Preskočiť na obsah
  |  

Humanitárna flotila pre Gazu vyplávala z Grécka napriek varovaniam Izraela

Medzinárodná humanitárna flotila Global Sumud, pozostávajúca z približne 50 civilných lodí, vyplávala z gréckeho pobrežia smerom k Pásmu Gazy napriek izraelským varovaniam o blokovaní prístupu. Medzi pasažiermi sú právnici, aktivisti a známa klimatická aktivistka Greta Thunbergová.

Flotilu začiatkom týždňa zasiahol útok dronov v medzinárodných vodách, približne 56 kilometrov od gréckeho ostrova Gavdos, pričom nikto neutrpel zranenie. V reakcii vyslali Taliansko a Španielsko vojnové lode na ochranu svojich občanov na flotile.

Grécka vláda zabezpečuje bezpečný priechod lodí vo svojich teritoriálnych vodách, pričom o účasti námorníctva na sprevádzaní flotily zatiaľ neuvažuje. Organizátori plánujú doraziť do Gazy začiatkom budúceho týždňa.

Izrael flotilu označuje za podporovateľov Hamásu a pohrozil jej zablokovaním. Minister bezpečnosti Itamar Ben-Gvir označil členov flotily za „teroristov“ a avizoval tvrdé opatrenia.

Talianske úrady upozornili talianskych účastníkov na riziká pokračovania misie a ponúkli pomoc s repatriáciou, pričom vojnová loď vykonáva iba humanitárne a záchranné operácie a nebude zasahovať proti nikomu na mori.

(reuters, sie)

  |  

Trump zavádza nové clá s cieľom zastaviť „záplavu“ zahraničných výrobkov

Prezident USA Donald Trump vo štvrtok oznámil novú vlnu ciel na dovoz do USA, zahŕňajúcu 100-percentné clo na značkové a patentované lieky, 25-percentné clo na ťažké nákladné vozidlá, 50-percentné clo na kuchynské a kúpeľňové skrinky a 30-percentné clo na čalúnený nábytok. Tieto clá nadobúdajú platnosť od 1. októbra 2025.

Trump zdôraznil, že opatrenia slúžia na ochranu amerického priemyslu a národnej bezpečnosti a cieľom je zastaviť „masívnu záplavu“ zahraničných výrobkov na trhu USA. Clo na lieky nebude platiť, ak firma stavia výrobný závod v USA.

Farmaceutické spoločnosti po oznámení ciel zaznamenali pokles akcií v Ázii a Austrálii. Austrálsky minister zdravotníctva označil clá za nefér a neodôvodnené. Japonsko a Európska únia vyhodnocujú vplyv opatrení vzhľadom na existujúce obchodné dohody, ktoré limitujú výšku ciel.

Clá na nákladné vozidlá sú zamerané na ochranu výrobcov ako Peterbilt, Kenworth a Freightliner a výsledkom môžu byť vyššie ceny dopravy, čo môže podporiť infláciu spotrebného tovaru. Najväčší vývozca vozidiel do USA – Mexiko – clá odmieta, upozorňujúc, že značná časť vozidiel má americké komponenty.

(reuters, sie)

  |  

Štátny teplárenský holding sa po fúzii zlepšil, vlani dosiahol prvý zisk

Najvyšší kontrolný úrad SR zhodnotil, že zlúčenie šiestich štátnych teplární do MH Teplárenského holdingu (MHTH) v roku 2022 bolo správnym krokom. Holding sa stal silnejším hráčom na trhu, zlepšil svoje hospodárske parametre, znížil zadlženosť, zefektívnil personálne náklady a vlani dosiahol historicky prvý zisk z predaja tepla takmer jedenásť miliónov eur.

Napriek pozitívnemu vývoju má spoločnosť vážne problémy s modernizáciou. Investičný dlh presahuje 460 miliónov eur, pričom viac ako polovica súvisí s meškajúcimi ekologickými projektmi.

Aj keď MHTH deklaroval ukončenie spaľovania uhlia už v roku 2023, čierne uhlie tvorilo v palivovom mixe minulý rok stále 4,6 percenta a spaľovanie hnedého uhlia dokonca vzrástlo zo 16,2 na 20,6 percenta. Mešká aj kľúčový projekt využívania geotermálnej energie v Košiciach.

Hospodárenie negatívne ovplyvnilo aj rozhodnutie ministerstva hospodárstva neposkytnúť v roku 2025 štátnym firmám kompenzácie za znížené ceny tepla. Výsledok pred zdanením sa tak prepadne z očakávaného zisku 21 miliónov eur do straty 3,7 milióna.

MHTH stojí pred strategickými rozhodnutiami, ako nastaviť optimálny pomer medzi vlastnou výrobou a nákupom tepla. Do roku 2028 sa očakáva pokles vlastnej produkcie na 55 percent.

(tasr, max)

  |  

Turecký dopravca objednáva po stretnutí Trumpa s Erdoganom 225 Boeingov

Turkish Airlines v piatok oznámili, že objednajú 225 lietadiel od Boeingu. Konkrétne ide o 75 lietadiel B787 Dreamliner, z toho je 50 ako pevná objednávka a 25 ako opcia, s dodávkami naplánovanými na roky 2029 až 2034.

Súčasne spoločnosť uzavrela vyjednávania s Boeingom na ďalších 150 lietadiel modelov 737-8/10 MAX (100 kusov s pevným kontraktom a 50 ako opcia), pričom realizácia nákupu závisí od výsledku rokovaní s výrobcom motorov CFM International.

O pohon pre Dreamlinery rokujú Turkish Airlines s Rolls-Royce a GE Aerospace, pre modely 737 MAX s CFM International. Letecká spoločnosť uviedla, že táto akvizícia podporí flotilový plán s priemerným ročným rastom prepravy na úrovni šesť percent.

Turecký dopravca oznámil objednávku deň po stretnutí prezidenta Erdogana s prezidentom Trumpom, kde riešili aj otázky sankcií a nákupov amerických lietadiel pre Turecko.

(reuters, sie)

  |  

Ocenenie Dedina roka putuje do Budmeríc, čaká ich európske kolo

Obec Budmerice v Bratislavskom kraji získala titul Dedina roka 2025 a zároveň si vybojovala postup do prestížnej európskej súťaže. Na druhom mieste je oravské Zákamenné a tretiu priečku obsadila východoslovenská obec Haniska.

Ministerstvo životného prostredia zhodnotilo, že tento rok bol o titul rekordný záujem – zapojilo sa 28 obcí z celého Slovenska.

Podľa enviroministra Tomáša Tarabu (nom. SNS) súťaž podporuje zachovanie národného dedičstva, tradícií, ale aj financovanie projektov prispievajúcich k prosperite a ochrane životného prostredia.

Generálny riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia Juraj Moravčík zdôraznil, že Budmerice komisiu zaujali environmentálnymi aktivitami, hospodársko-sociálnym rozvojom a silnou komunitnou súdržnosťou.

Starosta Budmeríc Jozef Savkuliak označil víťazstvo za povzbudenie aj záväzok. „Chceme tento úspech pretaviť ďalej, zabojovať aj na európskej úrovni a dôstojne reprezentovať našu obec i Slovensko. Verím, že spoločným úsilím obyvateľov a samosprávy môžeme aj v tejto súťaži dosiahnuť pekný výsledok,“ uviedol.

Víťazná obec získa finančnú odmenu 10-tisíc eur, druhá päťtisíc a tretia tritisíc eur.

(tasr, max)

  |  

Švajčiarsko analyzuje vplyv Trumpových ciel na farmaceutický priemysel

Švajčiarsko v piatok oznámilo, že jeho vládne ministerstvá analyzujú potenciálny dopad amerických ciel na farmaceutické produkty po vyhlásení prezidenta Donalda Trumpa o 100-percentných clách na dovoz patentovaných liekov od 1. októbra.

Clo sa má týkať všetkých firiem, ktoré nemajú alebo nestavajú výrobný závod v USA.

Švajčiarske ministerstvo hospodárstva vo vyhlásení uviedlo, že príslušné oddelenia posudzujú opatrenia v spolupráci s dotknutými sektormi farmaceutického priemyslu, aj keď zatiaľ nemajú podrobnosti o pripravovaných opatreniach.

Farmaceutický sektor, ktorý predstavuje takmer polovicu švajčiarskeho exportu a je strategický pre ekonomiku krajiny, by mohli nové clá výrazne zasiahnuť, ak výrobcovia nerozšíria svoje kapacity aj v USA.

Veľké švajčiarske firmy ako Novartis a Roche už oznámili investície do amerických tovární, aby sa vyhli colným bariéram.

(reuters, sie)