezla späť ďalšie unesené deti z Ruska a okupovaných území

Na Ukrajinu sa podarilo priviesť ďalšiu skupinu detí, ktoré boli unesené do Ruska alebo na okupované územia.

Oznámil to ombudsman pre ľudské práva Dmytro Lubinec, pričom iniciatívu pripísal prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému a spolupráci viacerých inštitúcií s medzinárodnými partnermi. Podľa šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka ide o deti vo veku od troch mesiacov do 18 rokov.

Medzi nimi bolo aj dieťa so zdravotným postihnutím a matka so synmi, ktorých deportovali do Ruska. Počet navrátených nebol zverejnený. Kyjev tvrdí, že od začiatku ruskej invázie bolo násilne odvlečených vyše 19-tisíc detí.

Medzinárodný trestný súd v Haagu už vydal zatykač na prezidenta Vladimira Putina a ruskú detskú ombudsmanku Mariju Ľvovovú-Belovovú pre podozrenie z organizovania únosov. Moskva tieto obvinenia odmieta.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Trumpove clá pod paľbou: akcie padajú, nervozita na trhu rastie


Americká burza Wall Street sa v utorok prepadla na najnižšiu úroveň za viac než týždeň. Dôvodom boli obavy investorov z právnej neistoty okolo ciel prezidenta USA Donalda Trumpa, ktoré odvolací súd vyhlásil väčšinou za nelegálne, hoci zatiaľ ostávajú v platnosti do 14. októbra. Následne môžu byť predmetom rozhodnutia Najvyššieho súdu.

Výnosy z 30-ročných dlhopisov vzrástli na mesačné maximum a index volatility VIX vyskočil najvyššie za posledné štyri týždne. Dow Jones stratil 1,17 percenta, S&P 500 klesol o 1,46 percenta a Nasdaq až o 1,84 percenta.

Najväčšie straty zaznamenali technologické akcie ako Nvidia, Apple a Microsoft. Naopak, akcie PepsiCo posilnili po oznámení aktivistického vstupu fondu Elliott Management.

Trh navyše nervózne očakáva augustovú správu o zamestnanosti. Napriek tomu si Nasdaq v auguste pripísal piaty mesačný zisk v rade. Sezónne slabý september však môže vývoj zvrátiť.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Merz: Putin je „azda najhorší vojnový zločinec našej doby“

Nemecký kancelár Friedrich Merz označil ruského prezidenta Vladimira Putina za „vojnového zločinca“ a dokonca za „azda najhoršieho vojnového zločinca našej doby“. Vyhlásil to v televíznom rozhovore, v ktorom zdôraznil, že s vojnovými zločincami nemožno zaobchádzať so zhovievavosťou.

Od nástupu do úradu v máji Merz pravidelne kritizuje Moskvu, pričom ju obviňuje z najťažších vojnových zločinov a teroru voči civilistom, no takto priamo sa na adresu Putina vyjadril po prvý raz. Jeho vyjadrenie prišlo po otázke, aký prívlastok by Putinovi dal v reakcii na slová Ursuly von der Leyenovej, ktorá šéfa Kremľa nedávno označila za „predátora“.

Berlín zostáva jedným z hlavných európskych podporovateľov Kyjeva a Merz aktívne vystupuje v rámci takzvanej koalície ochotných.

Na nadchádzajúcom stretnutí tejto skupiny plánuje navrhnúť švajčiarsku Ženevu ako miesto budúcich rokovaní o prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Francúzsko blokuje klimatický cieľ EÚ 2040. Chce rozhodovanie lídrov

Francúzsko požaduje, aby sa rokovania o novom klimatickom cieli EÚ na rok 2040 posunuli z úrovne ministrov na lídrov členských štátov, čo by mohlo odložiť plánovanú dohodu. Krajina argumentuje neistotou ohľadom realizovateľnosti cieľa a súčasne čelí vnútornej politickej kríze.

Rokovania na úrovni lídrov sú komplikovanejšie, keďže si vyžadujú jednomyseľnosť. Európska komisia navrhuje zníženie emisií o 90 percent do roku 2040 oproti úrovni z roku 1990. Návrh však naráža na odpor viacerých štátov, vrátane Poľska a Česka.

Niektoré krajiny ako Španielsko a Dánsko zasa varujú, že oddelené schválenie cieľov pre roky 2035 a 2040 by mohlo oslabiť celkovú ambíciu klimatickej politiky.

Hoci sa Európska únia snaží udržať kurz uhlíkovej neutrality do roku 2050, rokovania komplikujú rozdielne postoje k zaťaženiu priemyslu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Atentát na Parubého: vrah tvrdí, že konal z osobnej pomsty

Ukrajina sa lúči s významným politikom Andrijom Parubím, ktorý bol cez víkend zastrelený v centre Ľvova. Išlo už o druhú politickú vraždu v tomto meste za posledný rok. Parubij, bývalý predseda parlamentu a kľúčová postava Majdanu v roku 2014, bol podľa zadržaného útočníka obeťou "osobnej pomsty".

Útočník, Ukrajinec, tvrdí, že konal nezávisle, motivovaný smrťou svojho syna vo vojne a túžbou dostať sa na výmenný zoznam zajatcov.

Polícia však nevylučuje ruské zapojenie a útok vyšetruje ako súčasť širšieho kontextu hybridnej vojny.

Parubij, rodák z Ľvova, bol vnímaný ako významný symbol ukrajinského vlastenectva. Obyvatelia mesta pripomenuli aj vraždu Iryny Farionovej z júla 2024, pričom niektorí vidia za atentátmi ruské snahy eliminovať národných lídrov.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.