Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Washington Post: Rusko pomáha Číne pripraviť sa na útok na Taiwan

Rusko sa podľa informácií denníku Washington Post dohodlo s Čínou na výcviku a vybavení čínskej výsadkovej jednotky. Zahŕňa to aj technológiu výsadku ťažkej techniky z veľkej výšky.

Podľa uniknutých dokumentov, ktoré overil britský Royal United Services Institute, ide o prehĺbenie vojenskej spolupráce, ktoré môže výrazne posilniť čínske kapacity pri prípadnom útoku na Taiwan.

V októbri 2024 sa Moskva zaviazala dodať Číne 37 vozidiel BMD-4M, jedenásť samohybných diel Sprut-SDM1 a 11 obrnených transportérov BTR-MDM.

Čínska armáda zároveň žiadala ich prispôsobenie domácim elektronickým systémom. Výcvik má prebehnúť v Rusku aj v Číne pod dohľadom ruských špecialistov.

Tento posun podľa denníka ukazuje, ako sa Rusko, čoraz závislejšie od Číny v dôsledku západných sankcií, stáva zároveň jej kľúčovým vojenským partnerom.

Britskí analytici varujú, že rastúca vojenská spolupráca medzi Ruskom a Čínou komplikuje stratégiu Spojených štátov, ktoré by sa chceli viac zamerať na zadržiavanie vplyvu Číny, no zároveň nechcú oslabiť svoju podporu Ukrajine vo vojne proti Rusku. 

(mja)

Minúta  |  

Uznanie Palestínskeho štátu podporuje vraždenie Židov, vyhlásil Netanjahu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu na Valnom zhromaždení OSN odsúdil krajiny, ktoré uznávajú Palestínsky štát, a obvinil ich zo zaslania signálu, že "vraždenie Židov sa vypláca".

Po zverstvách Hamasu zo 7. októbra 2023, ktoré podľa neho schvaľuje väčšina Palestínčanov, je jeho slovami podpora palestínskej štátnosti „jasný signál“ pre Palestínčanov.

Netanjahu zároveň upozornil, že mnohí svetoví lídri verejne kritizujú Izrael, no za zatvorenými dverami prejavujú vďaku izraelským spravodajským službám.

Vyjadril podporu pokračovaniu vojenskej kampane proti Hamasu a odmietol akékoľvek rokovania, ktoré by podľa neho znamenali kapituláciu.

Jeho prejav sprevádzali protesty, keďže mnoho delegátov opustilo sálu. Netanjahu zároveň prostredníctvom reproduktorov vysielal svoju reč do Gazy s posolstvom pre zajatcov, že na nich Izrael nezabudol a bude bojovať za ich oslobodenie.

(reuters, sie)

Minúta  |  

Súd nariadil AfD opustiť sídlo v Berlíne, dôvodom bol večierok

AfD musí opustiť svoje sídlo v Berlíne do konca roka 2026. Rozhodol o tom súd na základe žaloby rakúskeho majiteľa budovy Lukasa Hufnagela, podľa ktorého strana porušila nájomné podmienky.

Kľúčovým incidentom bol februárový večierok po voľbách, počas ktorého AfD premietla výsledky a logo na fasádu budovy, čím obmedzila prístup ostatným nájomníkom. Sudca však žiadosť o okamžité vysťahovanie zamietol.

Hoci AfD musí väčšinu priestorov opustiť do septembra 2026, zvyšok môže využívať do konca decembra. Spor medzi stranou a prenajímateľom trvá už od začiatku nájmu – Hufnagel už skôr zakázal vyvesovanie vlajok strany.

AfD verdikt víta, označuje však žalobu za politickú. Hufnagel sa zatiaľ k rozhodnutiu nevyjadril.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Parlament prijal uznesenie na podporu zjednotenia ukrajinských rodín

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky ukončili piatkové rokovanie diskusiou o návrhu uznesenia k návratu unesených ukrajinských detí, ktorý do parlamentu predložila skupina poslancov za opozičné Progresívne Slovensko.

Cieľom uznesenia je podľa predkladateľov jasne vyjadriť postoj parlamentu k závažnému porušovaniu práv detí zo strany Ruskej federácie a vyzvať vládu aj prezidenta Slovenska k prijatiu konkrétnych krokov, ktoré pomôžu rodinám byť opäť zjednotené, čo je najdôležitejšie aj v čase vojny.

Parlament v uznesení odsúdil všetky násilné činy Ruska voči nevinným ukrajinským deťom a žiada okamžité zastavenie deportácií, nútených presunov a nelegálneho zadržiavania detí zo strany Ruska.

Poslanci sa do rokovacej sály vrátia v pondelok 29. septembra. Budú sa venovať vládnej novele zákona o odpadoch a zmene zákona o dani z finančných transakcií od koaličnej SNS, no tieto body nebudú hneď schvaľovať.

Najbližšie hlasovanie je naplánované na utorok 30. septembra.

(tasr, sie)

Minúta  |  

EÚ chce do roka vybudovať múr proti dronom, tvrdí Kubilius

Eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius potvrdil, že Európska únia vybuduje „múr proti dronom“ s pokročilými schopnosťami detekcie, sledovania a neutralizácie. Informuje portál Euractiv.

Kubilius tiež uviedol, že Únia má potenciál výrazne zlepšiť svoje schopnosti detekcie dronov už do jedného roka, avšak na vybudovanie komplexnej siete schopnej sledovať a likvidovať ciele na súši a mori bude potrebovať oveľa viac času.

Projekt je reakciou na čoraz častejšie narušenia vzdušného priestoru krajín EÚ zo strany Ruska, ktoré zahŕňajú aj útoky dronmi na civilné a vojenské ciele.

Za vzor uviedol ukrajinskú armádu, ktorá využíva akustické senzory na detekciu nepriateľských dronov. Medzi technologické možnosti patrí aj využitie laserov na efektívnu a nákladovo nenáročnú elimináciu bezpilotných lietadiel.

Vyzdvihol dôležitú úlohu projektu najmä pre štáty na východnej hranici a pobreží Európskej únie. Európska investičná banka tiež plánuje podporiť obrannú infraštruktúru a zlepšiť vojenskú mobilitu v rámci Únie.

(sie)

Minúta  |  

Syrskyj: Ruská jarná a letná ofenzíva v roku 2025 zlyhala

Ukrajinský vojenský veliteľ Oleksandr Syrskyj vyhlásil, že ruská jarná a letná ofenzíva v roku 2025 zlyhala. Napriek tomu, že Rusko na bojisku používa dvakrát viac delostrelectva než Ukrajina, neuspeli plány Moskvy vytvoriť nárazníkové pásma v Sumskej a Charkovskej oblasti, obsadiť celé Donecko alebo dobyť mesto Pokrovsk.

Syrskyj popísal ruskú taktiku ako sériu malých peších útokov skupín po štyroch až šiestich vojakoch, ktoré sa snažia preniknúť hlboko cez ťažký terén a zalesnené oblasti. V auguste sa ukrajinským silám podarilo pri Dobropillii nastražiť pascu a zadržať ruské jednotky.

Za uplynulé dva mesiace ukrajinská armáda zasiahla 85 vojenských cieľov na ruskom území vrátane leteckých základní, skladov a výrobných závodov. Syrskyj povedal, že ruské plány dosiahnuť výsledky z roku 2022 boli výrazne narušené a frontová línia zostáva mimoriadne náročná pre obe strany.

Americký prezident Donald Trump zmenil rétoriku a tvrdí, že Ukrajina dokáže získať späť stratené územia, no významnú časť podpory presúva na európskych spojencov.

Rusko, naopak, nabáda Ukrajinu na skoré mierové rokovania, ktoré Kyjev odmieta s argumentom, že by to znamenalo kapituláciu.

(reuters, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.