Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump by odmietol účasť na samite G7 v Paríži

Americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že by sa nezúčastnil na mimoriadnej schôdzke krajín G7, na ktorej by sa malo diskutovať o vojne na Ukrajine. Stretnutie navrhol francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý v utorok uviedol, že schôdzka G7 sa tento týždeň konať nebude.

Trump zverejnil svoje stanovisko na brífingu v Bielom dome, keď sa ho novinári pýtali na „súkromnú správu“ od Macrona, v ktorej navrhoval mimoriadne stretnutie G7 v Paríži – Trump túto správu zverejnil v utorok skôr na svojej sociálnej sieti Truth.

Na otázku, či by bol otvorený takémuto stretnutiu, Trump novinárom odpovedal: „Nie, to by som neurobil.“ Macron v „súkromnej správe“ Trumpovi navrhol, aby sa vo štvrtok 22. januára v Paríži konal samit G7, na ktorý by mohol – na okraj stretnutia – pozvať aj „Rusov“, čo by bolo prvýkrát za takmer štyri roky vojny rozpútanej Ruskom voči Ukrajine.

Americký prezident zverejnil túto správu na svojej sociálnej sieti Truth a v utorok ráno ju potvrdili aj ľudia z okolia francúzskeho prezidenta s tým, že je „veľmi reálna“.

Vo svojej správe Macron navrhoval pozvať na stretnutie G7 aj delegáciu Ukrajiny, ako aj Dánska, aby prediskutovali nezhody ohľadom Grónska a zástupcov nového vedenia v Sýrii.

(tasr, afp, im)

Minúta  |  

EÚ plánuje vyradiť z kritických sektorov „rizikových“ dodávateľov

Na postupné vyradenie zariadení od takzvaných vysokorizikových dodávateľov v kľúčových sektoroch sa pripravuje Európska únia. To môže výrazne zasiahnuť čínske technologické firmy ako Huawei. 

Nové opatrenia vychádzajú z obáv z kybernetických útokov, špionáže a technologickej závislosti od tretích krajín. Komisia v návrhu neuvádza konkrétne mená, no krok zapadá do širšieho trendu obmedzovania čínskych komponentov – podobne ako v USA, kde Huawei a ZTE zakázali už v roku 2022.

Zmeny sa budú týkať 18 sektorov vrátane cloudových služieb, zdravotníckych zariadení, polovodičov a systémov dodávky vody. Operátori budú mať 36 mesiacov na odstránenie technológií z rizikových zdrojov. Opatrenia nadobudnú účinnosť až po spoločnom rizikovom hodnotení najmenej troch členských krajín.

Čína opatrenia označila za protekcionistické a vyzvala EÚ na spravodlivý prístup. Únia argumentuje ochranou dodávateľských reťazcov a technologickou suverenitou. Zákon o kyberbezpečnosti musí ešte prejsť schválením v parlamente a medzi členskými štátmi.

Huawei reagoval, že návrh považuje za diskriminačný z dôvodu vylúčenia dodávateľov iba podľa krajiny pôvodu, a nie podľa faktických dôkazov a technických noriem. Rovnako podľa nich ide o porušenie záväzkov voči Svetovej obchodnej organizácii.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prezident Pavel núkal Ukrajine lietadlá. Odmieta to Babiš, Fiala aj odborník

Vyjadrenia českého prezidenta Petra Pavla počas návštevy Kyjeva o možnom poskytnutí lietadiel L-159 Ukrajine vyvolali v Česku ostrú reakciu. Bez konzultácie s vládou spomenul, že Česko by mohlo Ukrajine poskytnúť niekoľko bojových lietadiel L-159 ALCA, čo Babišov kabinet odmietla.

Rovnako odmietavý postoj zaujala už predchádzajúca vláda Petra Fialu (ODS), podľa ktorej si tieto lietadlá Armáda ČR nemôže dovoliť odovzdať.

Podľa bezpečnostného analytika Milana Mikuleckého, ktorý poskytol rozhovor portálu Echo24, by poskytnutie štyroch lietadiel L-159 síce neohrozilo obranyschopnosť Česka, no Ukrajine by ich efekt priniesol len minimálny – pre veľkosť územia, náročnú logistiku a technickú nejednotnosť výzbroje.

Upozornil, že takýto krok by Ukrajine spôsobil viac problémov ako úžitku. Z 24 lietadiel vo výzbroji českej armády je pritom len 16 v bojovej verzii L-159 A. Ostatné slúžia na výcvik.

Na otázku, či by Ukrajina mohla rokovať priamo s výrobcom Aero Vodochody, Mikulecký reagoval skepticky. Produkcia by podľa neho bola časovo aj finančne nereálna, keďže mnohé súčiastky sa už nevyrábajú a ich nahradenie by si vyžadovalo vývoj a certifikáciu.

(max)

Minúta  |  

Madrid namieta výstavbu azylových centier mimo územia Únie

Španielsko sa stavia proti návrhom niektorých krajín Európskej únie otvárať tábory pre migrantov mimo územia Únie. Minister vnútra Fernando Grande-Marlaska podotkol, že tieto externé centrá, ako napríklad taliansky plán na zadržiavanie migrantov v Albánsku, predstavujú právne riziká a môžu poškodiť vzťahy s tretími krajinami.

Naopak, uprednostňuje prevenciu nelegálnej migrácie už pri zdroji. V západoafrických krajinách ako Mauritánia, Senegal a Gambia posilnili Španieli prítomnosť bezpečnostných zložiek, a to vrátane nasadenia policajtov a sledovacej techniky.

Tento prístup priniesol výsledky: v roku 2025 klesol počet nelegálnych príchodov do Španielska o 42 percent, zatiaľ čo v Taliansku stagnoval.

Španielska ľavicová vláda navyše podporuje legálne imigračné cesty a tvrdí, že migrácia predstavuje aj ekonomický prínos. Minister však čelí kritike ľudskoprávnych organizácií, najmä za údajné zneužívanie migrantov v Mauritánii.

Madrid chce v regióne naďalej posilňovať spoluprácu a dodávať lokálnym silám drony a vozidlá. V dôsledku týchto opatrení klesol aj počet migrantov smerujúcich na Kanárske ostrovy – medziročne až o 62 percent.

(reuters, max)

Minúta  |  

Prezident USA zvažuje, ako zapojí Machadovú do vedenia krajiny

Prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že zvažuje zapojenie venezuelskej opozičnej líderky Maríe Coriny Machadovej do nejakej funkcie v jej krajine, ale nepovedal, akú úlohu by mohla zohrať.

„Rozprávame sa s ňou a možno ju nejakým spôsobom zapojíme. Veľmi rád by som to urobil,“ povedal novinárom v Bielom dome s odkazom na Machadovú, ktorá sa s Trumpom stretla minulý týždeň a odovzdala mu svoju Nobelovu cenu za mier, ktorá je však neprenosná.

Trumpove komentáre znamenali zmenu tónu, ktorý predtým spochybňoval Machadovej popularitu a schopnosť viesť Venezuelu po tom, čo Spojené štáty začiatkom tohto mesiaca zajali prezidenta Nicolása Madura. Toho dlhodobo USA obviňovali z napojenia na drogový biznis.

„Bol som tak silno proti Venezuele, teraz Venezuelu milujem. Spolupracujú s nami tak dobre. Bolo to také milé,“ zhodnotil prezident Spojených štátov a odkázal na spoluprácu svojej administratívy s dočasnou prezidentkou Venezuely Delcy Rodríguezovou.

V utorok navyše šéf Bieleho domu vyhlásil, že jeho administratíva sa „veľmi skoro“ začne zameriavať na drogy prichádzajúce do Spojených štátov po súši. Útoky amerických síl na podozrivé lode s drogami v Karibskom mori a Tichom oceáne podľa neho znížili množstvo drog prichádzajúcich do USA po vode.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kanadský premiér Carney vyjadril podporu Grónsku

Kanadský premiér Mark Carney vyjadril v utorok vo švajčiarskom Davose, kde prebieha Svetové ekonomické fórum (WEF), svoju podporu Grónsku.

Agentúra AFP v tejto súvislosti pripomína, že kanadský premiér sa snaží znížiť závislosť svojej krajiny od Spojených štátov ohľadne vlastného sporu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom o colné sadzby.

Carney podotkol, že Kanada ťažila z éry „americkej hegemónie“, teraz sa však musí zmeniť, aby bránila existujúci medzinárodný poriadok. „Stredné mocnosti musia konať spoločne, pretože ak nie sme pri rokovacom stole, sme na menu,“ poznamenal kanadský premiér.

Podľa agentúry Reuters tiež povedal, že Kanada dôrazne nesúhlasí s akýmikoľvek americkými clami kvôli Trumpovmu cieľu prevziať Grónsko, ktoré je autonómnym územím patriacim Dánsku.

(tasr, afp)
     

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.