Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rezort neguje tvrdenia SaS, že neprijíma Bielorusov na úteku pred režimom

SaS obvinila vládu, že odmieta udeliť azyl Bielorusom utekajúcim pred režimom Alexandra Lukašenka. Podľa strany ide najmä o osoby, ktoré sa zúčastnili na protestoch proti režimu. Ministerstvo vnútra tieto tvrdenia označilo za nepravdivé a politicky motivované.

Rezort tvrdí, že migračný úrad koná výlučne podľa zákona a medzinárodných dohovorov. V roku 2025 požiadalo o azyl na Slovensku dosiaľ desať občanov Bieloruska – dvaja už získali azyl, dvom neposkytli žiadnu formu ochrany a v šiestich prípadoch sa konanie ešte neskončilo.

Ministerstvo zdôraznilo, že všetci žiadatelia sa na Slovensku nachádzajú legálne, keďže mali udelený pobyt na účely štúdia, zamestnania či zlúčenia rodiny.

Za vlaňajšok evidujú podaných 17 žiadostí, pričom azyl udelili v pätnástich prípadoch. V jednom prípade podľa nich neposkytli medzinárodnú ochranu ani v podobe azylu, ani v podobe doplnkovej ochrany. Rovnako v jednom prípade žiadosť zamietli ako neprípustnú, keďže za posúdenie žiadosti bol zodpovedný iný členský štát.

„Spájanie zamietnutých rozhodnutí s vplyvom akéhokoľvek štátu alebo režimu na rozhodovanie orgánov Slovenskej republiky je neprípustným a veľmi znepokojivým krokom v politickom boji,“ doplnilo vnútro.

(tasr, max)

Minúta  |  

Humanitárna flotila pre Gazu vyplávala z Grécka napriek varovaniam Izraela

Medzinárodná humanitárna flotila Global Sumud, pozostávajúca z približne 50 civilných lodí, vyplávala z gréckeho pobrežia smerom k Pásmu Gazy napriek izraelským varovaniam o blokovaní prístupu. Medzi pasažiermi sú právnici, aktivisti a známa klimatická aktivistka Greta Thunbergová.

Flotilu začiatkom týždňa zasiahol útok dronov v medzinárodných vodách, približne 56 kilometrov od gréckeho ostrova Gavdos, pričom nikto neutrpel zranenie. V reakcii vyslali Taliansko a Španielsko vojnové lode na ochranu svojich občanov na flotile.

Grécka vláda zabezpečuje bezpečný priechod lodí vo svojich teritoriálnych vodách, pričom o účasti námorníctva na sprevádzaní flotily zatiaľ neuvažuje. Organizátori plánujú doraziť do Gazy začiatkom budúceho týždňa.

Izrael flotilu označuje za podporovateľov Hamásu a pohrozil jej zablokovaním. Minister bezpečnosti Itamar Ben-Gvir označil členov flotily za „teroristov“ a avizoval tvrdé opatrenia.

Talianske úrady upozornili talianskych účastníkov na riziká pokračovania misie a ponúkli pomoc s repatriáciou, pričom vojnová loď vykonáva iba humanitárne a záchranné operácie a nebude zasahovať proti nikomu na mori.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Trump zavádza nové clá s cieľom zastaviť „záplavu“ zahraničných výrobkov

Prezident USA Donald Trump vo štvrtok oznámil novú vlnu ciel na dovoz do USA, zahŕňajúcu 100-percentné clo na značkové a patentované lieky, 25-percentné clo na ťažké nákladné vozidlá, 50-percentné clo na kuchynské a kúpeľňové skrinky a 30-percentné clo na čalúnený nábytok. Tieto clá nadobúdajú platnosť od 1. októbra 2025.

Trump zdôraznil, že opatrenia slúžia na ochranu amerického priemyslu a národnej bezpečnosti a cieľom je zastaviť „masívnu záplavu“ zahraničných výrobkov na trhu USA. Clo na lieky nebude platiť, ak firma stavia výrobný závod v USA.

Farmaceutické spoločnosti po oznámení ciel zaznamenali pokles akcií v Ázii a Austrálii. Austrálsky minister zdravotníctva označil clá za nefér a neodôvodnené. Japonsko a Európska únia vyhodnocujú vplyv opatrení vzhľadom na existujúce obchodné dohody, ktoré limitujú výšku ciel.

Clá na nákladné vozidlá sú zamerané na ochranu výrobcov ako Peterbilt, Kenworth a Freightliner a výsledkom môžu byť vyššie ceny dopravy, čo môže podporiť infláciu spotrebného tovaru. Najväčší vývozca vozidiel do USA – Mexiko – clá odmieta, upozorňujúc, že značná časť vozidiel má americké komponenty.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Štátny teplárenský holding sa po fúzii zlepšil, vlani dosiahol prvý zisk

Najvyšší kontrolný úrad SR zhodnotil, že zlúčenie šiestich štátnych teplární do MH Teplárenského holdingu (MHTH) v roku 2022 bolo správnym krokom. Holding sa stal silnejším hráčom na trhu, zlepšil svoje hospodárske parametre, znížil zadlženosť, zefektívnil personálne náklady a vlani dosiahol historicky prvý zisk z predaja tepla takmer jedenásť miliónov eur.

Napriek pozitívnemu vývoju má spoločnosť vážne problémy s modernizáciou. Investičný dlh presahuje 460 miliónov eur, pričom viac ako polovica súvisí s meškajúcimi ekologickými projektmi.

Aj keď MHTH deklaroval ukončenie spaľovania uhlia už v roku 2023, čierne uhlie tvorilo v palivovom mixe minulý rok stále 4,6 percenta a spaľovanie hnedého uhlia dokonca vzrástlo zo 16,2 na 20,6 percenta. Mešká aj kľúčový projekt využívania geotermálnej energie v Košiciach.

Hospodárenie negatívne ovplyvnilo aj rozhodnutie ministerstva hospodárstva neposkytnúť v roku 2025 štátnym firmám kompenzácie za znížené ceny tepla. Výsledok pred zdanením sa tak prepadne z očakávaného zisku 21 miliónov eur do straty 3,7 milióna.

MHTH stojí pred strategickými rozhodnutiami, ako nastaviť optimálny pomer medzi vlastnou výrobou a nákupom tepla. Do roku 2028 sa očakáva pokles vlastnej produkcie na 55 percent.

(tasr, max)

Minúta  |  

Turecký dopravca objednáva po stretnutí Trumpa s Erdoganom 225 Boeingov

Turkish Airlines v piatok oznámili, že objednajú 225 lietadiel od Boeingu. Konkrétne ide o 75 lietadiel B787 Dreamliner, z toho je 50 ako pevná objednávka a 25 ako opcia, s dodávkami naplánovanými na roky 2029 až 2034.

Súčasne spoločnosť uzavrela vyjednávania s Boeingom na ďalších 150 lietadiel modelov 737-8/10 MAX (100 kusov s pevným kontraktom a 50 ako opcia), pričom realizácia nákupu závisí od výsledku rokovaní s výrobcom motorov CFM International.

O pohon pre Dreamlinery rokujú Turkish Airlines s Rolls-Royce a GE Aerospace, pre modely 737 MAX s CFM International. Letecká spoločnosť uviedla, že táto akvizícia podporí flotilový plán s priemerným ročným rastom prepravy na úrovni šesť percent.

Turecký dopravca oznámil objednávku deň po stretnutí prezidenta Erdogana s prezidentom Trumpom, kde riešili aj otázky sankcií a nákupov amerických lietadiel pre Turecko.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Ocenenie Dedina roka putuje do Budmeríc, čaká ich európske kolo

Obec Budmerice v Bratislavskom kraji získala titul Dedina roka 2025 a zároveň si vybojovala postup do prestížnej európskej súťaže. Na druhom mieste je oravské Zákamenné a tretiu priečku obsadila východoslovenská obec Haniska.

Ministerstvo životného prostredia zhodnotilo, že tento rok bol o titul rekordný záujem – zapojilo sa 28 obcí z celého Slovenska.

Podľa enviroministra Tomáša Tarabu (nom. SNS) súťaž podporuje zachovanie národného dedičstva, tradícií, ale aj financovanie projektov prispievajúcich k prosperite a ochrane životného prostredia.

Generálny riaditeľ Slovenskej agentúry životného prostredia Juraj Moravčík zdôraznil, že Budmerice komisiu zaujali environmentálnymi aktivitami, hospodársko-sociálnym rozvojom a silnou komunitnou súdržnosťou.

Starosta Budmeríc Jozef Savkuliak označil víťazstvo za povzbudenie aj záväzok. „Chceme tento úspech pretaviť ďalej, zabojovať aj na európskej úrovni a dôstojne reprezentovať našu obec i Slovensko. Verím, že spoločným úsilím obyvateľov a samosprávy môžeme aj v tejto súťaži dosiahnuť pekný výsledok,“ uviedol.

Víťazná obec získa finančnú odmenu 10-tisíc eur, druhá päťtisíc a tretia tritisíc eur.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.