Festival Pohoda hostil v roku 2026 okrem hudobníkov aj mnohé známe mená, ktoré vystúpili pred verejnosťou a diskutovali o aktuálnych témach. Ako kontroverzné možno vnímať zaradenie prezentácie veliteľa Gruzínskej légie Mamuku Mamulašviliho, ktorý na diaľku vystúpil v rámci Operácie Nádej na ESET Science Stage.
Mamulašviliho označili predstavitelia vládnej moci v roku 2025 za bezpečnostnú hrozbu pre Slovenskú republiku a pripisovali mu pokus o prevrat v krajine. Denník Štandard sa zaujímal o stanovisko štátnych orgánov k vystúpeniu tejto osoby na festivale, no tie nevedeli poskytnúť žiadne relevantné vyjadrenie o možných bezpečnostných hrozbách ani k samotnému vystúpeniu Mamulašviliho.
Predseda vlády Robert Fico následne v rámci svojej kritiky festivalu Pohoda vyzval príslušné štátne orgány, aby preverili vystúpenie veliteľa Gruzínskej légie aj z hľadiska bezpečnostných rizík pre Slovensko.
Na Pohode okrem iných známych hostí vystúpila aj sudkyňa Špecializovaného trestného súdu Pamela Záleská. Táto sudkyňa spolu s prokurátorom a zástupcom bývalého špeciálneho prokurátora Ladislavom Masárom diskutovala o právnych problémoch a kauzách súčasnosti.
Na Pohode Záleská komentovala dovolanie Kováčika
V rámci diskusie sa prezentovala aj kauza úspešného dovolania Dušana Kováčika. Dovolací súd v spomínanom rozhodnutí okrem iných nezákonností konštatoval aj zaujatosť sudkyne Záleskej, a to pre jej vzťah s Monikou Tódovou z Denníka N. Novinárka písala negatívne články o Kováčikovi, ktorého súdila sudkyňa Záleská.
Dovolací senát skonštatoval, že problémom bolo nielen tajenie samotného blízkeho vzťahu sudkyne a novinárky v celom procese, ale aj odmietanie uviesť jeho presný začiatok. Pri sudkyni Záleskej dovolací súd namietal aj jej nevhodné odôvodnenie rozsudku a ponižovanie obhajoby. Za všetko hovorí hodnotiaci výrok sudkyne Záleskej na adresu obhajcov, keď ich obhajobu označila za „neuveriteľne potupnú“.
Ďalšou veľmi vážnou výhradou dovolacieho súdu bolo to, ako Záleská vyhodnotila výpoveď svedkyne v celom procese. Hoci svedkyňa vypovedala v prospech Kováčika, sudkyňa posúdila jej výpoveď v jeho neprospech.
Senát dovolacieho súdu dospel k záveru, že sudkyňa Záleská sa k svojmu záveru dostala len tým, že časť výpovede vytrhla z kontextu. Súd v tomto smere hovoril aj o snahe Záleskej prispôsobiť dôkaz vopred vytvorenému názoru.
Podľa názoru dovolacieho súdu tak mala byť sudkyňa Záleská pre tieto, ale aj iné okolnosti z trestnej veci obvineného vylúčená, čo znamená, že došlo k naplneniu dôvodu dovolania.
Súdy vidia Záleskej vzťah s novinárkou ako problém
Práve dezinterpretácia dôkazu v procese s Dušanom Kováčikom bola jedným z dôvodov – celkovo piatich –, pre ktoré podal predseda Špecializovaného trestného súdu Michal Truban disciplinárny návrh na sudkyňu Záleskú. Práve tento dôvod vníma Truban ako závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu a navrhuje odvolanie Záleskej z funkcie sudkyne.
Pamela Záleská bola už v minulosti disciplinárne potrestaná za prieťahy v konaní vo viacerých veciach.
Podľa Trubanovho disciplinárneho návrhu sa sudkyňa Záleská dopustila disciplinárneho previnenia aj tým, že pri rozhodovaní o majetku Mariana Kočnera, ktorý je trestne stíhaný pre sledovanie novinárky, neobjasnila svoj vzťah s Tódovou z pohľadu možnej zaujatosti. Kočner v tomto smere voči nej opakovane uspel na Ústavnom súde SR, ktorý konštatoval, že Záleská má tento vzťah ozrejmiť.
Aj Ústavný súd SR, a to dokonca v dvoch samostatných rozhodnutiach v prospech Mariana Kočnera, konštatoval potrebu vysvetlenia vzťahu novinárky Tódovej a sudkyne Záleskej. Bez toho ju totiž nezaujatý pozorovateľ nemôže vnímať ako nestrannú sudkyňu v trestných konaniach, ktoré sa týkajú aj práce novinárky Tódovej alebo jej postavenia ako poškodenej.
Pri téme zaujatosti sudkyne Záleskej tak existujú tri rozhodnutia vyšších súdnych autorít, ktoré ju vnímajú ako problém.
Záleská by na svojom nezákonnom konaní nič nemenila
Napriek právoplatným rozhodnutiam súdov sa sudkyňa Záleská na Pohode pri téme vlastnej zaujatosti vo veci Dušana Kováčika prezentovala s tým, že na seba mala „najprísnejší meter“. Na otázku, prečo nezverejnila svoj vzťah s novinárkou odpovedala, že „v tom čase na to neexistoval dôvod."
Sudkyňa Záleská v súvislosti s dovolacím rozsudkom Najvyššieho súdu SR, ktorý jej jasne vysvetlil, že daný dôvod zreteľne existoval, tvrdí, že súd „povýšil domnienky obžalovaného nad dôkazy“, čo Záleská považuje za „šokujúce a nebezpečné“.
Pamela Záleská pri ďalšom vyjadrení k tejto téme dodala, že „nechce, aby to vyznelo z jej pozície arogantne alebo nejako nenáležite“, a odkázala na písomné vyhotovenie svojho rozsudku nad Dušanom Kováčikom. Sudkyňu však „mrzí, že nedokázala napísať to rozhodnutie presvedčivejšie, čo je pre ňu ponaučenie“.
Pri dovolacom rozsudku však následne Záleská povedala podstatnú vec.
Sudkyňa tvrdí, že „rozhodne nevidí dôvod na to, aby v dôsledku odôvodnenia, ktoré vyhotovil dovolací súd, menila názor, ktorý raz vyslovila“. Podľa vyjadrení Záleskej „to už nemôže zobrať späť a ani nechce zobrať späť. Som si vedomá, že ten môj rozsudok je zrušený, ale stále som pod ním podpísaná a stále tvrdím, že by som na tom nič nezmenila“.
V kontexte dovolacieho rozsudku sa sudkyňa ďalej vyjadrila, že sa „posúvajú hranice aj v takých veciach, ako je podávanie námietok zaujatosti. Je to bežný inštitút, s ktorým sa sudcovia stretávajú, ale obsah a dôvody, pre ktoré sú sudcovia namietaní, sú niekedy také absurdné, že sa vám z toho ide rozum zastaviť.“
Pamela Záleská tak napriek viacerým záverom súdov nevníma svoju zaujatosť pre vzťah s novinárkou ako problém. Dokonca ani nevidí dôvod na to, aby rešpektovala záväzný právny názor vyšších súdov a „menila názor, ktorý už raz vyslovila“, s dodatkom, že tak urobiť ani nechce. Konštatovanie o nezákonnom postupe Záleskú zrejme nijako nevyrušuje.
Neschopnosť akceptovať záväzný názor je problém
Je skutočne na zamyslenie, ako môže vo funkcii pôsobiť sudkyňa, ktorá verejne a otvorene odmieta rešpektovať závery nadriadených autorít. Hoci súdy podrobne a na konkrétnych dôkazoch a situáciách vysvetlili, prečo je zaujatosť sudkyne Záleskej daná a problematická, ona to odmieta rešpektovať.
Rešpektovanie vyšších súdnych autorít zo strany sudcov nie je iba nejakou možnosťou, ale zákonnou povinnosťou, ktorú okrem iných predpisov upravuje aj zákon o sudcoch a prísediacich.
Verejná prezentácia vlastnej neomylnosti napriek dokázanému chybnému právnemu názoru už hraničí s ohýbaním práva. Ak sudca odmieta vidieť právny problém, na ktorý ho opakovane upozorňujú vyššie súdy, a nahráva tým obvineným „do karát“, nemožno to vnímať inak ako porušovanie základných princípov spravodlivého procesu.
Disciplinárne konanie voči Pamele Záleskej po návrhu predsedu Trubana bude riešiť aj to, či sa v súvislosti so svojou zaujatosťou dopustila závažného protiprávneho konania.
Záleská dosiaľ odmieta vysvetliť svoj vzťah s novinárkou, verejne odmieta svoje právoplatne konštatované pochybenia v rozhodovaní a dokonca sa odmieta prispôsobiť záväznému výkladu celej problematiky. Namiesto toho verejne vyhlasuje, že by nič nemenila.
To už nie je právny názor, ale vedomé nerešpektovanie záväzného stanoviska súdu. Sudkyňa ani raz vo svojom prejave na Pohode nepovedala (ani na priamu otázku), že dané rozhodnutie treba rešpektovať - opakovala iba, že je nezvratné. Z toho možno racionálne odvodiť, že svoju zaujatosť nebude riešiť ani v totožných situáciách.
Možno ešte vzhľadom na vyjadrenia Záleskej o otvorenom vzdore hovoriť o budovaní dôvery verejnosti v justíciu či v spravodlivé rozhodovanie tejto konkrétnej sudkyne?
Alebo sa má dôvera v justíciu zvyšovať tým, že nebudeme rešpektovať záväzné rozhodnutia súdov, ktoré niekto subjektívne považuje za nesprávne?
Pretože sudkyňa s takýmito vyjadreniami je potom skutočne špeciálna. Otázne však je, či by pre svoje postoje a príklon k nezákonnému konaniu mala súdiť iných.