Mimovládna organizácia Možnosť voľby v stredu na pôde parlamentu predstavila výsledky historicky prvého výskumu o rodovo podmienenom násilí na političkách na Slovensku.
Z neho vyplynulo, že každá poslankyňa má osobnú skúsenosť aspoň s dvomi formami násilia. Informovala o tom štatutárna zástupkyňa organizácie a rodová expertka Adriana Mesochoritisová.
Výskum preukázal, že politické prostredie na Slovensku je pre ženy vysoko nepriateľské. Zistenia vychádzajú z výskumných rozhovorov s 27 z 33 oslovených poslankýň.
Zažitú skúsenosť s násilím v online priestore uviedla každá jedna z opýtaných poslankýň a až 96 percent z nich sa stretlo aj so psychickým násilím. Najčastejšie so sexistickými komentármi alebo so zastrašujúcim a s obťažujúcim správaním a so slovnými útokmi.
Výskumníčka Kristína Gotthardová, ktorá výskum realizovala, skonštatovala, že každá druhá poslankyňa zažila sexuálne obťažovanie v súvislosti s výkonom svojho mandátu, ale iba 14 percent z nich v reakcii podniklo nejaké kroky.
„Tento nízky podiel súvisí s absenciou účinných mechanizmov na nahlasovanie a prešetrovanie takéhoto správania, ako aj s jeho pretrvávajúcou normalizáciou v prevažne mužskom prostredí politiky,” spresnila.
Poslankyne s deťmi nemajú vytvorené dostatočné podmienky
S rodovo podmienenou diskrimináciou sa v parlamente stretlo 59 percent opýtaných poslankýň. Táto diskriminácia sa prejavuje priamo v Národnej rade SR, kde poslankyne často nemajú vytvorené primerané podmienky na výkon svojho mandátu v súlade so zabezpečovaním starostlivosti o deti a blízkych.
Problém pretrváva aj v straníckych štruktúrach, kde ženy dlhodobo nemajú rovnaký podiel na moci ani rovnaký prístup k samotným rozhodovacím procesom.
Každá štvrtá poslankyňa vo výskume zažila útoky zamerané na svoj osobný a rodinný život. Týkali sa najmä stereotypného presvedčenia, že by sa ako ženy mali primárne venovať starostlivosti o deti, nie práci v parlamente.
„Násilie obzvlášť ťažko dopadá na ženy, keď sú mamy. Útoky zraňujú nielen nás, ale aj naše deti a našich blízkych. To považujem za hyenizmus. Zvlášť keď je väčšina útokov založená na klamstve,” povedala poslankyňa Paula Puškárová zo strany Hlas.
Poslankyňa Vladimíra Marcinková (SaS) si myslí, že potrebujeme skultivovať politickú scénu, a zdôraznila potrebu väčšieho množstva žien v politike. „Žiaľ, pri sledovaní aktuálneho diania, ktorého súčasťou sú osočovanie žien, šikana a nemožnosť skĺbiť rodinný a politický život, môžeme len ťažko očakávať, že sa budú do politiky hrnúť,“ dodala.
Výskum potvrdil, že násilie páchané na političkách a sexizmus predstavujú na Slovensku vážny spoločenský a štrukturálny problém. Ukázal, že poslankyne pravidelne čelia útokom na svoj vzhľad, spochybňovaniu kompetencií či kritike za to, ako zvládajú rolu pracujúcich matiek.
„To, čomu čelíme ako poslankyne, je len viditeľnou špičkou pandémie násilia na ženách v našej spoločnosti. Mali by sme si pred ňou prestať zatvárať oči a konečne ju začať liečiť tam, kde na to máme nielen možnosť, ale aj povinnosť v podobe tvorby zákonov a nastavovania spoločenských noriem, teda v parlamente,” povedala poslankyňa Beáta Jurík (PS).
Terčom útokov sa navyše pravidelne stávajú aj hodnoty, ktoré v parlamente zastávajú, ako sú ľudské práva či rodová rovnosť. Lucia Plaváková (PS) pripomenula, že keď sa strácajú hlasy žien, stávajú sa problémy žien viac a viac neviditeľnými. Tento fenomén podľa nej osobitne dopadá na ženy, ktoré patria aj k inej menšine.
Ženy z politiky odchádzajú aj pre násilie
Mesochoritisová dodala, že násilie prispieva k predčasnému odchodu žien z politiky a bráni im v uplatňovaní práva podieľať sa na správe verejných vecí.
„Nízka účasť žien má za následok, že žijeme v demokracii s ‚mužskou tvárou’ v jej neúplnej a skreslenej forme. Teda v systéme, ktorý nie je neutrálny, ale šitý na mieru mužskej životnej realite a skúsenosti,” upozornila.
Podľa organizácií a oslovených poslankýň je preto kľúčové, aby spoločnosť netolerovala takéto násilie a nepodporovala kultúru mlčania o ňom.
„Násilie je absolútne neodpustiteľné a netolerovateľné. Či už ide o fyzické útoky, psychické týranie, alebo len náznaky a zastrašovanie, žiadna forma ubližovania nemá v našej spoločnosti miesto,“ vyslovila k tejto téme poslankyňa Andrea Turčanová (KDH).
Poslankyňa Jana Bittó Cigániková (nezaradená) zas uviedla, že ako žena si hranice vie nastaviť sama, no nedokáže nastaviť systémový problém, v dôsledku ktorého musí jej asistentka v práci otvárať nechutné zásielky.
„Denne musím vynakladať zdroje a čas na nekonečné množstvo vyhrážok a hejtov, zatiaľ čo moji mužskí kolegovia tie iste zdroje môžu použiť na poslaneckú prácu pre ľudí,” povedala.
Raši: Agresia voči ženám v pléne parlamentu je neprípustná
K dôležitosti tejto témy a nevyhnutnosti kultivácie verejného priestoru sa prihlásil aj predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas), ktorý zdôraznil, že akákoľvek forma agresie voči ženám je neprípustná.
Ak sa má podľa neho zabrániť prejavom rodovo podmieneného násilia na političkách, je kľúčové, aby sa do jeho riešenia aktívne zapojili aj muži a vyslali tak jednoznačný signál pre celú spoločnosť.
„Nemôžeme tolerovať, aby bola cena za vstup ženy do verejného života spojená so strachom a s vulgarizmami. Ak z politiky urobíme nepriateľské prostredie plné osobných útokov na ženy a ich rodiny, nebudú mať motiváciu do nej vstúpiť,“ pripomenul a doplnil, že v dôsledku toho by sa mohli prestať prijímať riešenia, ktoré reálne odzrkadľujú životnú realitu a potreby žien.
Otázka bezpečnosti političiek preto podľa Rašiho nie je PR témou, ale otázkou kvality slovenskej demokracie. Zdôraznil, že každý v parlamente by mal začať od seba a ísť príkladom priamo v pléne.
Ako vyriešiť problém systémovo?
Podľa organizácie Možnosť voľby a poslankýň je zásadné, aby spoločnosť netolerovala takéto násilie a nepodporovala kultúru mlčania o ňom. Političky musia mať vytvorené bezpečné podmienky na to, aby mohli vykonávať svoju funkciu slobodne, bez nátlaku a strachu.
Musia disponovať reálnou možnosťou ochrany, možnosťou prehovoriť a bezpečne nahlásiť prípady násilia, zatiaľ čo spoločnosť musí byť schopná takéto konanie rázne zastaviť a vyvodiť jasnú zodpovednosť voči páchateľom.
Podľa nich si systémová zmena vyžaduje komplexnú kombináciu nástrojov vrátane dôslednej podpory rovnosti nielen v politike, ale vo všetkých oblastiach života.