Tri komplikácie s infláciou, ktoré si Trump spôsobil sám

Jeho druhé funkčné obdobie sa v skutočnosti vyznačuje neúnavnou sériou politických rozhodnutí, ktoré vyzerajú takmer, akoby boli navrhnuté s cieľom zvýšiť náklady. Práve tieto skutky sa mu vo volebnom roku môžu vrátiť ako bumerang.

Ide o tri rozhodnutia.

Clá priamo spôsobujú zvyšovanie cien

Po prvé, prezidentova colná politika, ktorá má na prvý pohľad za cieľ obnoviť americkú výrobu a pracovné miesta, má hlboký a priamy inflačný účinok. Táto politika totiž priamo aj nepriamo zvyšuje ceny. Spotrebitelia, ktorí nakupujú tovar z krajín, na ktoré sa vzťahujú clá, platia dodatočnú daň, čo zvyšuje ich náklady a zasahuje do ich rodinných rozpočtov.

Spotrebitelia, ktorí kupujú americké výrobky, musia počítať s tým, že aj pri výrobkoch vyrábaných v Spojených štátoch sú pravdepodobne súčasťou cenového reťazca komponenty alebo zložky podliehajúce clu.

Môže ísť napríklad o dovážanú oceľ a hliník pre americké autá, alebo o hnojivá pre americké poľnohospodárstvo, ktoré teraz prezident podporuje v ďalšom kole dotácií. Tie sú pravdepodobne potrebné len pre jeho pôvodné rozhodnutie zaviesť clá.

Vojna zvyšuje náklady na ropu

Druhou oblasťou, kde Trumpova politika pôsobí inflačne, sú zahraničné vzťahy. Žiadny akt nezvýšil ceny viac ako jeho rozhodnutie viesť vojnu proti Iránu, ktoré zrejme natrvalo zmení politiku v oblasti Hormuzského prielivu. Ten bude v nasledujúcich rokoch – aj v časoch mieru – zvyšovať náklady na prepravu ropy cez túto globálnu energetickú tepnu. Irán totiž trvá na tom, že by mal mať trvalé právo zdaňovať lode prechádzajúce cez prieliv a uplatňovať na ne clá. V podobnom duchu sa už vyjadril aj Omán.

Navyše, míny rozmiestnené v dôsledku konfliktu budú medzitým predstavovať poistné riziko pre lodnú dopravu a politická nestabilita v regióne bude mať za následok aj dlhšie obdobie, počas ktorého budú ceny vyššie.

Spojené štáty, samozrejme, ťažia vlastnú ropu a zemný plyn v množstve, ktoré im umožňuje byť strategicky sebestačnými, takže sa nemusíme obávať, že by americké zásoby vyschli. Faktom však zostáva, že fosílne palivá sú oceňované ako globálna komodita a prezident svojimi krokmi prispieva k zvyšovaniu týchto cien. (V tejto súvislosti treba dodať, že po ohlásení podpísania mierovej dohody medzi USA a Iránom, ku ktorej by malo dôjsť tento piatok, ceny fosílnych palív na komoditných trhoch klesli, poznámka redakcie.)

Tlak na Fed, aby uplatňoval inflačnú politiku

Existuje aj tretia oblasť, v ktorej prezident vo svojej rétorike a krokoch neúnavne podporuje infláciu, a tá sa týka úrokových sadzieb.

Od svojho druhého nástupu do funkcie Trump vytrvalo kritizuje americký Federálny rezervný systém, ktorý je od neho nominálne nezávislý, že odmieta znížiť úrokové sadzby. Prezident sa niekoľkokrát pokúsil predčasne odvolať predchádzajúceho predsedu Federálneho rezervného systému a teraz sa mu podarilo vymenovať do tejto funkcie svojho človeka. Šéf Bieleho domu dal tiež výslovne najavo, že očakáva zníženie úrokových sadzieb.

Tento krok by však mal priamy inflačný účinok: viedol by k väčšiemu požičiavaniu a väčším výdavkom podnikov a spotrebiteľov. Trump to považuje za žiaduce, pretože viac investícií do hospodárstva znamená viac pracovných miest – ale viac investícií znamená aj zvýšený dopyt. Federálny rezervný systém práve z tohto dôvodu veľmi váhavo poslúchol prezidenta. Zníženie sadzieb v súčasnosti, keď inflácia prudko stúpa, by bolo proinflačné.

To, aby sa tieto tri politické rozhodnutia prejavili spolu v praxi, si vyžiadalo určitý čas, ale stalo sa to.

Čo je ešte znepokojujúcejšie, zdá sa, že je veľmi nepravdepodobné, že by prezident mal nejaký plán na ich zvrátenie. Ani avizovaná mierová dohoda s Iránom nemusí hneď vrátiť na svetové trhy s ropou aspoň zdanlivú stabilitu.

Aj v tomto prípade však existuje problém: ponuka je už tak dlho obmedzená, že hospodárstvo môže byť už len niekoľko týždňov pred krízou. „Priemyselné modely ukazujú, že kolaps zásob ropy za niekoľko týždňov by mohol zvýšiť jej cenu o 50 alebo viac percent,“ napísal pred niekoľkými dňami Washington Post s dôvetkom, že by to spôsobilo zvýšenie ceny pohonných hmôt na pumpách.

Ako uviedol denník Wall Street Journal, existuje aj ďalší problém: jedným z dôvodov, prečo sú ceny ropy stále nízke, je podľa denníka to, že Čína „podporuje svetové hospodárstvo tým, že dováža oveľa menej ropy“. Ázijská republika sa tak vedome snaží udržať stabilné ceny tým, že znižuje svoj vlastný dovoz, ale to nemusí byť dlhodobo udržateľné.

Ak sa aspoň jedna z predpovedí v nasledujúcich mesiacoch naplní, mohli by sa Trumpove problémy s infláciou zmeniť na historickú politickú krízu.

Ak k tomu dôjde, potom budú mať mnohí ekonómovia a skeptici, ktorí v uplynulom roku považovali jeho politiku za inflačnú, dôvod na na potvrdenie svojich tvrdení. Je to však menej pravdepodobný scenár.

Voliči Trumpa si zrejme pamätajú, že mu odovzdali svoj hlas aj na základe jeho odporu voči rekordnej inflácii počas Bidenovho prezidentského obdobia a na základe sľubu, že ju bude riešiť. V novembrových polčasových voľbách do oboch komôr Kongresu sa ukáže, či môže mať nesplnenie tohto predvolebného sľubu vážne dôsledky pre republikánov.

Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.