Preskočiť na obsah
  |  

Proces s bosom sýkorovcov nanovo otvoria pre porušenie práva na obhajobu

Na Okresnom súde v Banskej Bystrici nanovo otvoria proces so známym bosom bratislavskej skupiny sýkorovcov Róbertom Lališom, prezývaným Kýbel.

Hlavné pojednávanie v kauze starých mafiánskych vrážd sa síce začalo už v máji, keď prokurátor predniesol obžalobu a vypovedali prví svedkovia, no súd sa rozhodol celé konanie zopakovať. Dôvodom bolo porušenie práva na obhajobu – náhradnej obhajkyni totiž neposkytli dostatočnú lehotu na prípravu.

Lališ čelí obžalobe za štyri skutky z rokov 1995 až 1997, medzi nimi aj za prvú demonštratívnu mafiánsku vraždu v Bratislave – likvidáciu Vladimíra Daniša, prezývaného Tuti, a jeho brata Jozefa v júli 1995.

Podľa prokuratúry bol Kýbel tým, kto odpálil nálož v aute, pričom skutok mal byť dohodnutý so šéfom banskobystrického podsvetia Mikulášom Černákom a nebohým bosom Miroslavom Sýkorom.

Odpykával si už pritom doživotný trest za iné vraždy z rokov 1998 a 1999, no Najvyšší súd SR mu ho na základe mimoriadneho dovolania zrušil. Za tieto skutky ho Špecializovaný trestný súd začiatkom septembra opätovne odsúdil na 25 rokov väzenia. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.

(tasr, max)

  |  

Gašpar dúfa, že Rusko by sa nepokúšalo útočiť na členské štáty NATO

Tibor Gašpar (Smer) vyslovil, že vzdušný priestor Slovenska je chránený nedostatočne. "A voči incidentom ako v Poľsku, dá sa povedať, že skoro vôbec," zhodnotil.

Zohľadňujúc teóriu, že nad Poľsko prenikli drony ruského pôvodu, je podľa poslanca pred Slovenskom a ostatnými krajinami otázka, ako sme pripravení na obdobnú situáciu a ako ďalej fungovať. Odsúdil však akékoľvek porušovanie medzinárodného práva.

"Investujeme ohromné finančné prostriedky do zbrojenia na Ukrajine, sami podceňujeme vlastnú bezpečnosť," vyhlásil s dôvetkom, že za slabú ochranu slovenského vzdušného priestoru môže bývalý minister obrany Jaroslav Naď (Demokrati). Generálna prokuratúra by tak mala podľa Gašpara preveriť aj ohrozenie bezpečnosti krajiny.

"Sú tu dohody, že nás bude chrániť Aliancia. Ale pri Poľsku sa ukázalo, že zrejme nie sú dostatočne chránené ani ďalšie štáty," skonštatoval a vymenoval Maďarsko či Rumunsko – teda štáty na východnej hranici NATO.

V týchto by mali podľa neho už dnes byť zariadenia protivzdušnej obrany, ktoré budú zabraňovať prieniku dronov a inej vojenskej techniky, napríklad balistických rakiet.

"Dúfam, že sa nikdy nestane, že by sa Ruská federácia takýmto spôsobom pokúšala útočiť na členské krajiny," uzavrel s tým, že Rusko zrejme len testovalo, ako sme pripravení. "A ukázalo sa, že nie sme vôbec."

(max)

  |  

Merz: Nemecko musí mať rozviedku hodnú svojej sily a veľkosti

Nemecký kancelár Friedrich Merz upozornil, že bezpečnostná situácia v krajine je najvážnejšia od konca druhej svetovej vojny.

Pri nástupe Martina Jaegera do čela zahraničnej rozviedky BND vyzval na jej posilnenie, aby dokázala čeliť narastajúcim hybridným hrozbám.

Podľa Merza sa Európa ocitla v období, keď sa dlhoročné základy mieru a stability otriasajú, a Nemecko musí konať, zodpovedajúc svojej veľkosti a ekonomickej sile.

Medzi najväčšie hrozby patria sabotáže, špionáž či dezinformačné kampane, ktoré podľa bezpečnostných zložiek pochádzajú najmä z Ruska.

Jaeger, ktorý doteraz pôsobil ako veľvyslanec na Ukrajine, nahrádza dlhoročného šéfa Bruna Kahla.

Merz zdôraznil, že v čase rastúceho napätia potrebuje krajina výkonnú a technicky vyspelú rozviedku – civilnú aj vojenskú –, ktorá zabezpečí včasné informácie a výhodu v súčasnom geopolitickom prostredí.

(reuters, red)

  |  

V parlamente zasahovali hasiči, Glückovi prišla obálka s práškom

V budove Národnej rady (NR) SR vo štvrtok zasahovali príslušníci Hasičského a záchranného zboru. Dôvodom bola podozrivá zásielka.

Zrealizované analýzy ukázali, že jej obsahom nebola nebezpečná látka. TASR o tom informovali z odboru komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie NR SR.

„Po vykonaní všetkých príslušných úkonov a analýz bolo potvrdené, že obsah zásielky nepredstavoval nebezpečnú látku. Zdôrazňujeme, že žiadnym spôsobom nebola narušená bezpečnosť objektu ani nebolo ohrozené zdravie prítomných osôb,“ priblížili s tým, že obálku zachytili ešte v rámci doručovania do parlamentu.

Informovali, že nateraz nie je možné o incidente viac informovať. „Vzhľadom na to, že v súvislosti s touto udalosťou prebieha ďalšie vyšetrovanie vedené príslušnými orgánmi, nie je v tejto chvíli možné poskytovať bližšie informácie,“ dodali.

Poslanec NR SR Richard Glück (Smer) vo štvrtok uviedol, že obálka s práškom bola adresovaná jemu a odosielateľa nepozná. Bližšie informácie nepovedal. Očakáva, že ho vo veci ešte vypočujú.

(max)

  |  

Balogová končí ako šéfredaktorka denníka Sme, nahradí ju Krpelan

Predstavenstvo vydavateľstva Petit Press oznámilo, že Roman Krpelan vystrieda Beatu Balogovú, ktorá po 11 rokoch odchádza z vedenia redakcie, no vo vydavateľstve zostáva ako komentátorka.

Krpelan bude zodpovedný za redakcie Sme, Korzár, Index a Closer. Do redakcie nastúpil už v roku 2001, od roku 2005 bol zástupcom šéfredaktora a po odchode v roku 2010 pôsobil v súkromnej i štátnej sfére.

Bol riaditeľom komunikačnej agentúry, hovorcom prezidenta Andreja Kisku. Roman Krpelan pomáhal zakladať stranu Za ľudí, bol jej členom a generálnym manažérom.

Do Petit Pressu sa vrátil v roku 2023 ako riaditeľ Sme a člen predstavenstva.

Balogová bola najdlhšie slúžiacou šéfredaktorkou v 33-ročnej histórii denníka. Po odchode 50 novinárov v roku 2014 vybudovala novú redakciu a pod jej vedením Sme získalo najviac ocenení v ankete Novinárska cena. Vydavateľstvo ocenilo jej prínos a potvrdilo, že zostáva v Sme.

(sme, lud)

  |  

Slovenské stavebníctvo rastie. V júli vyskočila produkcia o 10,3 percenta

Stavebná produkcia na Slovensku zažila v júli 2025 výrazný medziročný rast – dosiahla 740,5 milióna eur, čo predstavuje nárast o 10,3 percenta.

Ide o najrýchlejšie tempo rastu od januára 2023. Hoci medzimesačne produkcia po sezónnom očistení mierne klesla (-1,4 percenta), medziročné údaje poukazujú na silné zotavenie sektora.

K rastu prispela najmä domáca nová výstavba, ktorá stúpla o 6,6 percenta, a mierne sa zvýšili aj opravy a údržba. Výstavba budov zaznamenala nárast o 12,3 percenta, zatiaľ čo inžinierske stavby stagnovali.

Zaujímavosťou je aj takmer 30-percentný rast zahraničných projektov slovenských stavebných firiem. Za prvých sedem mesiacov roka odvetvie vykázalo produkciu v hodnote 4,2 miliardy eur, čo je o 5,1 percenta viac než vlani.

Rast potiahli najmä domáce stavby a projekty v zahraničí.

(tasr, lup)