Od januára 2026 protivzdušná obrana zostrelila nad územím nachádzajúcim sa pod kontrolou ruských síl viac ako 39-tisíc veľkorozmerných dronov smerujúcich z Ukrajiny. Tie najčastejšie brázdili nebo nad okupovaným Krymom a trojicou ruských federálnych subjektov: Belgorodskou, Kurskou a Brianskou oblasťou.
Podľa ruského ministerstva obrany zostreľuje Moskva v priemere 223 veľkorozmerných ukrajinských dronov denne, pričom do štatistík nie sú zahrnuté údaje zo štyroch okupovaných ukrajinských oblastí: Chersonskej, Záporožskej, Doneckej a Luhanskej.
Pomer síl sa mení
Viacerí odborníci dnes označujú ukrajinskú armádu za najsilnejšiu v Európe, hoci počtom vojakov z pochopiteľných dôvodov výrazne zaostáva za svojím protivníkom a zaujíma druhé miesto. Podľa niektorých celosvetových rebríčkov obsadzuje ukrajinská armáda 20. priečku.
Mala by tak byť slabšia ako armáda Španielska (18), Nemecka (12), Talianska (10), Turecka (9), Veľkej Británie (8), aj Francúzska (6). Jej rozvoj je zas závislý nielen od iniciatívy z radov vojakov a od podnikateľského prostredia na Ukrajine, ale v nezanedbateľnej miere aj od peňažnej a logistickej pomoci spojencov.
Rovnako ako v Rusku aj na Ukrajine oslabuje vojenský priemysel a zabezpečenie jednotiek rozsiahle úplatkárstvo v štátnej správe. Vojenské jednotky po oboch stranách frontu preto nezriedka usporadúvajú zbierky na drony, vozidlá, výstroj a ďalšie potrebné veci. Nad hlavami nepriateľa tak nezriedka lietajú náboje či drony s "pozdravmi" od prispievateľov z ruského zázemia alebo niektorého z európskych štátov.
Iniciatíva je však tento rok na ukrajinskej strane a vzdušnú presilu má už Kyjev aj nad územím, ktoré Rusko dlhodobo ovláda. Prápor bezpilotných systémov 3. armádneho zboru od konca mája kontroluje vzdušný priestor okupovanej Luhanskej oblasti a výrazne tak narúša tylovú logistiku agresora až do 100 kilometrov od frontu.
Ukrajinské drony stredného dosahu ovládajú aj „diaľnicu R-280 Novorusko“, čo je názov pre ukrajinskú diaľnicu M-14 používaný okupačnou správou. Táto kľúčová pozemná trasa spájajúca ruské zázemie s okupovaným Krymom je pravidelne vystavovaná ukrajinským útokom a podľa fotografií a videí zverejňovaných obomi stranami konfliktu ju na viacerých miestach lemuje zasiahnutá ruská technika.
Ostrov Krym?
Jedným z najznámejších príslušníkov ukrajinskej armády je najvyšší veliteľ Síl bezpilotných systémov major Robert Brovdi s bojovou prezývkou Maďar (Мадяр). Tento etnický Maďar z ukrajinskej Zakarpatskej oblasti 21. júna vyhlásil, že jeho drony – prezývané ako Maďarove vtáky – sa postarajú o to, že Krym bude "Achillovou pätou vyschnutého Koščeja", teda ruského prezidenta Vladimira Putina.
"Ukrajinci na okupovanom území, ospravedlňujeme sa vám odteraz za neustále poplachy, uzavreté mosty a cesty, tmu, hluk a stres. Držte sa ďalej od vojenských objektov a všetkého, čo predstavuje riziko požiaru, zdieľajte videá a jednoducho sa chráňte. Vták pracuje veľmi presne, no pri rúbaní lesa vždy lietajú triesky," napísal Brovdi na sociálnej sieti.
Tiež naznačil, že sa jeho drony pokúsia odrezaním komunikácií premeniť polostrov na ostrov a dodal, že iný spôsob, ako vyhnať z polostrova milión okupantov, nevidí. Pripomeňme, že Krym od jeho obsadenia Ruskom v roku 2014 opustilo v dôsledku prenasledovania a porušťovacej politiky približne 100-tisíc Ukrajincov.
Kremeľ zároveň polostrov kolonizoval 800 tisícmi až miliónom ľudí z Ruska. Najviac sa ich prisťahovalo do Sevastopola, Simferopolu, Kerče a Jevpatorie, v ktorých počet obyvateľov medzi rokmi 2013 až 2024 prudko stúpol a napríklad v Sevastopole sa zdvojnásobil. Takto Moskva v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom – podobne ako na okupovanej pevnine – mení demografické zloženie obsadeného územia.
Bez mostu aj elektriny
"Krym je už dnes pre Rusov zdrojom veľkých problémov. Prerušenie logistických trás tam spôsobí nedostatok všetkého – od benzínu až po chlieb. A s každým ďalším úderom to bude cítiť čoraz silnejšie," napísal na sociálnej sieti 24. júna podplukovník Maxym Žorin, zástupca veliteľa 3. armádneho zboru. Deň predtým ukrajinské sily zničili najdôležitejší vnútrozemský most na polostrove, využívaný okrem iného aj na presun vojsk.
Anektovaný polostrov trpí od útoku na elektráreň 21. júna výpadkami dodávok elektriny, plynu, internetu aj tečúcej vody, v obchodoch badať nedostatok vybraných tovarov a na čerpacích staniciach nie je žiaden benzín ani nafta. V súvislosti s výpadkami zaviedli okupačné úrady 26. júna na Kryme aj v Sevastopole mimoriadny stav.
Za nedostatkom tovarov stojí ukrajinské ostreľovanie mostu spájajúceho Krym a ruskú pevninu a tiež útoky na diaľnicu M-14, ktorá vedie na polostrov z okupovanej ukrajinskej pevniny. Výpadkami dodávok ropných produktov však netrpia iba ľudia a okupačné jednotky na Kryme – nedostatok paliva pociťuje celé Rusko.
Obyvateľstvo a miestami aj armáda trpí výpadkami dodávok pohonných hmôt v 76 federálnych subjektoch – oblastiach, republikách a krajoch Ruska – a v 29 z nich úrady zaviedli nejaký druh obmedzení. Vyplýva to z materiálu ruského portálu Viorstka, vychádzajúceho z vyhlásení úradov, sťažností obyvateľov a správ ruských médií.
"Len v piatich regiónoch neboli zaznamenané masové správy o nedostatku palív ani o obmedzeniach ich predaja – v Ingušsku, Čečensku, Kalmycku, Čukotke a v Neneckom autonómnom okruhu. Aj tam sa však obyvatelia – podobne ako vo zvyšku Ruska – sťažovali na rast cien. V Čečensku podľa údajov Rosstatu počas týždňa od 9. do 15. júna zdražel benzín naraz o 8 percent, na 74,8 rubľa za liter," uvádza Viorstka.
Každý chvíľku ťahá pílku
Opravovať Ukrajincami zasiahnuté elektrárne okupačné úrady nestíhajú, dodávať ropné výrobky na Krym nemá Moskva odkiaľ a dodávky potravín pravidelne dovážaných z Krasnodarského kraja sa pre ostreľovanie Krymského mosta tak skoro neobnovia.
Objavujú sa tak prvé správy o evakuácii a sťahovaní Rusov preč z polostrova, pričom nie je vylúčené, že dronová kampaň vedená proti Krymu súvisí so špeciálnou 40-dňovou operáciou, ktorú večer 25. júna ohlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Tá zas môže súvisieť s ruským postupom na poslednom kúsku neokupovanej časti Doneckej oblasti. Ide o mestá ako Kramatorsk a Sloviansk, ktorých okolie Ukrajinci opevňovali už od roku 2014. Pripomeňme, že kritici možného odstúpenia Donbasu z ukrajinskej strany hovoria – rovnako ako ruská strana – o strategicky kľúčovej a najsilnejšie opevnenej časti frontu.