Preskočiť na obsah
  |  

V Bratislave sa zhromaždili nespokojní obyvatelia na protivládnom proteste

V Bratislave na Námestí SNP sa vo štvrtok koná protest proti krokom súčasnej vládnej koalície. Organizuje ho opozičný poslanec Alojz Hlina (SaS) spoločne s občianskym aktivistom Nikitom Slovákom.

"Príďme si povedať, že sa nám to tu naozaj nepáči, že chceme niečo iné, chceme demokraciu, chceme naozaj rovných ľudí vo vláde a chceme politiku, nad ktorou nebudeme musieť každý deň vzdychať a plakať," povedal Slovák.

Mestská polícia Bratislava upozorňuje, že pri veľkom počte účastníkov môže dôjsť aj k obmedzeniam v doprave. "Ak sa budete pohybovať v centre, počítajte s tým, že Námestie SNP bude rušnejšie než obvykle," uviedla.

Účastníkov protestu a aj širokú verejnosť zároveň mestskí policajti vyzvali na toleranciu a vzájomný rešpekt.

Na piatok avizovalo protesty proti vláde Roberta Fica (Smer) aj opozičné Progresívne Slovensko.

(tasr, max)

  |  

Zbraň, ktorou zrejme zabili Kirka, niesla ideologické odkazy

V puške, ktorú mohli použiť na vraždu Charlieho Kirka, našli vyšetrovatelia muníciu s vyrytými vyjadreniami transgender a antifašistickej ideológie. Informoval o tom Wall Street Journal.

V zásobníku boli podľa zdroja portálu s vygravírovaným nápisom dokopy tri nevystrelené náboje.

Tridsaťjedenročný Kirk, vplyvný spojenec a podporovateľ úradujúceho prezidenta USA Donalda Trumpa, podľahol zraneniam po tom, ako ho v stredu počas prejavu na podujatí na univerzite v štáte Utah útočník postrelil do krku.

Vyšetrovatelia našli v neďalekej zalesnenej oblasti pušku a skúmajú ju spolu s odtlačkami dlaní a stôp. Po páchateľovi stále pátrajú.

Podľa FBI a štátnych úradov prišiel strelec do areálu len pár minút pred začiatkom podujatia a bezpečnostné kamery zachytili, ako vystupuje po schodiskách na strechu neďalekej budovy, odkiaľ vystrelil na Kirka. Strelec pôsobil ako vysokoškolák a „dobre zapadol“ do prostredia univerzity, tvrdí vyšetrovateľ. FBI má údajne "dobré videozáznamy", ale nechce ich zverejniť.

Trump označil Kirka za "mučeníka" a avizoval, že mu in memoriam udelí Prezidentskú medailu slobody, najvyššie civilné vyznamenanie v krajine.

(reuters, max)

  |  

Komisár pre energetiku potvrdil termín na ukončenie dovozu ropy z Ruska

Európska únia potvrdila, že dodrží svoj plán postupného ukončenia dovozu ruskej ropy a plynu do roku 2028. Po rokovaní s americkým ministrom energetiky Chrisom Wrightom to vo štvrtok oznámil eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen.

Podľa jeho slov ide o "veľmi ambiciózny plán", ktorý má zabezpečiť, že ukončenie závislosti od Ruska nespôsobí prudký rast cien ani problémy s dodávkami.

Brusel rokuje o legislatívnom návrhu, ktorý by od 1. januára 2028 úplne zakázal dovoz ruskej ropy a plynu. Krátkodobé kontrakty by sa nemali uzatvárať už od budúceho roka.

Zároveň však Únia čelí tlaku Spojených štátov, ktoré vyzývajú k rýchlejšiemu postupu. Prezident Donald Trump minulý týždeň vyzval európskych lídrov, aby s nákupmi ruskej ropy skončili okamžite a prestali tak financovať boje proti Ukrajine.

Jorgensen potvrdil zhodu, že Európa musí konať čo najrýchlejšie. Američania zasa otvorene priznávajú, že chcú zvýšiť svoj podiel na európskom trhu. "Najväčším nástrojom na vyplnenie tejto medzery bol vývoz energie zo Spojených štátov. Chceme v tom pokračovať," uviedol Wright.

(reuters, max)

  |  

Proces s bosom sýkorovcov nanovo otvoria pre porušenie práva na obhajobu

Na Okresnom súde v Banskej Bystrici nanovo otvoria proces so známym bosom bratislavskej skupiny sýkorovcov Róbertom Lališom, prezývaným Kýbel.

Hlavné pojednávanie v kauze starých mafiánskych vrážd sa síce začalo už v máji, keď prokurátor predniesol obžalobu a vypovedali prví svedkovia, no súd sa rozhodol celé konanie zopakovať. Dôvodom bolo porušenie práva na obhajobu – náhradnej obhajkyni totiž neposkytli dostatočnú lehotu na prípravu.

Lališ čelí obžalobe za štyri skutky z rokov 1995 až 1997, medzi nimi aj za prvú demonštratívnu mafiánsku vraždu v Bratislave – likvidáciu Vladimíra Daniša, prezývaného Tuti, a jeho brata Jozefa v júli 1995.

Podľa prokuratúry bol Kýbel tým, kto odpálil nálož v aute, pričom skutok mal byť dohodnutý so šéfom banskobystrického podsvetia Mikulášom Černákom a nebohým bosom Miroslavom Sýkorom.

Odpykával si už pritom doživotný trest za iné vraždy z rokov 1998 a 1999, no Najvyšší súd SR mu ho na základe mimoriadneho dovolania zrušil. Za tieto skutky ho Špecializovaný trestný súd začiatkom septembra opätovne odsúdil na 25 rokov väzenia. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.

(tasr, max)

  |  

Gašpar dúfa, že Rusko by sa nepokúšalo útočiť na členské štáty NATO

Tibor Gašpar (Smer) vyslovil, že vzdušný priestor Slovenska je chránený nedostatočne. "A voči incidentom ako v Poľsku, dá sa povedať, že skoro vôbec," zhodnotil.

Zohľadňujúc teóriu, že nad Poľsko prenikli drony ruského pôvodu, je podľa poslanca pred Slovenskom a ostatnými krajinami otázka, ako sme pripravení na obdobnú situáciu a ako ďalej fungovať. Odsúdil však akékoľvek porušovanie medzinárodného práva.

"Investujeme ohromné finančné prostriedky do zbrojenia na Ukrajine, sami podceňujeme vlastnú bezpečnosť," vyhlásil s dôvetkom, že za slabú ochranu slovenského vzdušného priestoru môže bývalý minister obrany Jaroslav Naď (Demokrati). Generálna prokuratúra by tak mala podľa Gašpara preveriť aj ohrozenie bezpečnosti krajiny.

"Sú tu dohody, že nás bude chrániť Aliancia. Ale pri Poľsku sa ukázalo, že zrejme nie sú dostatočne chránené ani ďalšie štáty," skonštatoval a vymenoval Maďarsko či Rumunsko – teda štáty na východnej hranici NATO.

V týchto by mali podľa neho už dnes byť zariadenia protivzdušnej obrany, ktoré budú zabraňovať prieniku dronov a inej vojenskej techniky, napríklad balistických rakiet.

"Dúfam, že sa nikdy nestane, že by sa Ruská federácia takýmto spôsobom pokúšala útočiť na členské krajiny," uzavrel s tým, že Rusko zrejme len testovalo, ako sme pripravení. "A ukázalo sa, že nie sme vôbec."

(max)

  |  

Merz: Nemecko musí mať rozviedku hodnú svojej sily a veľkosti

Nemecký kancelár Friedrich Merz upozornil, že bezpečnostná situácia v krajine je najvážnejšia od konca druhej svetovej vojny.

Pri nástupe Martina Jaegera do čela zahraničnej rozviedky BND vyzval na jej posilnenie, aby dokázala čeliť narastajúcim hybridným hrozbám.

Podľa Merza sa Európa ocitla v období, keď sa dlhoročné základy mieru a stability otriasajú, a Nemecko musí konať, zodpovedajúc svojej veľkosti a ekonomickej sile.

Medzi najväčšie hrozby patria sabotáže, špionáž či dezinformačné kampane, ktoré podľa bezpečnostných zložiek pochádzajú najmä z Ruska.

Jaeger, ktorý doteraz pôsobil ako veľvyslanec na Ukrajine, nahrádza dlhoročného šéfa Bruna Kahla.

Merz zdôraznil, že v čase rastúceho napätia potrebuje krajina výkonnú a technicky vyspelú rozviedku – civilnú aj vojenskú –, ktorá zabezpečí včasné informácie a výhodu v súčasnom geopolitickom prostredí.

(reuters, red)