Trestné oznámenie pre nezákonnosti sudkyne Záleskej

Na základe rozsiahlej kritiky dovolacieho súdu voči postupu sudkyne Záleskej trojica predstaviteľov strany Smer – Robert Fico, Tibor Gašpar a poradca premiéra Marek Para – avizovala podanie trestného oznámenia na sudkyňu ŠTS pre podozrenie z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Premiér Fico v tejto súvislosti povedal, že „ak nebude v tomto učebnicovom príklade nezákonnosti vyvodená právna zodpovednosť voči sudkyni Špecializovaného trestného súdu Pamele Záleskej, zabudnime na akúkoľvek predstavu o právnom štáte na Slovensku. Zabudnime na to, že tu platia nejaké pravidlá“.

Podľa predsedu vlády sudkyňu „vôbec nezaujímali žiadne dôkazy v prospech Dušana Kováčika. Ona hľadala len dôkazy proti Dušanovi Kováčikovi. Dokonca s niektorými dôkazmi aj tak pracovala, aby ich prispôsobila tomuto rozhodnutiu“, s dodatkom, že podľa dovolacieho rozsudku Záleská „hrubo porušovala zákony“.

Sudca Kliment a združenie Za otvorenú justíciu podporili Záleskú

Voči podanému trestnému oznámeniu vystúpilo združenie Za otvorenú justíciu (združenie však nemá oficiálne náležitosti občianskeho združenia), v ktorom pôsobí Záleská ako hovorkyňa. Združenie uviedlo, že ide o typický príklad kriminalizácie sudcu za jeho rozhodovaciu činnosť a zároveň o nebezpečný tlak politiky na justíciu.

Podporu sudkyni vyslovil aj sudca Najvyššieho súdu SR Juraj Kliment, ktorý vyzval na ochranu nezávislosti súdnictva. Klimentova výzva reaguje aj na kroky predsedu vlády Fica, ktorý avizoval podanie trestného oznámenia, a označuje to za neprípustný pokus o zastrašovanie sudcov a zásah do ich nezávislého rozhodovania. Dokument už podporili desiatky sudcov.

Kliment bol v minulosti uznaný vinným z disciplinárnych obvinení, a to za výrok o „zdvihnutom prste“ voči advokátovi Marekovi Parovi, ako aj za fyzické napadnutie kolegu a sudcu Najvyššieho súdu SR Petra Paludu na parkovisku pred súdom. Za pozornosť stojí aj záver Ústavného súdu SR o zaujatosti Klimenta, ktorý sudca Najvyššieho súdu SR odmietol rešpektovať.

Sudkyňa už bola disciplinárne potrestaná

Záleská bola podobne ako Kliment v minulosti už disciplinárne potrestaná.

Navrhovateľmi disciplinárneho návrhu boli predsedníčka Súdnej rady SR Marcela Kosová a predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban. Návrh obsahoval až 23 prípadov pochybení týkajúcich sa najmä prieťahov v súdnom konaní s dodatkom predsedu ŠTS, že ide o najslabšiu sudkyňu v rámci súdu.

Najvyšší správny súd SR uznal Záleskú vinnou z niektorých disciplinárnych previnení, ktoré sa týkali prieťahov v konaní vo viacerých veciach. Súd jej uložil trest zníženia funkčného platu o 20 percent na štyri mesiace. Predseda Truban vtedy pôvodne žiadal prísnejší trest – preloženie na súd nižšieho stupňa a zníženie platu o 50 percent na tri mesiace.

Dovolací rozsudok a jeho odôvodnenie zrejme nebudú stačiť na trestné stíhanie sudkyne, no rozhodne stačili ako podklad pre Michala Trubana na podanie ďalšieho disciplinárneho návrhu voči nej.

Truban žiada odvolanie Záleskej z funkcie sudcu

Predseda ŠTS Truban podal disciplinárny návrh na sudkyňu, ktorý obsahuje päť bodov. Jeho kompletné znenie zverejnil Magazín Kontext, ktorý ho získal na základe infožiadosti.

Truban žiada pre Záleskú najprísnejší disciplinárny trest, teda odvolanie z funkcie sudcu, no sudkyňa považuje návrh za šikanózny a chce sa proti nemu brániť.

Dva body disciplinárneho návrhu sa týkajú prieťahov, respektíve procesných pochybení, a pri dvoch bodoch ide podľa Trubana o závažné disciplinárne previnenia nezlučiteľné s funkciou sudcu.

Truban ju v disciplinárnom návrhu viní z nedoručenia výzvy a obžaloby a zo spôsobenia prieťahu v konaní v rozsahu minimálne 106 pracovných dní. Rovnako jej vytýka nevyhotovenie rozsudku, nepožiadanie predsedu súdu o predĺženie lehoty na vypracovanie rozhodnutia a spôsobenie prieťahu v konaní v rozsahu minimálne 62 pracovných dní.

Skresľovanie dôkazov ako závažné disciplinárne previnenie

Za závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu považuje Truban „značne vážnym spôsobom dezinterpretovaný vykonaný dôkaz s podozrením nasvedčujúcim snahe prispôsobiť obsah dôkazu vopred očakávanému záveru, a tým aj predsudkom a pochybnostiam o nezaujatosti sudkyne“.

Práve tento bod sa týka prípadu Kováčika a rozhodnutia dovolacieho súdu, keď sudkyňa Záleská vykladala dôkazy v neprospech Kováčika bez logického odôvodnenia.

Predseda Truban medzi jej závažné disciplinárne previnenia radí aj „dezinterpretáciu dôkazov pri rozhodovaní o vzatí do väzby“. V danom prípade ide o rozhodnutie Záleskej o väzobnom stíhaní sudkyne Evy Kyselovej.

Kyselová, bývalá predsedníčka Krajského súdu v Žiline, bola v januári 2021 obvinená pre korupciu.

Truban v disciplinárnom návrhu Záleskej vytýka, že v rozhodnutí o väzbe tvrdila, že výpoveď kľúčového svedka vo veci potvrdzujú výpovede spoluobvineného, troch svedkov a nahrávky. Najvyšší súd SR však následne konštatoval, že z dôkazov nevyplýva to, čo Záleská vo väzobnom rozhodnutí o sudkyni Kyselovej uviedla, hoci ju ponechal vo väzbe.

Kyselová bola neskôr právoplatne oslobodená. Najvyšší súd SR v júni 2024 zamietol odvolanie generálnej prokuratúry a potvrdil jej oslobodenie spod obžaloby. V apríli 2026 sa Kyselová dokonca vrátila do funkcie predsedníčky Krajského súdu v Žiline.

Sudkyňa tak v prípade Kyselovej podľa disciplinárneho návrhu – podobne ako v prípade Kováčika – dezinterpretovala dôkazy v neprospech obvinenej, čo konštatovala vyššia súdna inštancia.

Záleská nerešpektuje súdy pri jej vzťahu s novinárkou

Disciplinárneho previnenia sa podľa návrhu dopustila aj tým, že pri rozhodovaní o majetku Mariana Kočnera (ten je trestne stíhaný pre sledovanie novinárky) neurovnala svoj vzťah s novinárkou Tódovou z pohľadu možnej zaujatosti. Kočner v tomto smere opakovane uspel voči nej na Ústavnom súde SR, ktorý konštatoval, že Záleská má tento vzťah ozrejmiť.

Sudkyňa sa k svojej možnej zaujatosti vyjadrila v tom zmysle, že Kočner „poukazovaním na jej blízky vzťah s novinárkou fabuloval dôvod jej zaujatosti v jeho trestnej veci a toto jeho počínanie nemalo reálny skutkový základ ani oporu v konkrétnych faktoch, ktoré by ním popisované pochybnosti potvrdzovali“.

Ústavný súd však takýto prístup odmietol s tým, že daný záver je nepostačujúci. Sudkyňa „jasne a zreteľne nedefinovala vzťah s novinárkou, presvedčivo neodmietla ani nepotvrdila Kočnerom prezentovanú kvalifikáciu tohto vzťahu (napríklad ako blízkeho, rodinného) a jeho bližšiemu ozrejmeniu sa v rozhodnutí viac-menej vyhla“.

Súd ďalej skonštatoval, že „pozornosť od potreby skúmania tohto vzťahu Záleská odvrátila na neexistenciu pomeru novinárky k preskúmavanej trestnej veci (konanie, v ktorom Záleská súdi Kočnera), na nezistenie jej záujmu na výsledku konania (Tódovej), ako aj na chýbajúcu súvislosť publikačnej činnosti novinárky s danou vecou a podobne“.

Sudkyňa sa tak napriek opakovaným výhradám vyšších súdov nepostavila otvorene k svojmu vzťahu s novinárkou, čo vzhľadom na prepojenosť novinárky s kauzami, ktoré sudkyňa súdi, pôsobí v neprospech obvinených a zakladá podozrenie z nezákonného konania sudkyne.

Nezávislosť súdu neznamená imunitu pred zodpovednosťou

Disciplinárny návrh predsedu Trubana tak nehovorí iba o prieťahoch, za ktoré už bola Záleská v minulosti uznaná vinnou.

Vedomé porušenie povinnosti sudcu rozhodovať nestranne a nezaujato je závažným disciplinárnym previnením podľa zákona o sudcoch a prísediacich, ktoré je nezlučiteľné s funkciou sudcu.

O tom, že sudkyňa nerozhodovala nestranne a nezaujato, hovorí dovolací súd v prípade Kováčika, pričom o probléme zaujatosti sudkyne opakovane hovorí aj Ústavný súd SR v prípade Kočnera.

Skresľovanie dôkazov pri Kováčikovi či sudkyni Kyselovej je ďalší závažný problém, ktorý môže disciplinárny súd vnímať ako porušovanie nestrannosti a nezaujatosti sudkyne.

Všetky tieto skutočnosti považuje predseda ŠTS za natoľko vážne, že navrhuje zbaviť Záleskú funkcie sudcu.

V tomto smere je návrh Trubana omnoho komfortnejší aj s názorom časti odbornej obce, podľa ktorého by sa sudcovské previnenia mali riešiť v rámci sudcovského stavu a trestné konanie by malo postihovať iba tie najzávažnejšie trestné činy sudcu, ako napríklad korupciu.

Nezávislosť sudcu je stav, ktorý treba chrániť, no nemôže znamenať imunitu voči zodpovednosti za pochybenia. Uvedené platí o to viac, ak sú tieto pochybenia opakované, závažné a konštatované právoplatnými rozhodnutiami vyšších súdov.

Problém so skrytým konaním sudkyne

Ak nadriadené súdy pri Záleskej opakovane dospeli k záveru, že pri jej práci s dôkazmi došlo k vážnym deformáciám, nemožno sa tváriť, že ide len o útok na nezávislosť súdnej moci (hoci z úst politikov sa to tak môže javiť).

Naopak, v rámci dôvery verejnosti v súdnictvo a justíciu je potrebné tieto podozrenia preveriť a vyvodiť zodpovednosť. Zároveň je potrebné stanoviť jasné hranice medzi hodnotením dôkazov a ich významovým skresľovaním v disciplinárnej, prípadne trestnoprávnej rovine.

Iba tak môže verejnosť dôverovať tomu, že v súdnictve nie sú tolerované osoby, ktoré si prispôsobujú právo podľa vlastných zaujatých názorov, napríklad označovaním obvinených sudcov, pri ktorých platí prezumpcia neviny, za vopred vinných či za „svine v talári“.

Nie verejne, ale skryto. Aby sa následne obhajoba obvinených sudcov nemohla odvolávať na zaujatosť sudkyne. Rovnako skryto, ako bol skrytý vzťah novinárky a sudkyne, aby obhajoba nemohla poukazovať na možnú a dôvodnú zaujatosť.

Takéto správanie kriví verejné vnímanie spravodlivého súdnictva a je namieste, ak predseda ŠTS svojím návrhom tieto podozrenia z krivenia práva preverí.