Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Gröhling: chceme generálny štrajk 17. novembra, protesty nezaberajú

Symbol boja za slobodu a demokraciu 17. november je deň, keď by mali opozičné politické strany otriasť vládou tým, že vyvolajú generálny štrajk. V TASR TV to povedal predseda SaS Branislav Gröhling.

Vláda si podľa neho už zvykla na to, že sympatizanti opozície demonštrujú na námestiach. „Aj keď sa organizujú protesty, s touto vládou to už nič nerobí,“ konštatuje.

Nemali by sme vraj ostať pri predstave, že ho môžu iniciovať iba odborári. Dodal, že do 17. novembra sú ešte dva mesiace, ktoré sa dajú využiť na prípravu. Podpora štrajku sa podľa Gröhlinga dá vyjadriť aj symbolicky, napríklad zatvorením prevádzky na hodinu počas obednej prestávky alebo vyvesením letákov či iných vizuálov.

Rozhodnutie nepozvať na poslednú bratislavskú demonštráciu proti vládnej konsolidácii Hnutie Slovensko, prijal podľa Gröhlinga hlavný organizátor protestu, ktorým bolo Progresívne Slovensko. On osobne vníma hnutie Igora Matoviča ako úspešnú opozičnú stranu, ktorá vie zaujať voličov, ale nie je vhodným partnerom na vládnutie.

Konsolidácia z dielne vlády „zničí ekonomický rast, životnú úroveň, potlačí živnostníkov a malé firmy, potlačí celú ekonomiku“, tvrdí Gröhling.

SaS naďalej podporuje rovnú daň, ktorá podľa neho v minulosti naštartovala ekonomiku, a zvažuje postupné zbližovanie sadzieb DPH, keďže ich rôznorodosť znižuje prehľadnosť a vytvára priestor na úniky. Strana je pripravená aj na rušenie 13. dôchodkov v súčasnej podobe.

(est, tasr)

Minúta  |  

Ombudsman preveruje Macronovu SMS Leyenovej, Komisia ju vymazala

Európsky ombudsman začal vyšetrovanie postupu Európskej komisie pri sprístupnení textovej správy, ktorú francúzsky prezident Emmanuel Macron v januári 2024 poslal Ursule von der Leyenovej cez aplikáciu Signal.

Macron v nej podľa portálu Euronews vyjadril obavy z dohody Únie – Mercosur a jej následkov na francúzskych poľnohospodárov. Keď novinár Alexander Fanta v máji tohto roka požiadal o zverejnenie správy, Komisia priznala jej existenciu, no označila ju za opakovanie známeho francúzskeho postoja bez právneho účinku pre Komisiu.

Uviedla, že vzhľadom na aktivovanú funkciu „miznúcich správ“ nebola správa archivovaná, ale automaticky vymazaná. Žiadosť preto zamietla.

Fanta tvrdí, že správa mala jasný vplyv na rokovania a mala byť uchovaná. Ombudsman teraz skúma, či Komisia konala v súlade s pravidlami transparentnosti.

Prípad pripomína „Pfizergate“, keď Komisia odmietla zverejniť správy medzi von der Leyenovou a šéfom Pfizeru, cez ktoré mala dohodnúť vakcíny za 2,4 miliardy eur priamo s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom.

Kritici tvrdia, že používanie miznúcich správ podkopáva dôveru verejnosti a obchádza povinnosť zachovávať dokumenty s politickým významom. Eurokomisia obhajuje prax ako opatrenie proti únikom a efektívne riadenie úložiska telefónu.

(max)

Minúta  |  

Spoločnosť Helsing predstavila nový bojový dron CA-1 Europa

Nemecká spoločnosť Helsing predstavila svoj nový autonómny bojový dron CA-1 Europa, ktorý má výrazne posilniť európske letecké obranné kapacity.

Dron váži približne štyri tony, disponuje tvarom s V-koncovkou a je vybavený pokročilou umelou inteligenciou, ktorá mu umožňuje samostatné vykonávanie misií, lietanie v rojoch dronov a spoluprácu s pilotovanými lietadlami v takzvaných „wingman“ formáciách.

Vývoj tohto dronu prebieha v továrni Grob v Bavorsku, čo Helsingu umožňuje kombinovať skúsenosti z tradičnej výroby lietadiel s modernými softvérovými riešeniami AI. Dron je modulárny, s možnosťou vybavenia rôznymi zbraňovými systémami a senzormi.

Helsing plánuje prvý let CA-1 Europa už v roku 2027 a do štyroch rokov by ho mali začať používať v ozbrojených silách. Spoločnosť už dodáva Ukrajine tisíce dronov HX-2, ktoré sú schopné autonómne vyhľadávať a ničiť ciele na bojisku, vrátane ruských tankov a systémov protivzdušnej obrany.

Helsing sa tak stáva najväčším obranným startupom v Európe s ambíciou pomôcť NATO.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Sorosova nadácia odmieta vyšetrovanie pre údajnú podporu terorizmu

Nadácia Open Society Foundations (OSF), ktorú financuje miliardár George Soros, odmietla údajné vyšetrovanie zo strany amerického ministerstva spravodlivosti ako „politicky motivovaný útok“.

Podľa denníka New York Times ministerstvo zvažuje obvinenia nadácie z podpory terorizmu či iných trestných činov. OSF reagovala, že jej činnosť je mierumilovná, zákonná a zameraná na podporu ľudských práv, transparentnosti či vzdelávania.

Organizácia varovala, že ide o snahu umlčať občiansku spoločnosť a obmedziť slobodu prejavu.

Generálna prokurátorka Pam Bondiová síce k informáciám neposkytla priame stanovisko, no poznamenala, že „všetko je na stole“. Správy prichádzajú v čase, keď prezident Donald Trump sľubuje rozložiť „domáce teroristické siete“, ktoré podľa neho financujú ľavicové skupiny. Nasleduje to po atentáte na konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka.

Trump opakovane OSF a samotného Sorosa spomína ako zdroj údajného financovania protestov a násilia. Už predtým podpísal výkonný príkaz, ktorým označil hnutie Antifa za „domácu teroristickú organizáciu“.

(reuters, max)

Minúta  |  

Americký prezident odmietol anexiu Západného brehu Izraelom

Prezident USA Donald Trump vyhlásil, že nedovolí Izraelu anektovať Západný breh Jordánu. Reagoval tak na tlaky izraelských pravicových politikov v Izraeli, ktorí chcú rozšíriť suverenitu nad touto oblasťou a zmariť nádeje na palestínsky štát.

Trump zdôraznil, že „to sa nestane“ a upozornil, že už je čas prestať. Jeho vyjadrenie prichádza po tom, čo viaceré západné krajiny – vrátane Francúzska, Británie či Kanady – uznali Palestínu ako štát. Izrael to ostro odmieta a zároveň pokračuje v rozširovaní osád, vrátane kontroverzného projektu E1, ktorý by rozdelil okupované územia.

Vyhlásenie šéfa Bieleho domu zaznelo tesne pred vystúpením Benjamina Netanjahua v OSN, pričom izraelský premiér reagovať plánuje až po návrate do krajiny.

Súbežne USA predstavili 21-bodový mierový plán pre Blízky východ, ktorý má zastaviť takmer dvojročnú vojnu v Gaze a dosiahnuť dohodu o rukojemníkoch. Podľa miestnych zdrojov si konflikt vyžiadal vyše 65-tisíc palestínskych obetí a časť územia trpí hladomorom.

Izrael čelí čoraz väčšej izolácii, keďže Taliansko a Španielsko poslali vojenské lode na podporu flotily pokúšajúcej sa prelomiť blokádu Gazy.

(reuters, max)

Minúta  |  

NATO a Únia vedú cez Ukrajinu vojnu proti Rusku, povedal Lavrov

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtkovom prejave v OSN obvinil NATO a Európsku úniu, že „zneužívajú Ukrajinu“ a v skutočnosti vedú vojnu proti Rusku. Zdôraznil, že Západ je priamo zapojený do konfliktu, ktorý podľa Moskvy vyprovokovali kroky Európy a USA.

Prehovoril na stretnutí ministrov zahraničných vecí G20 v OSN dva dni po tom, čo americký prezident Donald Trump naznačil tvrdší postoj voči Moskve, pochválil vojenské úsilie Ukrajiny a povedal, že spojenci NATO by mali zostreliť ruské lietadlá, ktoré vstúpia do ich vzdušného priestoru.

Lavrov sa v New Yorku stretol s americkým kolegom Marcom Rubiom a v sobotu má prehovoriť aj na Valnom zhromaždení OSN.

Na jeho slová ostro reagovala britská ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová, ktorá označila ruské tvrdenia za „falošné skreslenia fantasy sveta“ a pripomenula, že ide o nevyprovokovanú ruskú agresiu.

Ukrajinu podľa nej okupuje približne 20 percent ruských síl aj viac ako tri a pol roka od invázie. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová vyzvala na medzinárodný tlak na Kremeľ a upozornila, že ciele Ruska sa nezmenili.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.