Na útok reagovala nadránom aj šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová. „Čím viac Moskva útočí na civilistov, tým viac sankcií musíme uvaliť,“ vyhlásila s tým, že čoskoro predostrie návrh ďalších sankcií na ruský vojensko-priemyselný komplex.
Na slová vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničnú politiku reagoval hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý Úniu obvinil z eskalačnej rétoriky. Moskva bude podľa jeho slov pokračovať v zvyšovaní tlaku na „kyjevský režim“, ako Kremeľ nazýva ukrajinskú vládu.
Ukrajinské útoky na ruskú ropu pokračujú
Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že útoky cielili na objekty elektronickej spoločnosti Radionics, ktorá dodáva navigačné komponenty do rakiet dlhého dosahu Flamingo od firmy Fire Point. Kontraktor podľa agentúry TASS dodáva diely aj do plochodrážnych rakiet FP-7 a FP-9. Terčom útoku sa stal v rámci odvety za zničené ruské rafinérie.
Podľa Moskvy išlo o reakciu na stredajší útok na rafinériu v meste Ufa, ktoré leží viac ako 1 300 kilometrov od frontovej línie. Kyjev totiž v posledných mesiacoch masívne rozšíril útoky na ruskú energetickú infraštruktúru, ktorá aj podľa Západu financuje štátnu pokladnicu, a tým aj armádu.
Štvrtkový úder na rafinériu spoločnosti Lukoil v Kstove však znamená, že si ukrajinská armáda svoju novú taktiku nerozmyslela a hodlá pokračovať v bombardovaní strategických objektov hlboko na území Ruska. Aj koncom júna zaútočili na dve rafinérie v historickom kozáckom regióne Kubáň.
Postup Rusov sa zastavil, preto je cieľom zázemie
Ruskej armáde sa v posledných mesiacoch nedarí obnoviť ani postup známy z minulého roka, v rámci ktorého pomaly dobýjali v Doneckej oblasti jedno mesto za druhým. Aj známy generál Andrij Bileckyj nedávno naznačil, že v prípade udržania dronovej prevahy môže Kyjev neokupovanú časť Donbasu uchrániť.
Po spomalení síl Moskvy však opäť prišla zmena taktiky spočívajúca v raketových a dronových útokoch na zväčša civilné zázemie Ukrajiny. Už prvý útok z minulého mesiaca si v Kyjeve a Dnipre vyžiadal 22 mŕtvych a viac než 130 zranených. Odpoveďou na tento úder bolo zničenie rafinérie v meste Iľskij na Kubáni.
Zelenskyj v rámci zmeny taktiky uviedol, že pôjde o 40-dňovú operáciu, ktorej cieľom je „potrestať agresorský štát“. Likvidácia ropných zariadení spôsobila, že sa Moskva obrátila na import benzínu z Indie – hoci tam stále vyváža surovú ropu na spracovanie.
Prenesenie dronovej vojny nad Rusko sa zatiaľ najtvrdšie podpísalo na medzinárodne neuznanej Krymskej republike, ktorú Rusko jednostranne anektovalo v roku 2014. Ukrajinci opakovane útočili na elektrárne, Kerčský most [spojnica Krymu a Stavropoľského kraja, pozn. red.] aj diaľnicu M-14 na pobreží Azovského mora.
Na Kyjev už Rusi zaútočili aj 8. a neskôr 15. júna, pričom v druhom menovanom útoku zasiahli významnú kyjevskoruskú pamiatku Kyjevsko-pečerská lavra (kláštor). Aj tento útok západní pozorovatelia pripísali rastúcemu zúfalstvu Moskvy po zastavení postupu.
Zatiaľ posledný útok však opäť dosahuje počty projektilov, aké sa zvyčajne dostávali na titulné strany novín s označením „najväčší útok“. Moskva totiž za posledný rok postupne zvyšovala množstvo dronov, ktoré vyčerpávajú protivzdušnú obranu, a v novembri minulého roka dokonca nakrátko vymazala ukrajinskú dronovú prevahu.
Ruský útok z polovice mája bol väčší v rozsahu (viac ako 670 dronov oproti asi 500 zo začiatku júla), no celkovo si vyžiadal desať životov. Súčasných 30 mŕtvych preto predstavuje značný nárast civilných obetí.
Kľúčom k pochopeniu úspešnosti ruských útokov je práve použitie balistických či plochodrážnych rakiet, ktoré po vyčerpaní protivzdušných obranných systémov nerušene zasahujú vybrané ciele. Aj preto sa Kyjev čoraz viac spolieha na domácu výrobu rakiet Flamingo – to je zároveň aj dôvod, prečo Rusi zaútočili na fabriku na komponenty do týchto rakiet.
