Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Osoby z tretích krajín vstúpia do EÚ až po nasnímaní tváre a odtlačkov

Únia bude mať biometrické hranice. Od 12. októbra sa začne postupne spúšťať nový digitálny systém riadenia EES (Entry/Exit System). Ten bude podľa Euronews pri príchode do schengenského priestoru od návštevníkov z tretích krajín vyžadovať odtlačky prstov a fotografiu tváre.

Cieľom je podľa komisára pre vnútorné záležitosti a migráciu Magnusa Brunnera zvýšiť účinnosť hraničných kontrol, bojovať proti nelegálnej migrácii a odhaľovať trestnú činnosť či terorizmus.

Systém sa bude týkať krátkodobých pobytov do 90 dní počas 180-dňového obdobia. Odborníci však upozorňujú na možné riziká. Podľa Julie Behrensovej z Agentúry EÚ pre základné práva môže byť digitálny systém pre cestujúcich praktickejší než pasové pečiatky, no zároveň prináša otázky ochrany údajov a nerovnováhy moci medzi jednotlivcom a štátom.

Biometrická technológia má navyše slabšiu presnosť u ľudí inej farby pleti. Odtlačky budú odoberať deťom od 12 rokov, ale snímky tváre sa budú požadovať od všetkých vrátane dojčiat.

V budúcnosti systém EES doplnia o ETIAS, elektronické povolenie na cestu pre občanov 59 štátov, ktoré majú s Úniou bezvízový styk. Registrácia bude stáť zhruba 20 eur a platiť bude tri roky, respektíve do skončenia platnosti pasu, na ktorý bude povolenie vydané.

(max)

Minúta  |  

Prezident im sľúbil bezplatné obedy v škole, tisíce detí skončili v nemocnici

V indonézskej provincii Západná Jáva sa tento týždeň otrávila jedlom viac než tisícka detí po konzumácii bezplatných školských obedov. Ide o ďalší kameň úrazu pre ambiciózny program prezidenta Prabowa Subianta, ktorý má do konca roka zabezpečiť jedlo pre 83 miliónov žiakov.

Len minulý týždeň hlásili úrady otravu u 800 študentov v Západnej Jáve a na Sulawesi. Podľa miestneho guvernéra sú nemocnice v regióne preplnené, keďže len v okrese Západný Bandung ochorelo vyše 470 detí a v nasledujúcich dňoch pribudlo ďalších 580 prípadov.

Úrady pozastavili činnosť dotknutých kuchýň, no obavy rodičov narastajú. Podľa miestnych mimovládnych organizácií od januárového spustenia programu evidujú už viac ako 6 400 prípadov otravy.

Kritici upozorňujú na nedodržiavanie hygienických štandardov. Problémom je aj vzdialenosť kuchýň od škôl – jedlo sa pripravuje večer a ráno balí, čo vedie k jeho skazeniu.

Prezidentova kancelária sa k novým incidentom zatiaľ nevyjadrila. Podľa guvernéra treba nielen vyvodiť zodpovednosť, ale aj riešiť traumu žiakov a rodín, ktorí stratili dôveru v program.

(reuters, max)

Minúta  |  

Gröhling: chceme generálny štrajk 17. novembra, protesty nezaberajú

Symbol boja za slobodu a demokraciu 17. november je deň, keď by mali opozičné politické strany otriasť vládou tým, že vyvolajú generálny štrajk. V TASR TV to povedal predseda SaS Branislav Gröhling.

Vláda si podľa neho už zvykla na to, že sympatizanti opozície demonštrujú na námestiach. „Aj keď sa organizujú protesty, s touto vládou to už nič nerobí,“ konštatuje.

Nemali by sme vraj ostať pri predstave, že ho môžu iniciovať iba odborári. Dodal, že do 17. novembra sú ešte dva mesiace, ktoré sa dajú využiť na prípravu. Podpora štrajku sa podľa Gröhlinga dá vyjadriť aj symbolicky, napríklad zatvorením prevádzky na hodinu počas obednej prestávky alebo vyvesením letákov či iných vizuálov.

Rozhodnutie nepozvať na poslednú bratislavskú demonštráciu proti vládnej konsolidácii Hnutie Slovensko, prijal podľa Gröhlinga hlavný organizátor protestu, ktorým bolo Progresívne Slovensko. On osobne vníma hnutie Igora Matoviča ako úspešnú opozičnú stranu, ktorá vie zaujať voličov, ale nie je vhodným partnerom na vládnutie.

Konsolidácia z dielne vlády „zničí ekonomický rast, životnú úroveň, potlačí živnostníkov a malé firmy, potlačí celú ekonomiku“, tvrdí Gröhling.

SaS naďalej podporuje rovnú daň, ktorá podľa neho v minulosti naštartovala ekonomiku, a zvažuje postupné zbližovanie sadzieb DPH, keďže ich rôznorodosť znižuje prehľadnosť a vytvára priestor na úniky. Strana je pripravená aj na rušenie 13. dôchodkov v súčasnej podobe.

(est, tasr)

Minúta  |  

Ombudsman preveruje Macronovu SMS Leyenovej, Komisia ju vymazala

Európsky ombudsman začal vyšetrovanie postupu Európskej komisie pri sprístupnení textovej správy, ktorú francúzsky prezident Emmanuel Macron v januári 2024 poslal Ursule von der Leyenovej cez aplikáciu Signal.

Macron v nej podľa portálu Euronews vyjadril obavy z dohody Únie – Mercosur a jej následkov na francúzskych poľnohospodárov. Keď novinár Alexander Fanta v máji tohto roka požiadal o zverejnenie správy, Komisia priznala jej existenciu, no označila ju za opakovanie známeho francúzskeho postoja bez právneho účinku pre Komisiu.

Uviedla, že vzhľadom na aktivovanú funkciu „miznúcich správ“ nebola správa archivovaná, ale automaticky vymazaná. Žiadosť preto zamietla.

Fanta tvrdí, že správa mala jasný vplyv na rokovania a mala byť uchovaná. Ombudsman teraz skúma, či Komisia konala v súlade s pravidlami transparentnosti.

Prípad pripomína „Pfizergate“, keď Komisia odmietla zverejniť správy medzi von der Leyenovou a šéfom Pfizeru, cez ktoré mala dohodnúť vakcíny za 2,4 miliardy eur priamo s generálnym riaditeľom spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom.

Kritici tvrdia, že používanie miznúcich správ podkopáva dôveru verejnosti a obchádza povinnosť zachovávať dokumenty s politickým významom. Eurokomisia obhajuje prax ako opatrenie proti únikom a efektívne riadenie úložiska telefónu.

(max)

Minúta  |  

Spoločnosť Helsing predstavila nový bojový dron CA-1 Europa

Nemecká spoločnosť Helsing predstavila svoj nový autonómny bojový dron CA-1 Europa, ktorý má výrazne posilniť európske letecké obranné kapacity.

Dron váži približne štyri tony, disponuje tvarom s V-koncovkou a je vybavený pokročilou umelou inteligenciou, ktorá mu umožňuje samostatné vykonávanie misií, lietanie v rojoch dronov a spoluprácu s pilotovanými lietadlami v takzvaných „wingman“ formáciách.

Vývoj tohto dronu prebieha v továrni Grob v Bavorsku, čo Helsingu umožňuje kombinovať skúsenosti z tradičnej výroby lietadiel s modernými softvérovými riešeniami AI. Dron je modulárny, s možnosťou vybavenia rôznymi zbraňovými systémami a senzormi.

Helsing plánuje prvý let CA-1 Europa už v roku 2027 a do štyroch rokov by ho mali začať používať v ozbrojených silách. Spoločnosť už dodáva Ukrajine tisíce dronov HX-2, ktoré sú schopné autonómne vyhľadávať a ničiť ciele na bojisku, vrátane ruských tankov a systémov protivzdušnej obrany.

Helsing sa tak stáva najväčším obranným startupom v Európe s ambíciou pomôcť NATO.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Sorosova nadácia odmieta vyšetrovanie pre údajnú podporu terorizmu

Nadácia Open Society Foundations (OSF), ktorú financuje miliardár George Soros, odmietla údajné vyšetrovanie zo strany amerického ministerstva spravodlivosti ako „politicky motivovaný útok“.

Podľa denníka New York Times ministerstvo zvažuje obvinenia nadácie z podpory terorizmu či iných trestných činov. OSF reagovala, že jej činnosť je mierumilovná, zákonná a zameraná na podporu ľudských práv, transparentnosti či vzdelávania.

Organizácia varovala, že ide o snahu umlčať občiansku spoločnosť a obmedziť slobodu prejavu.

Generálna prokurátorka Pam Bondiová síce k informáciám neposkytla priame stanovisko, no poznamenala, že „všetko je na stole“. Správy prichádzajú v čase, keď prezident Donald Trump sľubuje rozložiť „domáce teroristické siete“, ktoré podľa neho financujú ľavicové skupiny. Nasleduje to po atentáte na konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka.

Trump opakovane OSF a samotného Sorosa spomína ako zdroj údajného financovania protestov a násilia. Už predtým podpísal výkonný príkaz, ktorým označil hnutie Antifa za „domácu teroristickú organizáciu“.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.